Přemysl Boublík: "Stále verím na zázraky"
ANDREA NITKULINCOVÁ, andrea.nitkulincovakorzar.sk
Fešáčisko na pohľadanie, povie si pri sledovaní Ordinácie v ružovej záhrade nejedna milovníčka seriálov. Najmä vďaka úlohe Filipa Páleníka, "syna" Zdeny Studenkovej, sa stal z neznámeho herca obľúbený objekt rozhovorov. Tvrdí však, že sa necíti byť v kurze a k aktuálnej sláve pristupuje s veľkou pokorou. Obdobie absolútnej nezodpovednosti mu pomohla preklenúť manželka a dodala mu vieru v to, že dokáže zmeniť svoj život. Podarilo sa, za sebou nechal časy vyvádzania i životnú etapu ovplyvnenú hnutím Hare Krišna. Košice navštívil nedávno v rámci účinkovania v Shakespearovej hre Oko za oko, ktorú ste mohli vidieť v Máraiho štúdiu.
Aké to pre vás je byť odrazu v kurze? Dá sa povedať, že si záujem verejnosti užívate, alebo vám už stihol byť na obtiaž?
- Takto to vôbec nepociťujem. Myslím, že mám pred sebou ešte dlhú cestu hereckej práce, aby som raz možno v "kurze" bol. Rozbehla sa pôvodná televízna tvorba, ktorá dala príležitosť mnohým hercom ukázať svoje herecké kvality, ale aj naopak. A záujem verejnosti? Ten je rovnako plachý, ako môj.
V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že máte viac šťastia, ako si zaslúžite. Cítite sa teda naozaj v týchto dňoch ako dieťa Šťasteny? Čo vám spôsobuje najväčšiu radosť?
- Áno, to som povedal. Teraz môžem pripustiť, že som si mnohé doslova vymodlil. Niekedy je ľudská túžba silnejšia než osobné predpoklady na jej úspech. Stále verím na zázraky. Najväčšiu radosť mám, keď sa darí. Vo vzťahoch, v práci... Prosto nech som kdekoľvek, robím čokoľvek a pritom prežijem nádherný deň. Vtedy som šťastný.
Vyštudovali ste konzervatórium najmä vďaka mame. Keď však hneď po škole neboli herecké príležitosti, zrejme to nebolo najľahšie... Ako ste to prežívali? Uvažovali ste aj o posune z hereckej koľaje niekam inam?
- Myslíte najhoršie a zároveň najemotívnejšie obdobie môjho života? Absolútna beznádej... V podstate som vtedy nevidel v ničom inom zmysel. Aj napriek tomu obdobiu som dnes maminým najväčším dlžníkom, že ma motivovala a pomáhala mi pri prijímacích pohovoroch.
Vraj ste vtedy pôsobili mlado, nevyzreto a mali ste piskľavý hlások. Užívate si teda o to viac teraz úlohy príťažlivých mužov?
- Opýtajte sa ma na to až budem mať štyridsať.(Smiech.)
Celkovo ste mali pred časom zaujímavé obdobie. Čo okrem chodenia poza školu ste si užívali?
- Bolo to naozaj dosť dávno. Pýtate sa, čo som si užíval za školou? No predsa slobodu. Vtedy som mal o nej však inú predstavu.
Údajne ste mali rád riziko, ako sa to prejavovalo?
- V absolútnej nezodpovednosti. Voči sebe, škole, svojim blízkym a kamarátom. Robil som, čo som chcel a na čo som mal chuť. Preto hovorím, že som mal šťastie. Mohol som dnes byť ktovie kde.
Čím vás v tom čase oslovilo hnutie Hare Krišna?
- Títo ľudia to myslia a robia úprimne. Ale prečo to robia, na to odpovedať úprimne nevedia. Samozrejme, sú medzi nimi možno výnimky, ale väčšina z nich pred niečím uteká. Priznávam, že aj ja som si vtedy myslel, že viera je pre mňa poslednou nádejou.
Čo potom spôsobilo zmenu vašej osobnosti? Čo stojí za tým, že ste si uvedomili, že to nie je tá správna cesta?
- Moja manželka. Vtedy ešte len moja kamarátka, neskôr priateľka. Je veľmi inteligentná a silná osobnosť. Ukázala mi, že človek unesie viac utrpenia, než si myslí. Tiež, že má možnosť a schopnosť meniť svoj život. Pochopil som to a prijal skutočnosť, že ak sme na to dvaja, tak všetko ide oveľa jednoduchšie.
