Predstavili biografiu Juraja Laža, ktorý sa od pluhu dostal do senátorského kresla

Podduklianska knižnica vo Svidníku bola na sklonku apríla dejiskom slávnostného uvítania knihy do života. Tentokrát svetlo sveta uzrela kniha o významnej osobnosti kraja pod Duklou senátorovi Jurajovi Lažovi. Kniha nesie názov Od pluhu do senátorského kresla. Jurko Lažo a jeho doba (1867-1929).

 

Jej autorom je Peter Švorc. Vydalo ju vydavateľstvo UNIVERSUM-EU, s.r.o. v Prešove a vytlačila Tlačiareň svidnícka. Kniha prináša doposiaľ najpodrobnejší pohľad do života rusínskeho roľníka, drobného podnikateľa, iniciátora družstevnej myšlienky vo svidníckom regióne, bojovníka proti sociálnej nespravodlivosti a nakoniec aj senátora v Národnom zhromaždení mladej Československej republiky Juraja Laža. Juraj Lažo sa narodil 2. mája 1867 vo Vyšnom Svidníku v roľníckej rodine. Pokrstil ho vtedajší svidnícky gréckokatolícky farár Alexander Pavlovič. A práve on, ako veľký rusínsky buditeľ, mal významný podiel na formovaní rusínskeho vlastenectva počas mladých školských rokov Juraja Laža. „Meno Jurka Laža sa nachádza v análoch najvyššieho československého zákonodarného orgánu - Senátu Národného zhromaždenia. Tam interpeláciami upozorňoval na problémy rusínskeho obyvateľstva severovýchodného Slovenska a žiadal vládu i parlament, aby prijali také zákonodarné i vládne rozhodnutia, ktoré by tomuto ťažko skúšanému ľudu aspoň trocha uľahčili jeho existenciu, a to o to viac, že už v závere roku 1918 a začiatkom roku 1919 podporoval začlenenie územia, na ktorom žili, do vznikajúceho Československa. Veľmi skromný je pramenný materiál lokálneho a regionálneho významu, v ktorom sa stretávame s jeho menom a v podstate už neexistujú písomnosti osobného charakteru, ktoré si bývalý senátor ukladal doma a ktoré by o jeho živote určite prezradili najviac.

 

O to cennejší bol záujem jeho pravnuka Michala Laža zo Svidníka, ktorý inicioval výskum o živote svojho prastarého otca, a vo Svidníku zas odhalenie pamätnej tabule, v snahe podporiť vedomosti miestneho obyvateľstva o histórii svojho mesta i blízkeho regiónu a tiež o osobnostiach, ktoré sa usilovali o jeho rozvoj,“ napísal autor knihy Peter Švorc. V knihe zhrnul najdôležitejšie udalostí štátneho a regionálneho významu a dosahu, ktoré sa spájali s Lažovým životom, s jeho rozhodnutiami i s jeho konaním. Biografia je rozdelená do šiestich hlavných kapitol rekonštruujúcich jeho život.

 

Prvá kapitola zahŕňa celé obdobie existencie Rakúsko-Uhorska, a to doslovne, lebo Juraj Lažo má v dátume svojho narodenia rok 1867 - rok rakúsko-uhorského vyrovnania, a o 51 rokov neskôr, v roku 1918, prežíval aj jeho zánik. „Táto časť je pokusom o rekonštrukciu prvej polovice Lažovho života. Poznačená bola jeho osobnými a rodinnými tragédiami, ale aj jeho snahou nedať sa nimi zlomiť. Jurko Lažo sa pokúsil urobiť to, na čo sa odhodlalo len málo ľudí s rovnakým či podobným osudom. Rozhodol sa vymaniť z chudoby, v akej žili tisícky rusínskych rodín, lebo práve tá bola prapodstatou rodinných tragédii- najmä predčasných úmrtí mladých detí a ich matiek, alkoholizmu mužov, zadlženiacelých rodín a následných exekúcii, ktoré ich úplne ožobračovali, a čo bolo horšie - chudoba sa stávala príčinou ľudskej rezignácie,“ píše autor Peter Švorc.

 

Druhá kapitola je venovaná jeho vstupu do veľkej politiky. Nasledujúce štyri časti dopĺňajú druhú kapitolu o široké spektrum Lažovej činnosti v politike, v zápase o spojenie tých území na východe Československa, na ktorých žilo rusínske obyvateľstvo, do jedného autonómneho celku - Podkarpatskej Rusi, pri podpore pravoslávia konkurujúceho gréckokatolíckej cirkvi, ktoré sa po vzniku ČSR začalo postupne šíriť na severovýchodnom Slovensku, i v jeho angažovaní sa v družstevnom hnutí v tejto oblasti. „Portrét Jurka Laža sa skladal veľmi ťažko, doslovne z čriepkov drobných informácií, ktoré sú roztrúsené v mnohých archívoch na Slovensku i v zahraničí, v knižniciach sprístupňujúcich dobovú tlač, v múzeách a ich zbierkových fondoch. Dalo sa to urobiť nielen vďaka intenzívnemu výskumu v relevantných archívoch, múzeách a knižniciach na Slovensku, v Čechách a v Rakúsku, ale vďaka pomoci ochotných pracovníkov týchto inštitúcií,“ spomenul autor Peter Švorc, ktorý sa poďakoval viacerých ľuďom, ktorí sa pričinili k zozbieraniu informácií.

 

Riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič, ktorý ešte ako riaditeľ Štátneho archívu vo Svidníku, vyvinul veľké úsilie, aby sa začal výskum k osobnosti Jurka Laža a pritom z oboch pozícií pomáhal pri zbieraní archívnych materiálov, ktoré sa týkali Juraja Laža. Bol to aj riaditeľ Podduklianskej knižnice vo Svidníku Kamil Beňko a jej pracovníčka Emília Kudlová, ktorí vyhľadali a poskytli na štúdium zachované publikácie, ktoré vyšli v tlačiarni Jurka Laža v 20. rokoch minulého storočia vo Vyšnom Svidníku a Ladomirovej. Ochotne spolupracovali aj Jozef Leľo zaoberajúci sa dejinami Svidníka či Lenka Kolečavová, ktorá v diplomovej práci urobila prvú ucelenejšiu sondu do života Jurka Laža. Spolupracovali aj mnohí ďalší.

 

Autor knihy Peter Švorc v dodatku knihy píše. „Jurko Lažo, tak ako to napísal v nekrológu archimandrita Vitalij, sa vytratil z pamäti svojich svidníckych rodákov. Jedni mu zazlievali podporu pravoslávia, druhí sa nezmierili s jeho politickou kariérou a drobnými podnikateľskými úspechmi, ďalší, že im vstúpil do nekalých a prospechárskych činnosti a tie im prekazil... A tak, ako to v živote často býva, zostal Jurko Lažo len v pamäti najbližších a tých, ktorým pomohol, keď to najviac potrebovali. Nebolo ich málo, ale roky, ktoré prišli krátko po jeho smrti, viazali pozornosť na aktuálne a pre rusínskych roľníkov aj bytostne dôležitejšie otázky. Veľká hospodárska kríza, ktorá prepukla na začiatku 30. rokov 20. storočia, sa dotkla aj ich a keď sa končila, začali sa nad Európou sťahovať vojnové mračná. Svidník a celý poddukliansky kraj sa tak ako v prvej svetovej vojne, ani v druhej nevyhol vojnovému ničeniu a utrpeniu. V meste a okolí bolo veľa mŕtvych, ktorí zamestnávali mysle i pamäť živých. Na tých starších neostával ani čas, ani priestor. Ale ani obdobie socializmu po prevzatí moci komunistami vo februári 1948 nebolo priaznivým pre spomienky na všetkých, čo v tomto kraji zanechali výrazné stopy - ani na svidníckeho rodáka Jurka Laža. Navyše, ideológovia tej doby ho zaradili do kategórie takých ľudí, čo mali definitívne upadnúť do zabudnutia, ako predstavitelia nepriateľskej a škodlivej „buržoáznej ideológie a kapitalizmu.“

 

Až po roku 1989, po „Nežnej revolúcii“, začala naša spoločnosť znovu objavovať ľudí, ktorí „písali“ jej dejiny. Svidníčania si v tejto súvislosti spomenuli na človeka, ktorý burcoval rusínske roľníctvo z pasivity a pre svoje mesto aj veľa urobil. Preto svidnícke mestské zastupiteľstvo v roku 2014 „zhodnotiac životnú cestu, politické, ekonomické a vlastenecké postoje rodeného Svidníčana, senátora Juraja Laža“, schválilo „udeliť mu pri príležitosti 85. výročia jeho úmrtia čestné občianstvo mesta Svidník in memoriam“ a to 22. mája 2014 mu na budove lekárne Unicum odhalili aj pamätnú tabuľu. A tak sa po rokoch Jurko Lažo „znovu vrátil domov“, k potomkom svojich rodákov, na ktorých vždy myslel a chcel sa postarať o to, aby žili krajší život ako on a ich starí rodičia.“

 

V závere dodajme, že slávnostného uvítania knihy do života sú zúčastnili samotný autor Peter Švorc, recenzent Stanislav Konečný zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach, príbuzní Juraja Laža, krajskí poslanec Ján Hirčko i svidnícki poslanci Vladimír Kaliňák a Martin Ždiňák. Zúčastnila sa aj vedúca Odboru školstva, kultúry, športu a mládeže Mestského úradu vo Svidníku Viera Dercová a ďalší Svidníčania ako Jozef Leľo či Lenka Kolečavová, ktorých sme už v článku spomínali. Knihu slávnostne „pokrstili“ zeminou zo svidníckeho chotára. Túto slávnosť spestrili žiačky Základnej umeleckej školy a slovom sprevádzal rozhlasový moderátor Tomáš Michal Babják.

 

(ks)