Prícestný kríž v Kolbasove opravujú miestni pod dohľadom reštaurátora
Opravia aj kríž v Šmigovci a náhrobný kameň Vasiľa Duchnoviča v Topoli.
Kríž v Kolbasove a náhrobný kameň Duchnoviča (14 fotografií)
KOLBASOV. Prícestný kríž z roku 1897 je spolu s krížom pri cerkvi v obci Šmigovec v Sninskom okrese víťazom hlasovania.
Obyvatelia regiónu rozhodli, že práve tieto dve pamiatky treba vlastnými rukami opraviť, aby remeslo v regióne žilo.
Nezisková organizácia Karpatské drevené cerkvi získala na tento účel peniaze.
Opravy sa dočká aj náhrobný kameň Vasiľa Duchnoviča z Topole, deda národného buditeľa.
Opravia a zakonzervujú
Pieskovcový kríž z lokálnych lomov na konci obce dal v roku 1897 postaviť Gedeman. Toto hlása dobre zachovaný nápis v azbuke.
Obec ho pred niekoľkými rokmi opravovala.
"Zachovala ho tak síce, ale niektoré prvky sa poškodili. Natreli ho totiž akrylovými latexovými farbami, kameň nedýchal a začal degradovať. Našou úlohou je kamennú hmotu kríža skonsolidovať konzervačnými úkonmi,“ vysvetlil profesionálny reštaurátor Martin Kutný z Bardejova priamo na mieste.
V praxi to znamenalo najprv prácne pomocou kladivka a dláta odstrániť vrstvy nánosov farieb.
„Musíme to urobiť takto ručne. Sme na okraji obce, v prírode, nemôžeme použiť chémiu či vysoký tlak vody. Iné by to bolo v ateliéri,“ povedal.
Neskôr reštaurátori spevnili kameň petrifikačnými roztokmi, praskliny uzavreli tmelom, aby zabránili prieniku vody.
„Napodobníme štruktúru a textúru pôvodného kameňa. Tieto zásahy predĺžia vek kríža, dôležitá však je aj ďalšia údržba,“ zdôraznil Kutný.
Miestni priložili ruku k dielu
Miestnej samospráve osud kríža nikdy nebol ľahostajný.
"Asi pred tromi rokmi sme kríž natreli a dali sme naň nový plechový kryt. Ešte prv ho opravovali miestni obyvatelia cementom, vápnom, latexom, čo mali po ruke. Teraz sa od odborníka dozvieme, aké materiály použiť a kde si ich objednať,“ povedala starostka Kolbasova Jana Sidorová (nez.).
Reštaurátorskú prácu si vyskúšal Kolbasovčan Juraj Choma.
„V minulosti sme nevedeli, čo a ako treba urobiť. Teraz sa naučíme odbornú prácu,“ pochvaľoval si.
Sami sebe
Riaditeľka neziskovky Karpatské drevené cerkvi Daniela Galandová pokladá za dôležité zachovať pôvodné bohatstvo sninského regiónu.
„Je bohatý na prírodné a kultúrne pamiatky. Aby sa rozvíjal cestovný ruch a s ním aj región, potrebujeme zachovať čo najviac pôvodného. Je dôležité, aby miestni ľudia mali dostatočné znalosti a praktické zručnosti o tradičných materiáloch a technologických postupoch. Preto organizujeme remeselné workshopy s kameňom a drevom, aby sa naučili správne svojpomocne opravovať pamiatky a nízkonákladovo sa o ne starať,“ objasnila zmysel aktivity.
Kríže v Topoli a Šmigovci vybrali ľudia hlasovaním. Kríž v Šmigovci pochádza z konca 19. storočia, stojí pri chráme a sú na ňom uvedené mená donátorov, miestnych obyvateľov.
Prečo ho dal postaviť, nevedno
V Kolbasove voľakedy fungovala kamenárska dielňa na spracovanie pieskovcového kameňa. Ten sa používal na zhotovenie náhrobných kameňov, božích múk, teda krížov popri cestách a pri svätostánkoch.
„Pozadie kolbasovského kríža nepoznáme. Nevieme povedať, kto bol Gedeman a prečo dal kríž postaviť. Kríže sa zvyčajne stavali pri životnej, neraz tragickej udalosti. Vyžadovalo by si to ďalšie pátranie. Určite to však musela byť významná životná udalosť, lebo postavenie kríža nebola lacná záležitosť,“ zdôraznil odborný pracovník Správy Národného parku Poloniny Miroslav Buraľ.
Náhrobný kameň vyčistia a zlepia
Náhrobný kameň Vasiľa Duchnoviča, starého otca významného národného buditeľa Alexandra Duchnoviča, našli v Topoli na poli na mieste, kde voľakedy stál drevený chrám.
„Premiestnili ho v roku 1780. Náhrobný kameň pochádza z polovice 18. storočia. Stál na hrobe duchovného. Keďže s istotou vieme, že jedným z posledných kňazov tam pochovaných bol Duchnovičov dedo, predpokladáme, že je určený jemu. Starý otec buditeľa Duchnoviča zomrel medzi rokmi 1748 – 1749,“ vysvetlil Buraľ.
Keď miestni toto miesto mulčovali, prešiel po ňom traktor.
„Na kameni vidieť trojramenný gréckokatolícky kríž. Kameň mechanicky vyčistíme a zlepíme. Umiestnime ho k terajšiemu drevenému chrámu,“ dodal.
JANA OTRIOVÁ
Zdroj:
Foto:
Kríž v Kolbasove opravujú.
(Zdroj: Jana Otriová )
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Pisť. Paraska v obchoďi.
-Mate rybu bez kosty?
-Ňi, ale mame kolbasu (parky) bez mjasa...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať