Priehradu Tichý Potok nová vláda odmietla. Lukáč a Kravčík to vítajú
Megastavba za 400 miliónov eur nebude.
TICHÝ POTOK. O výstavbe vodárenskej nádrže (VN) Tichý potok na rieke Torysa sa hovorí už roky.
Priehrada pri rovnomennej obci v Sabinovskom okrese mala dodávať pitnú vodu pre región východného Slovenska.
Zámer na jej výstavbu oprášil na prelome minulého a tohto roku štátny podnik Vodohospodárska výstavba.
Začal aj s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie – EIA.
Výstavbu VN Tichý Potok by privítali aj vodárne.
Naopak, ostro proti je obec Tichý Potok i ďalšie okolité samosprávy, ako aj ochrancovia životného prostredia.
Hlasy proti výstavbe tejto vodárenskej nádrže našli podporu v novej vláde Igora Matoviča (OĽaNO).
Rezort životného prostredia vedený Jánom Budajom (OĽaNO - Zmena zdola) presadil priamo do programového vyhlásenia vlády definitívne zrušenie plánovanej investície vodného diela Tichý Potok.
Investor: Plnili sme len vôľu vlády
Čo na to hovoria zainteresovaní?
Štátna firma Vodohospodárska výstavba, ktorá mala investíciu zabezpečovať, ju za každú cenu presadzovať nebude.
Odvolala sa na to, že túto úlohu dostala na základe rozhodnutia vlády ešte z roku 1992 „na základe podkladov a stanovísk odborníkov z radov geológov, vodohospodárov, hydrológov a ďalších“ a táto úloha je plne v pôsobnosti ministerstva životného prostredia.
„Vodohospodárska výstavba, š. p., ako rezortná organizácia v zmysle rozhodnutia vlády od roku 1992 zabezpečuje prípravu tejto vodnej stavby, ktorej hlavným účelom je zabezpečenie dostatku kvalitnej pitnej vody pre oblasti východného Slovenska,“ konštatovala Simona Holovič z kancelárie generálneho riaditeľa tohto štátneho podniku.
Vodárne: Rozhodnutie nie je v našich rukách
Obrátili sme sa aj na Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť (VVS), ktorá tvrdila, že z hľadiska budúcnosti je nevyhnutné uvažovať o ďalšom vodnom zdroji a „najvhodnejším sa javí vybudovanie VN Tichý Potok“.
Vodári potvrdili, že by dali prednosť výstavbe priehrady, ale nie je to ich kompetencia.
„VVS, a. s., nie je správcom vodných ani vodárenských zdrojov. VVS, a. s., kupuje (tzv. surovú) vodu od štátneho Slovenského vodohospodárskeho podniku a vyrába z nej vodu pitnú, ktorú dodáva svojim odberateľom. O prípadnom budovaní vodárenských nádrží či iných zásobární pitnej vody nerozhodujú vodárenské spoločnosti, teda ani VVS, a. s.,“ uviedla v stanovisku VVS Monika Krišková, PR manažérka z Agentúry Penelopa.
„Z pohľadu VVS, a. s., sú zásoby vody pre tých obyvateľov východného Slovenska, ktorí sú pripojení na verejný vodovod (cca 80 percent), v súčasnosti dostatočné. Z hľadiska strategicko-bezpečnostného, ako aj pod vplyvom klimatických podmienok by však kompetentné štátne inštitúcie mali uvažovať o tom, ako riešiť do budúcna situáciu, keď môže dôjsť k poklesom zdrojov pitnej vody, ktoré sa napokon prejavujú každý rok,“ doplnila.
Zároveň potvrdila, že VVS „roky podporuje stanovisko odborníkov, ktorí by výstavbu VN Tichý Potok uprednostnili. Všetko je však plne v rukách štátnych inštitúcií a vlády SR.“
Ľudia a voda: Podložie na výstavbu je ako ementál
Kým štátne spoločnosti sa k rozhodnutiu vlády vyjadrujú opatrne a skôr odmerane, ochranári ho, naopak, otvorene oceňujú.
„Je to triezve a reálne rozhodnutie, ktoré malo byť urobené hneď po roku 1989 z viacerých dôvodov,“ hovorí Michal Kravčík z organizácie Ľudia a voda.
