Prestížne ceny za ikonopisectvo si podelili Ukrajinci a Slováci

Medzinárodné bienále ikonopisectva a sakrálnej tvorby karpatského regiónu, ktoré sa každé dva roky koná v Trebišove, láka čoraz viac umelcov zo Slovenska a zahraničia. Hoci ikony pozná takmer každý, ich prehliadok a výstav pre verejnosť je ako šafranu. A žiadna nie je súťažná ani medzinárodná. 

Preto slovenské bienále ako jediné umožňuje umelcom rôznych krajín prezentovať ikonopiseckú tvorbu na jednom mieste, navzájom sa porovnávať a inšpirovať. Tretí ročník, ktorý práve prebieha, je prelomový. Jeho aktéri počas seminára vôbec prvýkrát pripustili, že aj ikonopisecká tvorba má právo prispôsobovať sa súčasnosti a využívať nové techniky či formy vyjadrenia.
 

Slovenské bienále: Svetový a európsky unikát
Tradíciu výstav ikon s dvojročnou periodicitou založilo Vlastivedné múzeum v Trebišove pred ôsmimi rokmi. Už nultý ročník naznačil, že obdobné podujatie "na trhu" chýba. Akcie podobné charakterom, rozsahom a medzinárodným kreditom nikto v Európe ani na svete nerobí. Počet výtvarníkov aj preto stále rástol. Postupne podujatie nadobudlo medzinárodný charakter. Gesciu prebral Košický samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom múzea. Vystriedali sa tu umelci z Ukrajiny, Poľska, Maďarska, Slovenska a Rumunska.

Okrem ikon do expozície výstav počas bienále pribudla aj sakrálna tvorba. Od 1. ročníka organizátori zaviedli aj oceňovanie umelcov. Ich práce posudzuje nezávislá porota, zložená z odborníkov na umenie a umelcov, ktorí nevystavujú.
 

Grand Prix na Ukrajinu
Na tohtoročné bienále sa prihlásilo 22 výtvarníkov. Riaditeľ Vlastivedného múzea Juraj Žadanský potvrdil, že pochádzajú z rôznych krajín karpatského euroregiónu. Vedúca odboru kultúry KSK Jana Kováčová poznamenala, že trebišovské bienále nielen v podmienkach Košického kraja, ale aj Slovenska a celej Európy nemá obdobu.

O ocenenia bojovalo 54 ikon, ktoré v expozícii dopĺňajú sochárske sakrálne diela. Posudzovala ich porota, v ktorej sedel Vladislav Grešlík z Prešovskej univerzity, Magdalena Prichoďko z Ukrajiny, Ladislav Puškár z múzea vo Svidníku, Jaroslav Giemza z Poľska a Štefan Bubán z Trebišova. Ceny si rozdelili Slováci a Ukrajinci. Grand Prix získal Vjačeslav Prichoďko z Ukrajiny. Cenu za sakrálnu maľbu a tvorbu udelili jeho krajanke Nadi Ponomarenko. Cenu za kolekciu ikon porota dala Marii Marte Pitsiasovej - Matiščákovej z Humenného, ceny za novátorské postupy získali Peter Vereščak zo Sečoviec za mozaikovú štylizovanú ikonu a Mikuláš Lovacký z Bardejova za emailovú techniku v sakrálnej maľbe. Výstava potrvá do konca januára 2010.

Konzervatívci popustili
Quo vadis, ikonopisectvo?
Riaditeľ múzea Juraj Žadanský vysvetlil, že charakter výstavy sa počas ôsmich rokov vyvíjal a menil. Na začiatku boli len ikony, časom pribudli aj sakrálne maľby a sochárska tvorba. Vernisáži a vyhodnoteniu umelcov vždy predchádza seminár pre ikonopiscov. Umelci počas neho aj tento rok nielen bilancovali a vymieňali si skúsenosti, ale hovorili aj o ďalšom smerovaní bienále a ikonopisectva ako takého. Žadanský výstupy považuje za prelomové, lebo zástancovia konzervatívneho spôsobu tvorby ikon konečne pripustili, že aj ikona sa môže vyvíjať. Spor bol o to, či pri tvorbe ikon (maľovanie, písanie) možno používať moderné materiály a nové postupy, keďže sa stáročia riadila zaužívaným kánonom: "Tak ako všetko, aj tu ide vývoj dopredu. Niekedy bolo ako podklad prípustné len drevo a ako materiál vaječná tempera, dnes ikonopisci siahajú po moderných materiáloch - akryle, oleji a podobne."
 

Zástancovia oboch prúdov sa konečne zhodli, že pôvodné pravidlá vychádzali z podmienok svojej doby: "Farby, ktoré sa už bežne používajú, vtedy neexistovali, ale dnes sú súčasťou vývoja umeleckej tvorby." Aj preto sa bienále posúva do inej roviny - stále tu bude mať miesto klasická ikona, ale do popredia sa čoraz viac dostáva aj sakrálna tvorba v celej svojej šírke možností stvárnenia: "Pochopili sme, že tieto dve veci treba spojiť a že patria k sebe. Preto v expozícii možno nájsť všetko klasické, ale aj nevšedné v ikonografickej aj sakrálnej tvorbe."

Lýdia Vereščaková