Priechod Ulič-Zabriď chcú hlavne obyčajní ľudia

Ministerstvo vnútra sa zdráha stavať
Už niekoľko rokov je prioritou Prešovského samosprávneho kraja výstavba nového slovensko-ukrajinského hraničného priechodu Ulič-Zabriď v okrese Snina. Hoci sa už za to jednoznačne vyjadrili samosprávne orgány na oboch stranách hranice, naše ministerstvo vnútra sa zdráha. Kraj hovorí o kroku späť, ministerstvo o potrebe spoznať všetky dopady, ľudia o naťahovaní času. Medzivládna slovensko-ukrajinská komisia pre cezhraničnú spoluprácu zasadala na slovenskej strane naposledy v Uliči. Až dva roky ubehli, kým si jej členovia dali schôdzku v Antalovciach neďaleko Mukačeva. Podľa našich informácií sa na nej o rozruch postarali predstavitelia nášho ministerstva vnútra.
 

Ukrajinci hraničný priechod chcú
Ešte pred zasadnutím Prešovský samosprávny kraj (PSK) na svojej webovej stránke pomenoval výstavbu hraničného priechodu Ulič-Zabriď ako svoju prioritu. Svoj postoj nezmenil ani po dvoch rokoch. Názor na vybudovanie priechodu však za ten čas radikálne zmenili Ukrajinci. "Kým pred dvomi rokmi bolo po našich samosprávach za jeho budovanie tak 20-30 percent národných poslancov, dnes o ňom môžeme smelo hovoriť ako o priorite Ukrajiny," tvrdí Nikola Hodovanec z Agentúry regionálneho rozvoja a európskej integrácie vo Veľkom Bereznom. Vytvorili ju samosprávy so štátnou administratívou. "Hoci od rozdelenia prešlo už 60 rokov, v Zabridi je veľa ľudí, ktorí majú blízku rodinu v Uliči či Uličskej doline," vraví. Hoci sú medzi oboma obcami štyri kilometre, môžu sa k sebe dostať len najbližším hraničným priechodom v Ubli.
 

Tvrdia, že by sa rozbehol cestovný ruch
"Roky nás, obyčajných ľudí, nechce nikto vypočuť a pomôcť regiónom na oboch stranách hranice s priechodom Ulič-Zabriď," hovorí Kristián Huňara, člen predsedníctva Rusínskej obrody v okrese Snina.  V prospech priechodu, ak už nie kvôli rodinám, tak kvôli rozvoju cestovného ruchu v Národnom parku Poloniny, argumentuje aj starosta Uliča Ján Holinka. S Hodovancom sa zhodujú, že aj Ukrajinci by privítali, ak by sa turisti z troch štátov mohli pohybovať nielen cez Ulič-Zabriď, ale aj cez priechod z ukrajinskej Lubnie do poľského Wolosatého a zo slovenského Ruského Sedla do Ustrikov Gornych v Poľsku: "Sú to predsa veľké možnosti v rozvoji cestovného ruchu, podnikaní, spolupráci v kultúre."
 

Ministerstvo chce hlbokú analýzu
Po zasadnutí medzivládnej komisie sa k nám dostali neoficiálne správy, že zástupcovia Slovenska boli vo veci priechodu nejednotní.  "Zriadenie hraničného priechodu bez ohľadu na jeho rozsah si vyžaduje spracovanie podkladov, ktoré okrem dopadov na verejné financie majú hodnotiť aj dopady na životné prostredie, podnikateľské prostredie, ako aj sociálne vplyvy," hovorí Lucia Garajová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Resumé komisie je podľa nej jednoznačné: "Je nevyhnutné vypracovať analýzu súčasného stavu piatich existujúcich hraničných priechodov na takmer 98 km spoločnej štátnej hranice."

Hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková naopak potvrdila, že oni svoj postoj nezmenili. "To, čo navrhuje ministerstvo, je krokom späť." Dodáva, že kraj už dávno vyargumentoval potrebu priechodu v Uliči a argumenty vzišli zo znalostí pomerov, no hlavne potrieb pohraničného regiónu. Podľa nej analýza oddiali vybudovanie priechodu na neznámy čas.

Realita. Symbolicky sa mladí ľudia každý rok stretávajú na vrchu Kremenec, ktorý je na hraničnom slovensko-poľsko-ukrajinskom cípe. Ukrajincov tam sprevádzala polícia. Nie sú totiž v únii. "Privítali by sme, keby sa voľne mohli medzi oboma štátmi pohybovať obyvatelia obcí aspoň 50 kilometrov od hranice. Až 80 percent tvoria Rusíni," vraví Kristián Huňara z Rusínskej obrody v okrese Snina.

Anna Kornajová