Manželku si vážim pre ňu samu, pre jej skvelú rodinu a som vďačný, že sú nám vždy nablízku, keď to potrebujeme.
Nakoľko je pre vás rodinné zázemie dôležité?
- Napriek vzdialenosti a nákladom, ktoré musíme prekonávať s manželkou za našimi rodinami, to robíme tak často ako sa len dá. Je nám s našou rodinou dobre. To je prostredie, kde sa nemusíme na nič hrať.
Keďže je právnička, ste už trošku podkutý v paragrafoch?
- Práve preto, že je právnička, sa o to nemusím ani snažiť. Čokoľvek potrebujem, alebo ak niečomu nerozumiem, je vždy nápomocná.
Dokázala sa zmieriť s tým, že ste herec a občas sa na obrazovke nevyhnete intímnym scénam?
- Vie najmä oceniť filmové, ale aj divadelné umenie a preto prijala skutočnosť, že sa tomu nevyhýbam.
Vraj nemáte vôbec problém s nahotou na javisku...
- Ale mám. Vždy pred tým, než vstúpim na javisko. To má však zvláštnu moc. Tam strácam zábrany.
Čo by ste kvôli hereckej úlohe však nikdy neurobili?
- Nepchal by som sa tam, kde nemám, aby som tú úlohu dostal. (Úsmev.)
Nedávno ste prešli výraznejšou zmenou imidžu a nechali ste sa ostrihať. Prečo? Nebolo vám to ľúto?
- Nechal som sa ostrihať kvôli hereckej úlohe. Uveril som režisérovi, ktorý ma presvedčil, že to dopomôže k celkovému výrazu mojej hereckej postavy. Či to tak skutočne je, môže posúdiť iba divák. A ľúto mi to bolo, ale až po tom, čo ma uvideli moji známi. Boli s tým zostrihom nespokojní.
Je vám bližšia rola Filipa Páleníka v Ordinácii v ružovej záhrade, alebo Michala Koreňa v Dobrej štvrti?
- Na to nemôžem odpovedať jednoznačne. Každá postava, ktorú som kedy hral, mi bola blízka v niečom inom. V súčasnosti je mi bližší Filip, pretože s ním sa ešte stretávam na pľaci. Michala môžem sledovať už len v televízii.
Aké sú vaše herecké sny a túžby?
- Hrať. Tak veľa, ako sa len dá. Je jedno čo, len nech hrám. Nech mám tú možnosť hrať, stáť na javisku, mať pred sebou v hľadisku divákov a učiť sa.
Najnovšie ste si zahrali aj v Prešove v Divadle Alexandra Duchnoviča ako jediný po slovensky, ostatní v rusínčine. Aká je to skúsenosť?
- Aj napriek rozporuplnosti môjho hereckého výsledku, túto skúsenosť v žiadnom prípade neľutujem. Stretnúť sa na javisku pri práci s tak silným hereckým kolektívom by som prial každému mladému hercovi. Bola to jedinečná ponuka, ktorá sa neodmieta a rozhodne sa neopakuje. Mal som opäť šťastie.
Údajne ste veľmi hĺbavý. Je to pravda?
- To musia posúdiť iní. Skutočnosť, že sa častokrát uzatváram do seba, nie je ešte totiž dôkazom mojej hĺbavosti.
Plánujete v najbližšom čase s manželkou Boublíka juniora?
- V najbližšom čase nie. Dieťa je dar a nie vlastný výrobok. Mrzí ma, že doba je taká, že si to ľudia musia plánovať a nemôžu k tomu pristupovať spontánne. Mať dnes dieťa nepripravení je nezodpovedné. Dopláca na to práve ono.
* * *
Profil:
* narodil sa v roku 1980
* vyštudoval Konzervatórium v Košiciach
* tento rok sa po dlhoročnej známosti stihol oženiť, jeho manželkou je právnička
* v poslednom čase zaujal najmä rolami Filipa Páleníka v Ordinácii v ružovej záhrade a Michala Koreňa v Dobrej štvrti
* veľmi rád stvárňuje i divadelné úlohy, za dobrú školu považuje napríklad účinkovanie v hre Na dne, ktorú môžete od konca mája navštíviť v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove
Fešáčisko na pohľadanie, povie si pri sledovaní Ordinácie v ružovej záhrade nejedna milovníčka seriálov. Najmä vďaka úlohe Filipa Páleníka, "syna" Zdeny Studenkovej, sa stal z neznámeho herca obľúbený objekt rozhovorov. Tvrdí však, že sa necíti byť v kurze a k aktuálnej sláve pristupuje s veľkou pokorou. Obdobie absolútnej nezodpovednosti mu pomohla preklenúť manželka a dodala mu vieru v to, že dokáže zmeniť svoj život. Podarilo sa, za sebou nechal časy vyvádzania i životnú etapu ovplyvnenú hnutím Hare Krišna. Košice navštívil nedávno v rámci účinkovania v Shakespearovej hre Oko za oko, ktorú ste mohli vidieť v Máraiho štúdiu.
Aké to pre vás je byť odrazu v kurze? Dá sa povedať, že si záujem verejnosti užívate, alebo vám už stihol byť na obtiaž?
- Takto to vôbec nepociťujem. Myslím, že mám pred sebou ešte dlhú cestu hereckej práce, aby som raz možno v "kurze" bol. Rozbehla sa pôvodná televízna tvorba, ktorá dala príležitosť mnohým hercom ukázať svoje herecké kvality, ale aj naopak. A záujem verejnosti? Ten je rovnako plachý, ako môj.
V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že máte viac šťastia, ako si zaslúžite. Cítite sa teda naozaj v týchto dňoch ako dieťa Šťasteny? Čo vám spôsobuje najväčšiu radosť?
- Áno, to som povedal. Teraz môžem pripustiť, že som si mnohé doslova vymodlil. Niekedy je ľudská túžba silnejšia než osobné predpoklady na jej úspech. Stále verím na zázraky. Najväčšiu radosť mám, keď sa darí. Vo vzťahoch, v práci... Prosto nech som kdekoľvek, robím čokoľvek a pritom prežijem nádherný deň. Vtedy som šťastný.
Vyštudovali ste konzervatórium najmä vďaka mame. Keď však hneď po škole neboli herecké príležitosti, zrejme to nebolo najľahšie... Ako ste to prežívali? Uvažovali ste aj o posune z hereckej koľaje niekam inam?
- Myslíte najhoršie a zároveň najemotívnejšie obdobie môjho života? Absolútna beznádej... V podstate som vtedy nevidel v ničom inom zmysel. Aj napriek tomu obdobiu som dnes maminým najväčším dlžníkom, že ma motivovala a pomáhala mi pri prijímacích pohovoroch.
Vraj ste vtedy pôsobili mlado, nevyzreto a mali ste piskľavý hlások. Užívate si teda o to viac teraz úlohy príťažlivých mužov?
- Opýtajte sa ma na to až budem mať štyridsať.(Smiech.)
Celkovo ste mali pred časom zaujímavé obdobie. Čo okrem chodenia poza školu ste si užívali?
- Bolo to naozaj dosť dávno. Pýtate sa, čo som si užíval za školou? No predsa slobodu. Vtedy som mal o nej však inú predstavu.
Údajne ste mali rád riziko, ako sa to prejavovalo?
- V absolútnej nezodpovednosti. Voči sebe, škole, svojim blízkym a kamarátom. Robil som, čo som chcel a na čo som mal chuť. Preto hovorím, že som mal šťastie. Mohol som dnes byť ktovie kde.
Čím vás v tom čase oslovilo hnutie Hare Krišna?
- Títo ľudia to myslia a robia úprimne. Ale prečo to robia, na to odpovedať úprimne nevedia. Samozrejme, sú medzi nimi možno výnimky, ale väčšina z nich pred niečím uteká. Priznávam, že aj ja som si vtedy myslel, že viera je pre mňa poslednou nádejou.
Čo potom spôsobilo zmenu vašej osobnosti? Čo stojí za tým, že ste si uvedomili, že to nie je tá správna cesta?
- Moja manželka. Vtedy ešte len moja kamarátka, neskôr priateľka. Je veľmi inteligentná a silná osobnosť. Ukázala mi, že človek unesie viac utrpenia, než si myslí. Tiež, že má možnosť a schopnosť meniť svoj život. Pochopil som to a prijal skutočnosť, že ak sme na to dvaja, tak všetko ide oveľa jednoduchšie.
Manželku si vážim pre ňu samu, pre jej skvelú rodinu a som vďačný, že sú nám vždy nablízku, keď to potrebujeme.
Nakoľko je pre vás rodinné zázemie dôležité?
