Prícestný kríž už potreboval zachrániť. Je najstarší v Poloninách, váži tony

Zasponzoroval ho miestny duchovný.

Starostlivé ruky pre prícestné kríže v Poloninách

PRÍSLOP. Má 136 rokov a je najstarší v Uličskej doline. Prícestný kríž pred obcou Príslop v Sninskom okrese obnovujú tradičným spôsobom.

Väčšina krížov v Národnom parku Poloniny je historicky hodnotných a zaujímavých, aj keď nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Je ich vyše 150, dvadsať z nich je v zlom stave a treba ich zachrániť.

Sú aj svedectvom rôznych udalostí
Prícestné kríže sú bežným javom popri cestách v celom regióne. Nachádzajú sa na miestach, kde ľudia chceli poďakovať za šťastie, uzdravenie či za úrodu. Nezriedka vznikali na miestach spojených s pohanskými obradmi a modlitbami.

„Neskôr ich nahradili kresťanskými symbolmi, aby ľudia prešli k pravej viere k živému Bohu,“ hovorí kňaz Marek Čan, správca gréckokatolíckej farnosti v Topoli, pod ktorú filiálka Príslop patrí.

Miroslav Buraľ zo združenia Karpatské drevené cerkvi vníma prícestné kríže nielen ako drobnú sakrálnu architektúru, ale aj ako významný krajinársky prvok.

V každej obci boli minimálne tri, na začiatku, na konci a pred kostolom.

Niektoré sú svedectvom rôznych udalostí, väčšinou tragických.

„V Ruskom máme kríž, ktorý postavili pre rodinu, ktorá vymrela na choleru. V Ruskom Potoku postavili kríž po tom, keď členovia rodiny zahynuli pri povodni. Máme tu však napríklad aj kríž, ktorý dal postaviť kapitán československej armády a neskôr ho z ideologických dôvodov premiestnili. V každom prípade sú to identifikačné znaky v krajine, pretože sa stavali zvyčajne na krížnych cestách pre pocestných. Väčšinou boli drevené, vyrezávané, také už v regióne nemáme,“ hovorí regionálny historik.

Dôkazom majstrovstva drevorezbára z poloninského regiónu je kríž z roku 1905, ktorý sa nachádza v obci Priekopa v okrese Sobrance.

Kríž „zasponzoroval“ miestny duchovný
Neskôr kríže zhotovovali z miestneho materiálu z pieskovca. Výrobne boli väčšinou v terajšom Poľsku v Haliči. Z týchto dielní pochádza aj kríž z Príslopu.

Obec bola chudobnejšia a pravdepodobne si jej obyvatelia nemohli dovoliť dať zákazku na výrobu pieskovcového kríža. Urobil to miestny gréckokatolícky kňaz.

Prícestný kríž pod sedlom Karcaba pred obcou pochádza z roku 1888. Potvrdzuje to zachovaný nápis na kríži v azbuke.

„Starinský farár Anton Petrašovič a jeho rodina ho dali postaviť 29. septembra na znak božej vďaky a úcty,“ približuje Čan.

Aj keď písomný záznam o tom nie je, Buraľ sa domnieva, že ho mohli postaviť v deň významného cirkevného sviatku. Nevie sa ani, koľko stál samotný kríž a koľko jeho osadenie.

Súčasťou jednoduchého rovnoramenného kríža je plechový korpus, namaľované telo Ježiša Krista visiace na kríži.

Oplotenie kríža pribudlo v neskorších časoch. Keďže sa kríž nachádza blízko pri ceste, veriaci sa pri ňom na modlitby kolektívne neschádzajú. Robia tak v chráme, ktorý je na dohľad.

Poradili sa s pamiatkarmi
Zub času sa na prícestný kríž, z oboch strán chránený majestátnymi lipami, nepriaznivo podpísal. Snahou miestnych veriacich bolo sanovať ho a zachrániť pre budúce generácie.

„Prvou myšlienkou bolo, že najjednoduchšia a cenovo najvýhodnejšia by bola výmena kríža. Po porade s krajským pamiatkovým úradom som dospel k názoru, že tento krok by znamenal zánik pôvodnej historickej hodnoty kríža. Preto sme sa rozhodli ísť cestou jeho opravy,“ vysvetľuje kňaz Čan.

Vyhlásili na to finančnú zbierku:  Starostlivé ruky pre prícestné kríže v Poloninách.    Získať chcú 4 000 eur, zatiaľ majú štvrtinu.





Obnoviť kríž sa podujala nezisková organizácia Karpatské drevené cerkvi. Robí to formou workshopu. Používajú sa rovnaké techniky ako v časoch vzniku kríža.

Do práce sa môžu zapojiť dobrovoľníci z obce i okolia, ktorí majú záujem priučiť sa od majstra kamenára obnove týchto pamiatok alebo jednoducho pomôcť a priložiť ruku k dielu.

„Cieľom je naučiť miestnych ľudí bežnej údržbe kríža. Ide o nenáročné práce, napríklad očistenie od machu,“ dopĺňa Buraľ.

Zastabilizovať a zakonzervovať
Práce sú rozdelené do dvoch etáp. Prvou úlohou, s ktorou sa musia majster kamenár a jeho pomocníci popasovať, je kríž zastabilizovať.

Rástli popodeň korene mohutných líp, ktoré ho vychýlili do strany. „Snažíme sa ho vyrovnať, zaklinovať,“ hovorí majster kamenár František Nič zo Sniny.

Kríž je vyrobený z „plného“ kameňa, jeho váhu odhaduje na päť až sedem ton.

„Teraz sa kríže robia betónovaním, vo vnútri je dutina a stredom vedie oceľová tyč. Vtedy sa zhotovovali celé z kameňa, preto majú svoju váhu. Vtedajší majstri odvádzali krásnu robotu a treba, aby ostala zachovaná,“ vysvetľuje.

Po stabilizácii príde na rad konzervácia kríža.

„Musíme na to vybrať vhodný materiál. Vrchná časť kríža sa rozpadá a drobí sa, musíme zistiť prečo. Po zakonzervovaní kríž omietneme starým spôsobom bez lepidiel, sieťok a podobne. Najprv opravíme spodnú časť, aby sme mohli do nej vysekať kamenárskym náradím písmená podľa vopred prichystanej šablóny,“ pokračuje Nič.

Záchranu historickej pamiatky formou workshopu hodnotí pozitívne.

„O starú kamenársku prácu sa dnes zaujíma veľmi málo mladých ľudí. Prevzal som štafetu po otcovi, ktorý sa tejto práci venoval roky. Od neho som sa naučil ručne vysekávať písmená, dnes to v regióne už asi nevie nikto,“ dodáva kamenársky majster.

Kňaz Čan predpokladá, že tieto práce zvládnu do siedmich až desiatich dní. Dlhšie potrvá oprava korpusu, keďže farby musia na plechu zrieť.

Po oprave by mal kríž odolávať poveternostným vplyvom najmenej pol storočie.

Šimon sa prihlásil dobrovoľne
„Rozhodol som sa, že sa niečomu podučím a sám alebo so skupinou ďalších dobrovoľníkov opravíme kríže v obci,“ zdôvodňuje Šimon Rada (24), prečo sa rozhodol zúčastniť sa na workshope v Príslope.

Pochádza z obce Dlhé nad Cirochou.

„V intraviláne sa nachádza 11 krížov, dva v extraviláne. V žalostnom stave sú kríže na dvoch cintorínoch. Jeden pochádza z roku 1847, druhý z roku 1858. Text je už takmer nečitateľný, a pritom text je základ. O jednom z krížov vieme, že ho postavili na prvé výročie cholerovej epidémie,“ hovorí.

„Musíme uchovávať to, čo postavili generácie pred nami,“ dodáva Šimon.

Pomáha im prieskum z 90. rokov
Združeniu Karpatské drevené cerkvi sa doposiaľ podarilo obnoviť prícestný kríž v Kolbasove, kríž v Šmigovci a dva v Ruskom.

Aj keď presné číslo prícestných krížov členovia združenia nepoznajú, Buraľ odhaduje, že v regióne Polonín je ich vyše 150.

Prieskum z 90. rokov zdokumentoval výskyt krížov a presne zachytil aj nápisy na nich. Teraz slúži ako spoľahlivý zdroj a pomôcka pri obnove nápisov.

Najstarší pieskovcový kríž je z roku 1804 a nachádza sa na súkromnom pozemku v obci Kalná Roztoka. Vlani ho odborne a citlivo nechal opraviť pôvodnou technológiou na vlastné náklady miestny podnikateľ.

Nevyhnutnú opravu si vyžaduje ešte asi dvadsiatka pieskovcových krížov.

Zachrániť podľa Buraľa treba prioritne prícestné kríže z polovice 19. storočia v obci Veľká Poľana a v Pčolinom.

„Prícestné kríže boli miestom modlitieb. Je dobré uvedomiť si, že naši predkovia mali dôvod stavať ich. Boli symbolom vzdania vďaky, úcty a slávy Bohu. Hoci žijeme v modernej spoločnosti, je dobré uvedomiť si, že nad nami stále bdie dobrotivý Boh a je vhodné prosiť ho o požehnanie, o pomoc, o odpustenie hriechov a ďakovať za dobrodenie, ktoré nám dáva,“ uzatvára duchovný Marek Čan.

Jana Otriová
redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23402479/je-najstarsi-v-doline-vazi-tony-pricestny-kriz-obnovuju-tradicnym-sposobom.html

foto: Korzár/Jana Otriová