Vysvetlil, že ešte začiatkom 90. rokov bolo ponúkané alternatívne riešenie, ktoré ponúkalo vodný zdroj pre Prešov a Košice a zároveň malo dať prácu 700 ľuďom na hornej Toryse na budovaní hrádzok i iných vodozádržných opatrení na vytvorenie takého istého vodného zdroja, ako ponúkala priehrada Tichý Potok.
„Trvalo to viac ako 30 rokov nezmyselných a nič neriešiacich konfliktov, ktoré zbytočne investovali z verejných zdrojov milióny eur, a nenašla sa dobrá vôľa odborníkov odskúšať funkčnosť a efektívnosť Modrej alternatívy,“ podotkol.
Podľa jeho slov je rozhodnutie vlády výhodné, lebo získavať vodný zdroj prostredníctvom priehrady v geologický nevhodnom prostredí považuje za hazard.
Upozornil v tejto súvislosti na to, že speleológovia našli v obidvoch horách plánového priehradného múru jaskynné priestory.
Podložie na výstavbu VN je podľa neho deravé ako ementál.
Kravčík navrhuje alternatívne riešenia
„Vhodné riešenie v poškodenej krajine vytvárať vodozádržné opatrenia, ktoré dokážu chrániť a obnovovať zásoby vodných zdrojov v ekosystémoch a vylepšovať hydrológiu rieky Torysa tak, aby bolo možné získať minimálne 700 litrov sekundových vodného zdroja pre vodárenské účely za desatinu toho, čo doteraz vodohospodári presadzovali. Na tom sme pracovali viac ako 30 rokov a ak by štát toto podporoval, Slovensko by malo legitímne originálne technologické riešenie, s ktorým by mohlo profitovať vo vyschnutom svete,“ povedal Kravčík.
Podľa jeho slov by vláda čo najrýchlejšie mala prijať strategické rozhodnutie, ako riešiť vysušovanie krajiny.
Sám by preferoval alternatívne riešenie, keď by sa za tie isté peniaze, ako mala stáť VN Tichý Potok (384 miliónov eur), obnovila poškodená krajina v povodiach troch riek okolo Levočských vrchov - Torysa, Hornád, Poprad.
Podľa jeho slov je možné v 338 katastroch siedmich okresov urobiť prírode blízke vodozádržné opatrenia, ktoré dokážu jednorazovo a cyklicky zadržiavať 60 miliónov kubických metrov dažďovej vody.
„S tým by sa vyriešilo množstvo environmentálnych, vodohospodárskych, sociálnych, hospodárskych i klimatických problémov. Takéto riešenie by prinieslo do regiónu, ktorý patrí k najchudobnejším na Slovensku, prácu pre viac ako 5-tisíc ľudí. V dnešnej koronavírusovej kríze zrejme to bude kľúčová
úloha pre súčasnú vládu. Sme pripravení jej pomôcť,“ dodal Kravčík.
Vlk: Jediné rozumné rozhodnutie
Súhlasí s ním aj náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč.
„Je to jediné rozumné rozhodnutie, ako odstrániť neistotu miestnych obyvateľov. Je ťažké žiť v prostredí pod potencionálne budovanou vodnou priehradou, keď neviete, čo a kedy vás čaká. Hlavný prínos tohto rozhodnutia teda je, že umožní rozvoj tejto oblasti a že dáva perspektívu občanom tu žijúcim.“
Podľa jeho slov je vládou avizované riešenie výhodné pre každého, až na investorov, ktorí „plánovali desiatky miliónov eur verejných prostriedkov premrhať na túto zbytočnú stavbu“.
Upozornil, že stále prebieha príprava na proces EIA, ktorého je združenie Vlk účastníkom.
Dobrá správa pre obec, vraví starostka
Starostka Tichého Potoka Ľubica Zdravecká (KDH) by chcela veriť, že „týmto vyhlásením novej vlády sa aj raz a navždy skončí nekonečná desaťročia trvajúca investícia výstavby vodárenskej nádrže Tichý Potok“.
Programové vyhlásenie ju potešilo.
„S plným rešpektom sme čakali toto správne rozhodnutie, ktorým štát držal občanov našej obce ako rukojemníkov v neistote dlhé roky, so zreteľom na rozvoj infraštruktúry nielen našej obce, ale aj regiónu hornej Torysy.“
Doteraz podľa jej slov nebolo možné pripravovať naplno rozvojové sociálno- ekonomické plány obce, pretože vždy sa prihliadalo na záplavové územie vodného diela.
