Príchod arcibiskupa Vasiľa na Slovensko je len začiatkom personálnych rošád

Pozícia apoštolského administrátora v Košiciach nie je pre Cyrila Vasiľa konečnou stanicou.

Vymenovanie doterajšieho sekretára vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi Cyrila Vasiľa za apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie je veľkým prekvapením.

Aj keď o jeho možnom návrate sa hovorilo už dlhšiu dobu, napokon sa všetko zvrtlo na poslednú chvíľu. Aký bol sled udalostí?

Pápež František svoje rozhodnutie oznámil arcibiskupovi Vasiľovi v sobotu. V pondelok dopoludnia išiel podať informáciu do Košíc apoštolský nuncius. Na centrále Konferencie biskupov Slovenska (KBS) v Bratislave sa o menovaní dozvedeli až na poludnie po oficiálnom zverejnení v bulletine Svätej stolice. Nepísaným pravidlom pritom je, že personálne rozhodnutia oznamuje Vatikán vedeniu miestnej biskupskej konferencie s minimálne niekoľkohodinovým predstihom.

Vylúčiť nemožno, že po kauze Bezák, kedy sa odvolanie trnavského arcibiskupa na verejnosti pretriasalo niekoľko dní vopred, bola Svätá stolica tentoraz obozretnejšia.

Podstatnejšie je však momentálne čosi iné: prečo je mimoriadne úspešné pôsobenie arcibiskupa Vasiľa vo Vatikáne minulosťou a prečo skončil práve v Košiciach?

Nezhody s pápežom
Pri nezáväznej, ale častej otázke medzi slovenskými veriacimi, kto by sa raz po kardináloch Tomkovi a Korcovi mohol stať ďalším Slovákom v purpure, dlhodobo zaznieva jedno meno – Cyril Vasiľ.

Nebolo to jediné očakávanie späté s týmto 54-ročným jezuitom z Košíc. Čím viac sa blížili 75. narodeniny kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkvi, tým častejšie zaznievalo, že jeho nástupcom by sa mohol stať práve dlhoročný sekretár. A s titulom prefekta vatikánskej kongregácie by prišiel aj kardinálsky klobúk.

Len s nevôľou boli preto vnímané informácie o tlmených sporoch medzi pápežom a slovenským arcibiskupom. Začalo to nevinne – knihou kritizujúcou Františkom preferovaný prístup k rozvedeným a znovu zosobášeným veriacim. No časom pribúdali ďalšie nezhody týkajúce sa niektorých problémov východných katolíckych cirkví či čínskej politiky Svätej stolice. Cyril Vasiľ svoje názory komunikoval vždy jemne, no jasne.

Pápež František už ale niekoľkými personálnymi rozhodnutiami ukázal, že v Rímskej kúrii chce mať len ľudí podľa svojho gusta. Po vypovedaní kardinálov Burkeho, Müllera a ďalších sa začalo zmrákať aj nad arcibiskupom Vasiľom.

Navyše, päťmiliónová Ukrajinská gréckokatolícka cirkev, najväčšia z 23 východných katolíckych cirkví, len s nevôľou prijímala, že na čele „ministerstva“ pre východné cirkvi stojí Argentínčan a Slovák. Respektíve, že aspoň jednu z týchto pozícií nezastáva Ukrajinec. Možno predpokladať, že po odchode Vasiľa a zakrátko aj Sandriho sa na Ukrajine konečne dočkajú.

Otázkou posledných mesiacov tak bolo, čo s mladým a stále perspektívnym slovenským arcibiskupom. Napriek nezhodám k nemu pápež František prechovával rešpekt a preto hľadal riešenie, ako sa rozísť čo najdôstojnejšie.

Na jeseň sa zdalo byť takmer isté, že arcibiskup Vasiľ nahradí na čele Prešovskej archieparchie arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka a stane sa tak hlavou Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Bola by to preňho dôstojná pozícia.

Arcibiskupovi Babjakovi, ktorý dlhodobo čelí kritike skupiny gréckokatolíckych kňazov, koncom októbra počas každoročného stretnutia východných katolíckych hierarchov v Ríme predložili vysokí predstavitelia Svätej stolice tri možnosti: odchod do štruktúr Rímskej kúrie, odchod na dôchodok alebo odvolanie. Arcibiskup to ale nevzdal a zabojoval o svoju pozíciu – vzápätí sa s pápežom Františkom stretol neformálne a začiatkom decembra aj formálne na oficiálnej audiencii.

