Príbeh madony z kaplnky

 

SNINA. Monumentálne diela majú svoju históriu, svoj život i svoje príbehy. Dielo, ktoré okrem svojej umeleckej hodnoty má aj svoj zaujímavý či tajomný príbeh, nadobúda pridanú hodnotu. Jedno také sa nachádza aj v sninskom kaštieli. Vlastne už ale nie je „monumentálnym" dielom. Ostal z neho len fragment. Malý závesný obraz s výjavom zbožnej Madony. A jej príbeh?

V roku 1942 dal postaviť priemyselník Štefan Rholl na starom cintoríne klasicistickú kaplnku Sedembolestnej panny Márie, kde v jej spodnej časti sa nachádzala rodinná hrobka rodiny Rhollovcov. Kaplnka nemala vnútorné zariadenie a nebola liturgicky funkčná, preto jeho dcéra Klára Čákyová zabezpečila jej vybavenie a be-nedikciu v roku 1852. Súčasťou hnuteľných častí kaplnky, ktorá je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou, bol aj drevený, ornamentálne pozlátený oltár, nad ktorým dominoval nádherný obraz Sedembolestnej panny Márie v pozlátenom ráme a v životnej veľkosti.

Ničivé obdobie 2. svetovej vojny neobišlo ani kaplnku a veľká časť interiéru bola zničená. Aj výtvarné dielo neznámeho autora bolo poškodené, a tak sa originál nezachoval a príbeh olejomaľby Sedembolestnej panny Márie sa (zdanlivo) uzavrel. O zachovanie obsahovej časti diela sa však zaslúžil sninský maliar Ján Vorek (1942 - 2001), ktorý namaľoval vraj vernú kópiu tejto pôvodnej maľby. Ak je to tak, musel originál poznať alebo vidieť. Kópia či parafráza olejomaľby na plátne od Voreka znázorňuje zbožnú, modliacu sa Madonu so zopätými rukami. Pohľad Madony je nasmerovaný smerom k nebesiam, pohľad diváka je mierne z podhľadu. Figúra Madony je situovaná do prírodnej, romantickej scenérie, len v pravom hornom rohu vystupujú z mračien na oblohe dve tváričky anjelikov. Pozadie diela nie je kompozične v rovnováhe. Mysleli by sme si, že touto kópiou sa príbeh definitívne skončil.

Avšak oslavami 655. výročia prvej písomnej zmienky o meste Snina v roku 2008 sa začína príbeh znovu otvárať. Pri udeľovaní čestného občianstva JUDr. Dušanovi Rollovi z Bratislavy, tento menovec rodu Rhollovcov, daroval primátorovi mesta Ing. Štefanovi Milovčíkovi malý obrázok rozmerov 35 x 29 cm, ktorý dostal v 90-tych rokoch anonymnou zásielkou od neznámeho darcu. Zistilo sa, že ide pravdepodobne o pôvodný originál diela z oltára kaplnky nachádzajúcej sa na sninskom mestskom cintoríne. Pán Roll tento obraz počas slávnostného mestského zastupiteľstva symbolicky opäť odovzdal Sninčanom. Prešlo ďalších sedem rokov a toto vzácne dielko sa dostalo do zoznamu pamätihodností mesta. Keďže bolo v havarijnom stave a vyčlenili sa finančné prostriedky na jeho záchranu, jeho cesta viedla k reštaurátorovi, členovi Komory reštaurátorov Mgr. art. Marekovi Holomaňovi.

Reštaurátorským prieskumom sa zistilo, že bolo „za päť minút dvanásť". Veľmi slabé a tenké plátno bolo neodborne nalepené na soolite s viditeľnými vlnami a nerovnosťami a na mnohých miestach absentovala maľba. Povrch ostatnej farebnej vrstvy maľby bol skrakelovaný. nbraz našťastie nebol premaľovaný, opravovaný a nebola ani doplňovaná podkladová kriedová vrstva. Paradoxne, týmto neodborným nalepením fragment prežil. Na vzácnom origináli je namaľovaná tvár Madony až veľmi podobná kópii, ktorú urobil pán Vorek. Obraz teda pochádza z kaplnky Sedembolestnej Panny Márie rodiny Rhollovcov v Snine. Svedčí o tom aj historický prieskum pri reštaurovaní.

Obraz je od neznámeho stredoeurópskeho maliara. Maľba je remeselne zvládnutá na úrovni skúseného maliara, o čom svedčia precízne prepracované detaily tváre, jemnosť modelácie a hlavne proporcionalita. Z techniky maľby a štýlu rukopisu maliara ide o neskorobarokový obraz, skôr z druhej polovice 19. storočia. nbraz je maľovaný na veľmi tenkom bielom podklade. Kompozícia portrétu je sekundárna, lebo sa jedná o výrez detailu z pôvodne väčšieho obrazu. Orezanie obrazu bolo zrejme v minulosti riešením vyrezania časti originálu, ako tak ešte zachovalého. Dnes je z pozostalého fragmentu nemožné určiť, či išlo o viac figurálnu kompozíciu alebo len sólo kompozíciu samotnej madony. Dôkazom, že z pôvodného obrazu ostal len fragment, je nezachovanie okrajových nepomaľovaných časti plátna po obvode obrazu. Madona má cez vlasy okrovú šatku, je odetá v blankytnom modrom plášti, s fialovou tunikou na hnedom pozadí. Presne tak, ako ju vidíme na rozmernej kópii od pána Voreka. Škoda, že ten už nie je medzi nami. Určite by nám do skladačky tohto príbehu doplnil veľa úlomkov. A možno ešte v Snine nájdeme svedkov tohto príbehu... 

Vďaka anonymnému darcovi, vďaka pánovi Rollovi, ktorý dielo daroval mestu, má kaštieľ vo svojej muzeálnej expozícii ďalší malý skvost výtvarného umenia, ktorý sa vrátil na miesto začiatku svojho príbehu. Reštaurovaním sa tomuto dielku, krásnej dobovej olejomaľbe, prinavrátili stratené pôvodné kvality.

Daniela Kapráľová, kurátorka kaštieľa v Snine