Prešovský poslanec sa oženil s tanečníčkou z rómskej osady

Mladý solivarský poslanec Peter Krajňák má za sebou nevšedný príbeh. Išiel za hlasom svojho srdca a zobral si za ženu dievča z rómskej osady. Rusínsky politik, ktorého prioritou sú národnostné menšiny, nemá problém pretaviť svoje politické postoje do súkromného života.

K menšinám má blízko. Nezarábal však na projektoch, ale išiel učiť do osady. Opustil teplé miesto na úrade splnomocnenca vlády, pretože sa nestotožnil s jeho smerovaním.

Napriek nesúhlasu okolia si vzal dievča z osady. Stal sa prvým a dosiaľ jediným poslancom v Prešove i kraji za Most-Híd (platí to aj pre SMK, odkiaľ Bugár a spol. vzišli). Z nekompromisného aktivistu sa stal politikom konsenzu.
 
V regionálnych voľbách sa cítil ako víťaz, lebo sa mu narodil syn, získal však aj dôveru voličov. Tým všetkým si prešiel 32-ročný Peter Krajňák z prešovského Solivaru.
 
Za láskou šiel napriek protestom okolia
„Chodili sme spolu rok. Lozil som za ňou do Košíc,“ hovorí s úsmevom o 30-ročnej Lucii, za slobodna Hangurbadžovej, z rómskej osady Krížová Ves pri Kežmarku.
 
„Láske nerozkážete. Moja Lucka je bývalá herečka a tanečníčka v divadle Romathan. Spoznali sme sa vo Svinej, kde som ju videl na jednom vystúpení. Kontaktoval som ju, slovo dalo slovo a dnes je z toho manželstvo.“
 
Najbližšie okolie na to nereagovalo s jasotom. Jeho mama očakávala, že si vezme istú mladú prešovskú lekárku. Mladí si však presadili svoje a dnes sa starí rodičia tešia z vnuka Petra.
 
Svoju manželku považuje P. Krajňák za húževnatého človeka: „Vyrastala v ťažkom prostredí rómskej osady, so svojimi radosťami i starosťami. V Kežmarku skončila krajčírsku školu, do ktorej chodila rada... Potom si spravila maturitu na súkromnej umeleckej škole v Košiciach. Je to príklad, že aj z rómskej osady sa dá dostať, ak využijete možnosti. Nezaujíma ju politický život, i keby stála pri americkom prezidentovi, tak jej to je jedno. Imponovalo mi, že to nie je fiflena, ale skromné dievča.“
 
Dobre vychádza aj so svokrovcami. V osade žijú v murovanom dome, sú zamestnaní, Luciin dedo bol v minulosti poslancom.
 
Novomanželia momentálne pendlujú medzi Prešovom a Krížovou Vsou, čoskoro sa však chcú usadiť v byte v Solivare.
 
Späť do školy vo Svinej
Politický príbeh Petra Krajňáka, vyštudovaného gréckokatolíckeho bohoslovca,  je nemenej zaujímavý. Momentálne je nezamestnaný, po odchode L. Nagya odišiel z úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny.
 
„Mal som ponuku ísť robiť do centrály Mostu. No narodil sa nám malý, tak som odmietol. V septembri by som sa mal vrátiť učiť na školu do Svinej. Aj z úradu som dobrovoľne odišiel. Bez odstupného. Nepovažoval som za potrebné tam zostávať. Dvoch nás preradili, asi sme boli veľmi aktívni, na iné oddelenie. Hovoril som, prišiel som robiť národnostnú politiku, nie viesť evidenciu niečoho na personálnom oddelení.“
 
Stav národnostnej politiky na Slovensku považuje za alarmujúci. Pri jej tvorbe chce ďalej pokračovať, najnovšie ako člen komisie pre kultúru a národnostné menšiny v prešovskej župe.
 
Učiteľská práca v škole pri osade mu ale neprekážala: „Ak človek reaguje povýšenecky alebo pohŕdavo, žiaci to vycítia. Po prvej vyučovacej hodine máte rozdané karty na celý školský rok,“ opisuje svoje skúsenosti.
 
S Rómami pracoval päť rokov. Aktivizoval sa aj v prípade Rusínov. Nikdy však nebol zapojený do čerpania finančného projektu. „Iste, zavše som dostal honorár za článok v novinách, ale inak sú to všetko dobrovoľné aktivity. Je to o kontakte s ľuďmi, o pomoci...“
 
Politický vzostup
Do komunálnej politiky sa najprv snažil dostať ako rusínsky aktivista.
 
„V roku 2006 sme sa s Fedorom Vicom uchádzali o podporu. S čistým svedomím poviem, že 400 podpisov sme mali reálne vychodených. Volebná komisia nás však nezaregistrovala...“ Keď v roku 2009 vznikol Most-Híd, podal si prihlášku. V nasledujúcich župných voľbách ešte neuspel, no potom hladko prešiel do mestského i regionálneho parlamentu.
 
„Solivarčania poznajú moju rodinu, snáď aj naše aktivity. Je tam aj smutný príbeh môjho deda, ktorý sa zabil na aute na Dúbrave a zanechal päť detí. Mandát v Prešove mám teda na základe hlasov Solivarčanov a priznám sa, že výsledkom v krajských voľbách som bol zaskočený. Obzor tých problémov sa rozprestrel po celom kraji, ale beriem to ako výzvu,“ vraví P. Krajňák.
 

Zaujalo nás

Vzťah k menšinám
Čo hovorí na politických fórach, tým žije v súkromí. V prípade Petra Krajňáka a jeho vzťahu k agende národnostných menšín to platí stopercentne.

Vždy sa aktívne hlásil k rusínskej menšine. A tvrdí, že vzťah k iným menšinám je v ňom zakorenený.

„Prvým impulzom teda možno bolo, že otec sa pozitívne vyjadroval o Godlovcoch, našich solivarských susedoch,“ vraví o koreňoch rovnocenného vzťahu k Rómom.

Formoval ho aj príbeh o Židoch: „Môj pradedo bol gréckokatolícky kňaz vo Varhaňovciach. Babka často spomínala, že za prvej republiky môj pradedo veľmi dobre vychádzal s miestnym židovským obchodníkom. Bola to tam  jediná rodina. Keď pradedo v roku 1942 zomrel, hneď na to aktívni členovia Hlinkovej gardy prišli po toho Žida. Kým tam pôsobil ako kňaz, morálna autorita, ešte sa báli zakročiť.“

Súhlasí s výrokom Jána Lazoríka z Krivian, že krása východného Slovenska je práve v pestrosti.
 
„Preto sa chcem aj do budúcna venovať tomu, aby tá pestrosť bola zachovaná, na určitej kultúrnej výške všetkých národnostných menšín.

Michal Frank

Zdroj: http://presov.korzar.sme.sk/c/7081448/presovsky-poslanec-sa-ozenil-s-tanecnickou-z-romskej-osady.html