Priehrada sa týka aj Levoče
Programové vyhlásenie vlády berú na vedomie aj v meste Levoča, ktoré tiež podalo svoje námietky k zámeru výstavby VN Tichý Potok.
Požadovali napríklad aktualizovať údaje o prietokovom a odtokovom režime Torysy, špecifikovať spôsob ťažby drevnej hmoty, ochrany lesných porastov a doplniť kompenzačné opatrenia.
SaS už vopred deklarovala podporu
Programové vyhlásenie vlády pre životné prostredie je i podľa vyhlásenia vládnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) šancou pre zelenšiu krajinu.
Ako uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS a tímlíderka pre životné prostredie Anna Zemanová, medzi najdôležitejšie body, ktoré sa doň podarilo dostať z programu SaS, patrí aj „zrušenie výstavby megalomanských vodných elektrární ako Tichý Potok a Slatinka a výstavby ropovodu cez Žitný ostrov“.
Z programového vyhlásenia
K čomu presne sa vláda zaviazala?
„Vláda SR zabezpečí prehodnotenie rozsahu plánovaných malých vodných elektrární uvedených vo Vodnom pláne Slovenska a definitívne zrušíme plánované investície: Vodné dielo Slatinka, Vodné dielo Tichý Potok, vodná nádrž Ipeľ (Ďubákovo) a tiež plánovanú výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov. Viaceré vodné stavby v majetku štátu sú v havarijnom stave. Vláda SR vykoná revíziu týchto vodných stavieb a rozhodne o ich ďalšej existencii, vrátane alternatívy odstránenia niektorých stavieb,“ píše sa v schválenom programovom vyhlásení vlády.
MICHAL FRANK
Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22391230/priehrada-tichy-potok-nebude-vlada-ju-odmietla-v-programovom-vyhlaseni.html
Foto:
Tichý potok 2020.
(Zdroj: archív)
Aktuality
Zobraziť všetky20.07.2025
Příběh Ivana Mohority. Nebojovali jsme za připojení k SSSR, ale za Československo
Zradili jste nás!
autor: Mikuláš Kroupa
Československo nás zradilo, tvrdí Rusíni neboli obyvatelé Podkarpatské Rusi, která byla za první republiky součástí země. „Za připojení Podkarpatska k SSSR jsme nebojovali! Bojovali jsme za svobod…
09.07.2025
Vatikán povolil mariánsky kult na hore Zvir, zjavenia však oficiálne neuznal
Dikastérium vydalo stanovisko k Litmanovej.
SITA
Tlačová agentúra
LITMANOVÁ. Vatikánske Dikastérium pre náuku viery v stredu zverejnilo oficiálne stanovisko k mariánskej úcte na hore Zvir v Litmanovej v okrese Stará Ľubovňa.
Týka sa údaj…
08.07.2025
Konec československé Podkarpatské Rusi
Jiří Plachý
Osvobozením nejvýchodnější části republiky Rudou armádou začal systematický tlak sovětských sil proti činnosti obnovených československých úřadů.
Před pětasedmdesáti lety, 22. ledna 1946, se zřízením Zakarpatské oblasti Ukrajin…
07.07.2025
Ako si Stalin odkrojil Podkarpatskú Rus. V hre bolo aj východné Slovensko
Viete, že Československo bolo jediným štátom protihitlerovskej koalície, ktorý vyšiel z druhej svetovej vojny s územnou stratou? Pritom Josif Stalin ubezpečoval prezidenta Edvarda Beneša, že sa obnoví v pôvodných hraniciach. Ale práve sovietsky …
06.07.2025
SOVA Petro (*1894 †1984)
SOVA Petr Petrovič (*11.7.1894 Hajtovka, okr. St. Ľubovňa - †10.6.1984 Užhorod, Ukrajina), rusínský politik a kulturní činitel rusofílského směru. Maturoval na gymnáziu v Prešově (1913), absolvoval právnickou akademii v Košicích (1923). V březnu…
06.07.2025
KLOČURAK Štěpán (*1895 †1980)
KLOČURAK Štěpán (* 27.2.1895 Jasiňa, dnes Ukrajina, † 18.2.1980 Praha), rusínsky politik ukrajinského směru. Studoval na užhorodském a sihoťském gymnáziu, absolvoval Právnickou akademii v Marmarošské Sihoti. V roce 1915 narukoval do rakousko-uh…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Ptaškom sja rano spivať, kiď im ne treba ity do roboty....!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať