Prichádza čas rozmýšľať, ako chceme opäť fungovať

Totálna vojna s vírusom bude znamenať nielen novú vrstvu chudobných, ale aj novú kategóriu mŕtvych.

Pred dvoma týždňami zverejnilo ministerstvo zdravotníctva model šírenia nákazy, ktorý aj v optimistickom scenári predpokladal oveľa horší vývoj, aký dnes sledujeme.

Model sme označili za „laboratórny“, pretože niektoré vstupné parametre, napríklad nákazlivosť vírusu R0 bola oveľa vyššia ako zistené hodnoty v normálnom prostredí. Naopak, zdá sa, že sila opatrení a zmena správania ľudí boli zasa podhodnotené, no to sa vopred reálne odhadnúť nedalo.

Analytici ministerstva v debate k výhradám napokon uznali, že svoj model mali predstaviť ako stres test pre naše zdravotníctvo, a nie scenár pravdepodobného vývoja. Následne to začali aj takto komunikovať.

Model a vstupné parametre odvtedy zaktualizovali. Očakávaný priebeh nákazy výraznejšie skresali a okrem toho začali svoj model volať stres test, nie očakávaný scenár vývoja.

V tomto novom „strestestovom“ scenári má byť vrchol pandémie už zvládnuteľný. Súčasné kapacity zdravotníctva síce ešte nie sú dostatočné, ale do dvoch mesiacov by sa mali vedieť pripraviť. Otázkou nie je len materiálne zabezpečenie, napríklad ventilácie či ochranné pomôcky pre zdravotníkov, ale aj vypracovanie manažmentu pacientov, keďže niektoré súčasné štandardy, najmä relatívne individualizovaný prístup, budú v čase vrcholu nezvládnuteľné.

Testy a JISky
To, čo nás vyrušuje na aktuálnych dátach, je stále relatívne nízky počet testov, a teda aj predpoklad, že nezanedbateľnú časť infikovaných stále neodhaľujeme. Môže ísť o násobky známych čísel.

Máme tiež relatívne vysoký počet hospitalizovaných, až tretinu či štvrtinu zo zistených prípadov, čo je veľa. No dôvodom je zrejme aj to, že zatiaľ máme relatívne nízke kritériá na hospitalizáciu, ktoré by v krajinách s vyšším výskytom infikovaných neobstáli.

Kritických prípadov totiž máme veľmi málo, lôžka intenzívnej starostlivosti vyčlenené pre pacientov infikovaných týmto koronavírusom sú v podstate prázdne. Počet kritických prípadov nezodpovedá množstvu hospitalizovaných.

V čase písania tohto článku bol potvrdený jeden pacient v kritickom stave využívajúci pľúcnu ventiláciu. Aj počet úmrtí pripisovaných covid 19 je zatiaľ veľmi nízky, zatiaľ ide o jedného človeka.

V Taliansku mali v čase, keď odhalili tristo infikovaných, už desať mŕtvych a v Španielsku osem. S následným rýchlym rastom obetí v ďalších troch-štyroch dňoch. Ak tu o štyri dni nebudeme mať desať až dvadsať mŕtvych denne, čomu zatiaľ obsadenosť JISiek nenapovedá, tak sme s naším vývojom úplne inde, je ako štandard vývoja infekcie vo väčšine krajín.

Ako fungovať ďalej
Relatívne dobrý vývoj šírenia infekcie neznamená, že takto vírus zaženieme. Represie, ktoré sme prijali, obmedzujú šírenie pandémie tak, že splošťujú krivku nákazy. Znižujú okamžitý nástup veľkého množstva chorých a posúvajú vrchol počtu infikovaných v čase. No aj s týmito opatreniami bude chorých pribúdať.

Ak by sme mali čakať na vrchol do stredu leta a následne ešte aspoň mesiac na jeho doznenie, znamenalo by to takmer pol roka fungovania krajiny vo výrazne obmedzenom režime a prepad hospodárstva, ktorý by násobne prevyšoval recesiu z finančnej krízy. To bude znamenať väčší nárast nezamestnanosti a prepad stoviek tisíc domácností do chudoby, z ktorej sa mnohé nevyhrabú na dlhé roky.

A, samozrejme, tiež to znamená mŕtvych. Ak do zdravotníctva nebudeme nasledujúce roky vedieť investovať ani toľko, čo doteraz, lebo budeme splácať obrovské deficity, prinesie to viac smrti v nemocniciach, sanitkách či pri čakaní na pomoc, ktorá bude meškať alebo nepríde vôbec. (Už súčasné obmedzenie, resp. zrušenie preventívnych prehliadok a neakútnych zákrokov na dva mesiace – zatiaľ – bude znamenať úmrtia, ktorým sa dalo zabrániť.)

Čo ďalej
Toto všetko spolu, teda udržateľný nástup infekčnosti a vysoké ekonomické a spoločenské škody, ktoré opatrenia so sebou prinášajú, znamenajú jedno: musíme rozmýšľať nad tým, ako začať „normálne“ fungovať s vírusom v obehu.

Áno, sú aj predikcie, podľa ktorých môže nákaza časom „odznieť“, aj to sa už v dejinách stalo. No s väčšou pravdepodobnosťou bude v miernej či agresívnejšej podobe prítomná až do príchodu vysoko efektívnej vakcíny, čo nemusí byť prvá vyvinutá v poradí. Preto z perspektívy roka môžeme hovoriť o postupnom prenose infekcie cez veľkú časť populácie, pričom väčšina z ľudí bude mať žiadne alebo len nejaké podozrenie, že boli napadnutí.

Prvý mesiac s vírusom bol dobrý na to, aby sme pochopili, ako infekcia funguje, aké môže mať dôsledky, kto je riziková skupina a ako sa pred ňou čo najefektívnejšie brániť.

Dobrou správou je, že nás v relatívne krátkom čase čaká ďalší významný prísun štatisticky významných hodnotení o tom, ako sa čo najlepšie brániť, ako efektívne manažovať pomoc pre ťažšie chorých, ako identifikovať konkrétnych ohrozených okolo každého identifikovaného nositeľa, ale aj to, ako si čo najlepšie posilniť organizmus pre nákazu. Prístupnejšia bude aj testovacia diagnostika, ktorej vývoj teraz postupuje rýchlym tempom.

Ďalší mesiac musíme začať získané znalosti využívať na to, aby sme zistili, ako čo najrozumnejšie a najproduktívnejšie fungovať v nových podmienkach.

Inak náš boj s vírusom nebude mať zmysel.

Fero Múčka
Dlhoročný ekonomický novinár, bývalý zástupca šéfredaktora v biznis magazíne Trend, komentátor denníka SME a zástupca šéfredaktora v magazíne .týždeň. Je šéfredaktorom denníka Postoj.

Zdroj:
https://www.postoj.sk/53240/prichadza-cas-rozmyslat-ako-chceme-opaet-fungovat

Foto:
Ihrisko zatvorené v rámci preventívneho opatrenia. 
Zdroj - Profimedia.sk