Príbeh o veľkom uhorskom rode Csákyovcov

 
HUMENNÉ. Vihorlatské múzeum v rámci vedecko-výskumnej činnosti spracováva informácie, ktoré prehlbujú bohatú históriu kaštieľa, mesta i blízkeho okolia. Napriek nepretržitým výskumným úlohám sa často objavujú nejasné, ba až záhadné časti histórie. Príbeh o veľkom uhorskom rode Csákyovcov sa podarilo odhaliť na nenápadnej stropnej freske vo vstupnej časti umeleckohistorickej expozície múzea.

Skúmaná maľba je vstupnou súčasťou nástenných malieb humenského zámku, ktoré predstavujú zachovanú jedinečnú výzdobu štyroch miestností na prízemí južného a západného krídla. Maľby sú datované do druhej polovice 18. storočia, keď kaštieľ obývali príslušníci rodu Csáky. Do mesta sa dostali v roku 1728, keď sa delili rodové majetky humenského panstva medzi deti Petra Zichyho – Františka, Teréziu (Vandernáthovú) a Annu Máriu (Csákyovú).

Pôvod rodiny je v Satumarskej stolici, kde v roku 1396 získali obec Adrian a v Biharskej stolici obec Cheresig (maď. Körösszeg). Názvy novozískaných majetkov začali používať ako prídomok. Zakrátko prešlo niekoľko členov do Sedmohradska, kde sa stali významným šľachtickým rodom. Na územie terajšieho Slovenska ako prvý prišiel zo Sedmohradska Štefan VII. Csáky (1570 − 1605) V roku 1603 získal Šarišský hrad i s celým jeho panstvom, ktorý sa od 1. augusta 1603 stal jeho sídlom.
 
Zakladateľom humenskej vetvy Csákyovcov sa sobášom s Annou-Máriou Zichy stal František. Manželia vychovali dvoch synov − Imricha (1728 − 1804) a Štefana (1741 − 1810), ktorému pripadol vtedajší kaštieľ ako prvému. Grófovi Štefanovi Csáky, vplyvnému uhorskému šľachticovi a mecenášovi umenia vďačíme za veľkolepú myšlienku i realizáciu famóznej interiérovej výzdoby, ktorá v časoch svojej najväčšej slávy slúžila ako reprezentačné miestnosti a malé rodinné múzeum (správu i prestavbu kaštieľa po Štefanovi prevzal brat Imrich, čoho dôkazom sú veľkolepé projekty záhrad, parku a stajní). Dodnes predstavuje jedinečný komplex maľovanej výzdoby interiéru európsky unikát neskorobarokovej dekorácie.

Maľbu vo vstupnej miestnosti však návštevníci častokrát prehliadnu. Je nenápadná, v málo dostupnom teréne stropu. Práve tá nesie v sebe vysokú výpovednú hodnotu a v ikonografickom zobrazení podáva výklad dejín rodu Csákyovcov.

Nástenná maľba – figurálny výjav orámovaný oválnym iluzívnym rámom zobrazuje v centrálnej časti stojaceho panovníka s korunou na hlave, ktorý podáva listinu (pravdepodobne armales – donačnú listinu, ktorou sa udeľuje alebo polepšuje erb) kľačiacemu vojakovi.

Výjav sa podľa typu oblečenia predbežne zaradil do obdobia 15. storočia, čo zodpovedá vláde Žigmunda Luxemburského (1368 – 1437).

Je zasadený do dobovej udalosti, zrejme po vyhratej bitke proti Tatárom (resp. Turkom). Na armalese so závesnou pečaťou je vyobrazený erb rodu Csáky. K určeniu pomohla aj sťatá hlava Tatára (Turka), ktorá leží pri nohách panovníka. Po hlbšom preštudovaní maľby sa objavili rysy erbu Csákyovcov. Preto je predpoklad, že to môže byť zachytenie výjavu darovania armalesu jednému z prvých Csákyovcov. Niektorí autori predpokladajú, že dostali na svoj erb armáles od Žigmunda Luxemburského.
 
Stopy po ňom však doteraz nie sú nájdené. Okrem centrálnych postáv sa na figurálnom výjave nachádzajú stojace postavy vojakov, za panovníkom päť a taktiež za kľačiacim vojakom rovnaký počet. Panovníkovi pridržiava plášť muž s fúzmi, odetý do zelenej farby, aj keď jeho propozície ukazujú postavu nižšieho vzrastu. Okolostojaci vojaci zvierajú v rukách kopije a šable. Jeden z nich drží štandardu s orlom vsadeným do kruhu. Celkový počet postáv na figurálnom výjave je trinásť. V pozadí sa nachádzajú dva šiatre (stany), to utvrdzuje v domnienke, že ide o výjav po vyhratej bitke.

Za okrajom rámu je povrch omietky opatrený bielym náterom. Maliarska výzdoba nesie formálne znaky barokovej maľby. Jej povrch je pokrytý pomerne hrubou vrstvou čiernych depozitov. Primárna omietková vrstva je pravdepodobne zachovaná na celej ploche klenby. Na zvislých stenách bola pravdepodobne celoplošne odstránená. Povrch bol následne najmenej dvakrát premaľovaný monochrómnymi vrstvami, pričom bol vynechaný a naďalej prezentovaný centrálny figurálny výjav v iluzívnom ráme. V roku 2008 bola sondáž maľby vykonaná akademickým maliarom a reštaurátorom Mgr. Petrom Gombošom.
 
Mgr. Zuzana Koščová, historička
Vihorlatské múzeum Humenné