Okolo záverov tohto stretnutia je absolútne ticho, no arcibiskup sa z Ríma vrátil spokojný a zdá sa, že svoju pozíciu minimálne načas obhájil. Naopak, veci sa nečakane začali hýbať v Košiciach.

Možné scenáre
Kým dôvody odchodu Cyrila Vasiľa z Ríma sú známe aspoň z kuloárov a o svojich ťažkostiach sa v cirkevných kruhoch arcibiskup Babjak rozrečnil dokonca sám, o ďalších krokoch, ktoré budú nasledovať po najnovšom personálnom ťahu Vatikán – Košice, možno len špekulovať.

Presun arcibiskupa Vasiľa na Slovensko je však s najväčšou pravdepodobnosťou len začiatkom ďalších personálnych rošád. Možností je viac.

Arcibiskup Vasiľ na Slovensko určite neprichádza preto, aby tu pobudol niekoľko mesiacov, opäť si zbalil kufre a išiel ďalej. Netreba si zakrývať oči – odňatie riadenia diecézy Milanovi Chauturovi je vážnym signálom, že čosi sa deje. Prirodzene sa núka spojitosť s policajným a cirkevným vyšetrovaním, ktoré nasledovalo po obvinení, že Chautur sa mal pred rokmi dopustiť sexuálneho zneužívania.

V uplynulom období síce podľa našich informácií vo vyšetrovaní nedošlo k žiadnemu výraznejšiemu posunu, no zároveň treba povedať, že ak by Vatikán chcel pripraviť cestu pre dôstojný odchod biskupa Chautura, menovanie apoštolského administrátora sede plena je tým najelegantnejším riešením.

Jednou z možností preto je, že biskup Chautur po čase rezignuje a novým košickým eparchiálnym biskupom sa stane Cyril Vasiľ. Keďže obaja majú medzi sebou dobrý vzťah, celý proces by to len uľahčilo. Otázkou by potom bolo, či by metropolitom – a teda najvyšším predstaviteľom slovenských gréckokatolíkov – ostal Babjak alebo by sa ním stal Vasiľ.  

Ďalšou možnosťou je, že spolu s Chauturom by skončil aj Babjak a k arcibiskupovi Vasiľovi, ktorý by sa namiesto neho stal metropolitom, by pribudol nový eparchiálny biskup. Ak by Vatikán nechcel „vyrábať“ ďalšieho biskupa, mohol by napríklad siahnuť po jednom z dvoch slovenských gréckokatolíckych biskupoch pôsobiacich v zámorí – po Milanovi Lachovi, kedysi pomocnom biskupovi Jána Babjaka, alebo po Andrejovi Mariánovi Pacákovi. Aj s nimi má arcibiskup Vasiľ dobré vzťahy.

Pri týchto úvahách netreba zabúdať ani na Humenský vikariát. Arcibiskup Babjak už pred piatimi rokmi priznal, že s Kongregáciou pre východné cirkvi rokuje o zriadení novej eparchie na východe Slovenska. Napokon v Humennom nevznikla eparchia, ale len vikariát, ten je však stále potenciálnou eparchiou, kde by sa mohol usadiť ktokoľvek z tria Vasiľ – Babjak – Chautur. Aj keď táto možnosť sa momentálne javí ako najmenej pravdepodobná.

Bodku za možnými scenármi možno urobiť zmienkou o tom, že vylúčiť nemožno ani návrat arcibiskupa Vasiľa do Ríma, kam si ho môže niekedy v budúcnosti povolať napríklad Františkov nástupca. Alebo mu zveriť inú významnú úlohu. Alebo... V cirkevnom dianí, kde úradujú aj vyššie sily ako je Vatikán, sa už neraz ukázalo, že stať sa môže aj nemožné.  

Každopádne, na Slovensko sa po tridsiatich rokoch vracia osobnosť, ktorej kvality najlepšie potvrdzuje všeobecný rešpekt, ktorý požíva. Slovenskej cirkvi a spoločnosti to môže byť len na prospech.

Imrich Gazda
Venuje sa náboženským témam, najmä aktuálnemu dianiu v kresťanských cirkvách. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. V minulosti pôsobil na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.
gazda@postoj.sk


Zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/50853/prichod-arcibiskupa-vasila-na-slovensko-je-len-zaciatkom-personalnych-rosad

Foto:
Gréckokatolícki arcibiskupi Cyril Vasiľ a Ján Babjak. 
Autor - TASR/Milan Kapusta