Predstavenie Ja, Andy! opäť v Stropkove

Po niekoľkých zahraničných vystúpeniach zavítalo Divadlo mladých NO-TAK s predstavením Ja, Andy! opäť na domácu pôdu. Koncom mája uviedlo reprízu hry v divadelnej sále mesta Stropkov. Na tvorbe projektu sa ďalej podieľali Zespól Taneczny Form Nowoczesnych „Impet“ a Mlodzieźowy Dom Kultury zo Rzeszowa.

Tragédia Ja, Andy! premieta motív poviedky Martina Kukučína, Neprebudený do súčasnosti. Predstavenie malo silný emocionálny náboj. Pôsobivá videoprojekcia, hra svetiel, scénický tanec, hudba, to všetko dotváralo význam drámy, ktorá sa odohrávala na javisku. Ľahkosť tanečného prevedenia a zmyselné argentínske tango odvážne popretkávalo dejovú líniu predstavenia. Pohnútky vnútorného sveta hlavných protagonistov Andyho a Suzanny, vystihovala reč tela hercov s minimom hovoreného slova. Naivita, predstavy, dôverčivosť, úklady, osídla vášne, to všetko odzrkadľovalo charakter bezduchých ľudských vzťahov. Vnútorný oheň hlavného hrdinu, ktorý predstavoval zúfalstvo mentálne postihnutého, spáli v závere tragédie aj všetko navôkol... Celé stvárnenie hry zaútočilo na zmysly prítomných divákov a ponúklo mimoriadny estetický zážitok.

Tvorcovia o spolupráci
Režisér Divadla mladých NO-TAK Miloslav Cimbala tentokrát vsadil na medzinárodnú spoluprácu choreografov Bernadetty Wojtuń-Sikora z Poľska a rodáka zo Stropkova, žijúceho v rakúskom Grazi, Luigiho Zollu. „V čase, keď sme s choreografom L. Zollom uvažovali o tomto projekte, spoznali sme sa s pani B . Wojtuń-Sikorovou, ktorá sa tancu venuje 20 rokov a je choreografkou domu kultúry v Rzeszowie. Hľadali sme príbeh, ktorý by nám vyhovoval, a do ktorého by sme zakomponovali činohru, moderný tanec i tango. Vyšiel nám z toho Kukučín a Neprebudený. Literárnu podobu poviedky sme sa snažili preniesť do kontextu nášho času. Páčilo sa nám, že vnútorný oheň hlavného hrdinu prechádza do celkového požiaru. Taktiež bolo potrebné hercov Divadla mladých NO-TAK, prispôsobiť tanečným fgúram. A tak v správnom čase nastala správna konštelácia hviezd a spoločne sme sa pustili do zinscenovania tejto drámy. Týmto sa chceme poďakovať odboru školstva a kultúry v Stropk-ove a taktiež Mlodzieźowému Domu Kultury w Rzeszowie, ktorý má na realizácii projektu najväčší podiel. Keďže zastrešovali a fnancovali celý projekt, vďaka nim sa podarilo predstavenie Ja, Andy! uskutočniť,“ vyjadruje zásluhu M. Cimbala.

Vzájomná spolupráca tvorcov predstavenia nebola jednoduchá a ako podotkol choreograf L. Zolla:
„Zosúladiť prácu ľudí z troch krajín, kde si herci musia zvyknúť na tanec a tanečníci na text, bolo naozaj ťažké. No bol to pre mňa veľmi zaujímavý projekt. Aj keď sme mali na skúšanie málo času, som nadšený, že to takto vyšlo.“ L. Zolla si v dráme zahral postavu otca hlavnej ženskej postavy Su-zanny. „Nie som činoherný herec ani režisér. Doposiaľ som sa venoval čisto choreografám tanečného divadla. Keďže som sa tu narodil a z času na čas som sem prišiel, sadli sme si pred dvoma rokmi s režisérom, s cieľom urobiť niečo zaujímavé. A tak sme spojili činoherné s tanečným divadlom do jedného celku. Takéto pokusy sa v poslednom období začínajú čoraz viac inscenovať aj v západnej Európe.“ Siluetu divadelnej scény dotvárali vyzývavé tangové kreácie, ktoré mal pod palcom práve choreograf spolu s poľskými tanečníčkami. „Tango robím už 25 rokov a viem, že tento tanec nie je ľahký. Je predovšetkým o komunikácii. Niekedy môže mužovi trvať aj desať rokov, kým ho zvládne a dokáže ženu viesť absolútne v každej tanečnej fgúre. Je to veľká požiadavka a tak som dostal možnosť aj ja zahrať si v tejto úlohe,“ priznáva L. Zolla.

