Pred 70 rokmi bola vyhlásená menová reforma 

Doplatili na ňu takmer všetci.

Československú menovú reformu z roku 1953 predstavitelia vládnuceho komunistického režimu prezentovali ako opatrenie proti bohatým. V skutočnosti na ňu doplatil každý, kto mal aspoň nejaké úspory. Po prijatí zákona o menovej reforme, ktorý vstúpil do platnosti 1. júna 1953, vypukli na mnohých miestach nepokoje.

Ešte v piatok 29. mája 1953 vtedajší prezident Antonín Zápotocký ubezpečoval, že československá mena je stabilná a fámy o pripravovanej menovej reforme sú nepravdivé. O deň neskôr sa na tú istú tému v rozhlase vyjadril aj predseda vlády Viliam Široký. Občanom však povedal presný opak.

V ten deň bol prijatý zákon o menovej reforme a Široký občanom povedal, že existujúce bankovky a mince budú platiť len do pondelka 1. júna, keď nový zákon nadobudne účinnosť. V nedeľu 31. mája potom Rudé právo o menovej reforme informovalo úplne podrobne.

Nové koruny, ktoré boli z dôvodu utajenia vytlačené alebo vyrazené v Sovietskom zväze, boli vymenené za staré v pomere 5:1. Týkalo sa to však len súm do 300 starých korún v hotovosti. Vyššie sumy sa vymieňali v oveľa horšom pomere, a to 50:1. A podobne znehodnotené boli aj bankové vklady.

Tým sa však zoznam " jóbových zvestí" nekončil. Sporitelia úplne prišli o tzv. viazané vklady, ktoré mali na svojich účtoch zablokované už počas menovej reformy v roku 1945. Zo dňa na deň sa všetky štátne dlhopisy a iné domáce cenné papiere zmenili na bezcenné kusy papiera.

Keďže reforma bola vyhlásená v sobotu popoludní, keď už boli banky a obchody zatvorené, pred jej účinkami prakticky nebolo úniku. Tí, ktorí mohli, sa snažili minúť peniaze do pondelka aspoň nákupom potravín a fliaš alkoholu v reštauráciách.

Na rozdiel od predchádzajúcich menových reforiem nebola tá z roku 1953 dôsledkom zmien v štátnom zriadení, ako po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1919 alebo výmeny protektorátnej meny za československé koruny o 26 rokov neskôr.

Príčinou reformy z mája 1953 boli problémy domáceho hospodárstva, jednostranne orientovaného na rozvoj ťažkého priemyslu. V dôsledku toho medzi ľuďmi obiehalo veľké množstvo peňazí, ale často za ne nebolo čo kúpiť, pretože v obchodoch bol nedostatok spotrebného tovaru. Z politického hľadiska reforma predstavovala prechod k sovietskemu modelu centrálneho plánovania a riadenia hospodárskych procesov.

Rozsiahle znehodnotenie úspor v dôsledku menovej reformy poskytlo okrem iného ideálnu príležitosť na zrušenie prídelového systému, ktorý u nás platil od roku 1939. Po zrušení kupónov už nehrozilo, žeby ľudia vykupovali všetok tovar dostupný v obchodoch.

Vypukli štrajky
Menová reforma, ktorú pripravil tím ekonómov pod vedením Václava Hůlu s pomocou sovietskych poradcov, bola obyvateľstvu prezentovaná ako úder proti "špekulatívnym živlom" a víťazstvo pracujúceho ľudu. Avšak 1. júna, keď ľudia prvýkrát pocítili jeho skutočné účinky, na mnohých miestach vypukli spontánne protestné akcie a štrajky.

Najbúrlivejšie udalosti sa odohrali v Plzni. Tisíce nespokojných ľudí, väčšinou robotníkov zo Škodových závodov (vtedy Závody Vladimíra Iljiča Lenina), sa zhromaždili na hlavnom námestí a dav vtrhol do budovy krajského súdu a radnice, z ktorej okien boli na chodník rozhádzané obrazy a busty sovietskeho diktátora Josifa Stalina, Klementa Gottwalda a ďalších boľševických vodcov.

Okrem západočeskej metropoly sa väčšie nepokoje odohrali v Strakoniciach, Bohumíne, Ostrave a Prahe. Na ich potlačenie boli použité Ľudové milície, polícia, Štátna bezpečnosť a jednotky Ministerstva národnej bezpečnosti.

Menová reforma z roku 1953 mala za následok rad osobných a rodinných tragédií, pri ktorých ľudia prišli o svoje celoživotné úspory. Reforma obzvlášť tvrdo zasiahla živnostníkov, ktorí prišli o svoj pracovný kapitál. Mnohí z protestujúcich skončili vo väzení, s výnimkou tých, ktorí boli odsúdení na 18 rokov, aj v pracovných táboroch alebo odsúdení na iné tresty. Medzi najtvrdšie patrili nútené vysťahovania; napríklad v júni a júli 1953 bolo z Plzne vysťahovaných približne 200 rodín.

Historici tvrdia, že na rozdiel od iných politických procesov tej doby neboli tieto procesy zverejnené, pretože komunistický režim nemohol pripustiť, že sa proti nemu postavili príslušníci robotníckej triedy. Jedným z dôvodov vylúčenia Československa z Medzinárodného menového fondu bola aj menová reforma.

ČTK, iDNES.cz

zdroj:
https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/ceskoslovensko-menova-reforma-1953.A230529_091434_ekonomika_rie

foto: Antonín Zapotocký v roku 1946
zdroj: https://estetikkka.blogspot.com

audio: Český rozhlas: Ježíšek zestárl, narostly mu vousy a je z něj Děda Mráz (Antonín Zápotocký, Vánoce 1952)