Pred 150 rokmi spadol pri Zboji obrovský meteorit!

Národný park Poloniny skrýva nejedno tajomstvo, ktoré nepoznajú ani obyvatelia blízkych obcí a mesta Snina. Jedným z nich je nezvyčajná udalosť z 9. júna v roku 1866, ktorá sa stala neďaleko obce Zboj v okrese Snina.

"Na oblohe sa z ničoho nič zjavila padajúca žeravá guľa a za ňou chumáč dymu. Nastal obrovský lomoz, akoby zo sto kanónov naraz vystrelili. Stiesňujúci zvuk sa šíri celou krajinou. Okolie páchne sírou. Hneď na to obrovské čierne mračno zakryje celé slnko, uprostred dňa je zrazu tma. Po 2-3 minútach z neba s obrovským hukotom padajú žeravé kamene. Celé to trvá asi 1015 minút. Potom zavládne ticho, mrak sa stratí a slnko sa opäť objaví."

Čo sa vlastne stalo? V ten deň spadol medzi rusínskou obcou Zboj na slovenskou území a obcou Kňahiňa na Ukrajine obrovský meteorit doteraz najväčší v strednej Európe. Miesto dopadu sa nazýva Čierna mláka Stinskej. O niekoľko dní neskôr sa dal do pohybu vedecký potenciál vtedajšieho RakúskaUhorska a pri Zboji sa striedala jedna expedícia za druhou. Výsledky výskumov spracoval do viedenských vedeckých zborníkov profesor Haidinger, riaditeľ prírodovedného múzea vo Viedni. My o páde meteoritu dnes vieme vďaka regionálnemu historikovi a karpatoznalcovi Miroslavovi Buraľovi zo Stakčína, ktorý preštudoval všetky dostupné pramene.

Meteorit, ktorý je dnes známy pod menom Kňahiňa, sa po páde roztrieštil. Veľkosti nájdených úlomkov boli rôzne, od niekoľkých gramov až po desiatky kíl. Najväčší, dnes uložený vo Viedenskom múzeu, dosahuje hmotnosť 286,3 kilogramu. "V zborníku možno nájsť záznam rozprávania ľudí, že ho z krátera ťahalo šesť párov volov," hovorí Buraľ. Kniha rekordov Slovenska pritom uvádza nález meteoritu pri Bardejove v roku 1814 s hmotnosťou iba viac ako 73 kilogramov. Celkom sa pri Zboji našlo 75 kusov, ktoré putovali do múzeí v Petrohrade, Budapešti a Viedni.

Podľa Buraľa vedeckí pracovníci zaznamenali viaceré autentické výpovede svedkov, ktoré potvrdzujú, že obyvatelia sa veľmi naľakali padajúcich kameňov, ktoré sa odrazu z neba pustili. "Tento úkaz ľudia nazvali spŕškou kameňov alebo hromové kamene. Všetci počuli akoby výstrel a zvuk mohutných kolies. Od Stužice na juh sa tiahol červený prúd hrôzostrašného mračna, bol zreteľne červený a po štvrťhodine sa stratil," hovorí. Buraľ vysvetľuje, že v čase chudoby, neúrody a cholery si ľudia mysleli, že prišiel koniec sveta a úkaz považovali za "boží trest".

Pád meteoritu bol zaregistrovaný i v značne vzdialených miestach od Zboja. "Prírodný úkaz bolo vidieť podľa svedectiev voľným okom až na Liptove a na Orave na slovenskom území, a v Mukačeve na Ukrajine," objasňuje Buraľ.

Miesto, kde spadol obrovský meteorit, patrilo v roku 1866 do historického územia obce Zboj. Po prvej svetovej vojne tam českí turisti vyznačili prvý turistický chodník v Poloninách. V dôsledku zmeny hraníc po II. svetovej vojne sa dnes miesto dopadu nachádza 200 metrov od slovenskej štátnej hranice. Na toto miesto vyznačili pracovníci ukrajinského Užanského národného parku v roku 2000 nový turistický chodník. "Aj dnes tam možno vidieť pozostatky krátera, ktorý mal po dopade priemer 2,4 metra a hĺbku 3,35 metra. Pretože ide o ukrajinské územie, u nás udalosť spred 150 rokov upadla do zabudnutia," uzatvára Buraľ.