Ohlasy predstavenia za hranicami Slovenska i na domácej pôde
Okrem Stropkova hralo divadlo v Rzeszowe, Krosne a chystá ešte niekoľko vystúpení. „Premiéra ako aj reprízy v poľských mestách dopadli geniálne. Predstavenie bolo vystavené pozitívnej kritike. Divákov to oslovilo. Tam sú predsa len zvyknutí na podobné experimentálne hry. V Stropkove zas bolo zaujímavé sledovať ľudí po premiére a ich ohlasy. Predsa len v kontexte vystúpení Divadla mladých NO-TAK, boli naši diváci zvyknutí na inú produkciu. Niekoľko rokov sme stropkovskému publiku ponúkali komédie. Veľký úspech mali Tri letušky v Paríži. Tento rok sme im navrhli niečo iné, a to už nemalo až takú odozvu. Predsa len, na takýto typ predstavení si musia diváci zvykať. Nie je to masová záležitosť,“ hodnotí režisér. L. Zolla doplnil: „Je to vidieť hlavne na premiére. Každý je zvedavý a chce vidieť, aké divadlo bude. Pri repríze zas môžeme sledovať my, či to ľudí ešte zaujíma. Nakoniec, iné som ani nečakal.“ Po sérii veselohier, ktoré uvádzalo po minulé roky Divadlo mladých, prišlo tento rok po dramaturgickej stránke k zmene. K čomu sa režisér M. Cimbala vyjadril: „Ja sám som cítil, že potrebujem zmenu, urobiť niečo z iného súdka. Myslím si, že dnešný človek je do veľkej miery deformovaný televíziou, lacnými komédiami, sitkomami, jednoducho konzumom. Nechcel by som, aby sme aj my podľahli vkusu diváka a ponúkali iba bezduchú zábavu. Toto predstavenie nás všetkých posunulo niekam vpred a myslím si, že niekedy v budúcnosti sa o niečo podobné ešte pokúsime.“

Stropkovské publikum má na to, aby pochopilo aj ťažšie témy
Môžeme byť hrdí na to, že na rozdiel od iných okolitých miest, Stropkov disponuje dvoma plodnými divadelnými súbormi. Ich práca jednoznačne zvyšuje kultúrnu úroveň stropkovského publika i jeho náročnosť. Niet pochyb, že tvorcovia predstavení, sa veľmi intenzívne zamýšľajú nad tým, s akou hrou opäť vystúpia a koho chcú osloviť. Čo sa stane, ak niekto vsadí na náročnejšiu tému? Tak ako to bolo v prípade drámy Ja, Andy!? Áno, väčšina divákov sa zhodla na tom, že predstavenie bolo iné. Iné ako tie, na ktoré sme boli v posledných rokoch v Stropkove zvyknutí - na veselohry, rozprávky, či komédie. Tieto žánre sú samozrejme veľmi obľúbené a vďačné. Oslovujú široký okruh ľudí, pretože každý sa rád zasmeje, uvoľní sa. Ťažšie témy vyslovene selektujú diváka. Preto vyvstáva požiadavka na jeho zrelosť. Na jeho schopnosť cítiť, prijímať, chápať obrazné stvárnenie divadla. Či sa dokáže zamyslieť, sústrediť sa, nachádzať harmóniu, objavovať, vnímať umenie. Mať zážitok a rozmýšľať aj dlho po predstavení... Preto pokúsiť sa o niečo podobné si vyžaduje odvahu. Je to výzva! Môžeme vôbec pochybovať o tom, že naše publikum nie je zrelé? Je na čase, aby si divák mohol vybrať. Preto si myslím, že dielo Ja, Andy! spôsobilo na stropkovskom divadelnom nebi veľmi vkusnú divadelnú premenu.

-lty-