- Napriek vzdialenosti a nákladom, ktoré musíme prekonávať s manželkou za našimi rodinami, to robíme tak často ako sa len dá. Je nám s našou rodinou dobre. To je prostredie, kde sa nemusíme na nič hrať.
Keďže je právnička, ste už trošku podkutý v paragrafoch?
- Práve preto, že je právnička, sa o to nemusím ani snažiť. Čokoľvek potrebujem, alebo ak niečomu nerozumiem, je vždy nápomocná.
Dokázala sa zmieriť s tým, že ste herec a občas sa na obrazovke nevyhnete intímnym scénam?
- Vie najmä oceniť filmové, ale aj divadelné umenie a preto prijala skutočnosť, že sa tomu nevyhýbam.
Vraj nemáte vôbec problém s nahotou na javisku...
- Ale mám. Vždy pred tým, než vstúpim na javisko. To má však zvláštnu moc. Tam strácam zábrany.
Čo by ste kvôli hereckej úlohe však nikdy neurobili?
- Nepchal by som sa tam, kde nemám, aby som tú úlohu dostal. (Úsmev.)
Nedávno ste prešli výraznejšou zmenou imidžu a nechali ste sa ostrihať. Prečo? Nebolo vám to ľúto?
- Nechal som sa ostrihať kvôli hereckej úlohe. Uveril som režisérovi, ktorý ma presvedčil, že to dopomôže k celkovému výrazu mojej hereckej postavy. Či to tak skutočne je, môže posúdiť iba divák. A ľúto mi to bolo, ale až po tom, čo ma uvideli moji známi. Boli s tým zostrihom nespokojní.
Je vám bližšia rola Filipa Páleníka v Ordinácii v ružovej záhrade, alebo Michala Koreňa v Dobrej štvrti?
- Na to nemôžem odpovedať jednoznačne. Každá postava, ktorú som kedy hral, mi bola blízka v niečom inom. V súčasnosti je mi bližší Filip, pretože s ním sa ešte stretávam na pľaci. Michala môžem sledovať už len v televízii.
Aké sú vaše herecké sny a túžby?
- Hrať. Tak veľa, ako sa len dá. Je jedno čo, len nech hrám. Nech mám tú možnosť hrať, stáť na javisku, mať pred sebou v hľadisku divákov a učiť sa.
Najnovšie ste si zahrali aj v Prešove v Divadle Alexandra Duchnoviča ako jediný po slovensky, ostatní v rusínčine. Aká je to skúsenosť?
- Aj napriek rozporuplnosti môjho hereckého výsledku, túto skúsenosť v žiadnom prípade neľutujem. Stretnúť sa na javisku pri práci s tak silným hereckým kolektívom by som prial každému mladému hercovi. Bola to jedinečná ponuka, ktorá sa neodmieta a rozhodne sa neopakuje. Mal som opäť šťastie.
Údajne ste veľmi hĺbavý. Je to pravda?
- To musia posúdiť iní. Skutočnosť, že sa častokrát uzatváram do seba, nie je ešte totiž dôkazom mojej hĺbavosti.
Plánujete v najbližšom čase s manželkou Boublíka juniora?
- V najbližšom čase nie. Dieťa je dar a nie vlastný výrobok. Mrzí ma, že doba je taká, že si to ľudia musia plánovať a nemôžu k tomu pristupovať spontánne. Mať dnes dieťa nepripravení je nezodpovedné. Dopláca na to práve ono.
* * *
Profil:
* narodil sa v roku 1980
* vyštudoval Konzervatórium v Košiciach
* tento rok sa po dlhoročnej známosti stihol oženiť, jeho manželkou je právnička
* v poslednom čase zaujal najmä rolami Filipa Páleníka v Ordinácii v ružovej záhrade a Michala Koreňa v Dobrej štvrti
* veľmi rád stvárňuje i divadelné úlohy, za dobrú školu považuje napríklad účinkovanie v hre Na dne, ktorú môžete od konca mája navštíviť v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Stojiť zvada. Vasyľ Paraski:
-Perestaň ňa furt komanduvaty, perestaň mi hvaryty, što mam robyty...! Teper sja zaberu i pidu do baru. Budu tam popyvaty borovičku, pyvo... Zbaľu dajaku slečnu... Prydu domiv pizdno pjanyj...! A hadaj, chto ňa vyzuje, ha...?!
-Patolog...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať