Prieskum AKO: Otázku o druhej národnosti vyplnilo v sčítaní 9 percent ľudí

Prieskum AKO: Tretina slovenských Maďarov sa hlási aj k inej identite, Slováci si väčšinou uviedli jedinú národnosť

Významná časť príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku sa hlási okrem maďarskej aj k inej národnej identite, ukazuje prieskum agentúry AKO o sčítaní, ktorý objednal denník Új Szó. S predstihom tak môžeme poznať aspoň časť výsledkov sčítania obyvateľov.

Podľa prieskumu v sčítaní obyvateľov vyplnilo otázku o tom, či sa hlási aj k ďalšej národnosti, deväť percent populácie.

Z tých, ktorí sa hlásia prvotne k slovenskej národnosti, má aj inú národnú identitu podľa prieskumu iba 7 percent. Oveľa viac ľudí s viacnásobnou identitou je medzi tými, ktorí sa hlásia prvotne k maďarskej národnosti. U nich je to až 35 percent, teda viac ako jedna tretina.

Prieskum sa uskutočnil iba v rámci dospelej populácie, kým v sčítaní sa uvádzajú všetci obyvatelia krajiny bez ohľadu na vek, skutočné údaje sa teda môžu líšiť. Prieskum ukazuje zaujímavé tendencie v súvislosti so zavedením novej metodiky zisťovania národnosti v sčítaní.

Dve otázky o národnosti
Sčítanie obyvateľov sa koná na Slovensku po desiatich rokoch. Prvé kolo sa uskutočnilo od 1. februára do konca marca elektronicky. Teraz, od 3. mája do 13. júna, sa bude konať asistované sčítanie – za obyvateľmi, ktorí k vyplneniu elektronického dotazníka potrebujú pomoc, chodia asistenti.

Pred sčítaním prebiehala búrlivá diskusia o tom, či sčítací hárok má obsahovať dve otázky o národnosti.

Popri tradičnej otázke „Aká je vaša národnosť?“ v ňom totiž pribudla aj ďalšia: „Hlásite sa aj k ďalšej národnosti?“

Skupina politikov okolo poslanca za OĽaNO Györgya Gyimesiho navrhovala druhú otázku vypustiť. Ich oponenti tvrdili, že druhá otázka je potrebná, aby sa dôkladnejšie zistila štrukturovanosť národnej identity populácie.

Štatistický úrad napokon rozhodol, že druhú otázku v dotazníku ponechá.

Takmer desatina má aj inú národnosť
Prvé oficiálne údaje o výsledkoch sčítania môžu byť uverejnené až v druhej polovici roka. Agentúra AKO zisťovala, ako ľudia vyplnili dotazník, medzi 12. a 16. aprílom na vzorke 1000 ľudí. Údaje zverejnil denník Új Szó.

Zverejnené údaje sa zameriavajú hlavne na maďarskú menšinu. V prieskume sa k maďarskej národnosti na prvom mieste prihlásilo 9,8 percenta ľudí, čo je vyšší pomer ako v poslednom sčítaní v roku 2011, keď to bolo iba 8,5 percenta. Odhady sociológov pritom hovorili, že tohtoročné sčítanie prinesie ďalší pokles percenta Maďarov, ako to bolo aj v rokoch 2011 a 2001.

Treba však myslieť na to, že ide o prieskum a vzorka nemusí úplne presne zachytávať celé sčítanie.

Riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích hovorí, že v prieskume sa mohol objaviť vyšší pomer Maďarov aj preto, že zapojili iba dospelých. Početnosť detí je na juhu Slovenska nižšia, nielen v oblastiach s maďarskou populáciou, ale napríklad aj v Bratislave. Konečný pomer Maďarov podľa sčítania preto môže byť podľa neho aj nižší ako 8,5 percenta.

Celkovo vyplnilo otázku o druhej národnosti 9 percent obyvateľov. Najviac z nich pri druhej otázke označilo slovenskú národnosť, po ktorej nasledovali maďarská, česká, rusínska a rómska.

Z celej vzorky sa k slovenskej národnosti prihlásilo 86,7 percenta na prvom mieste, plus 3,2 percenta na druhom mieste. K slovenskej národnosti sa teda na prvom alebo druhom mieste hlási spolu 89,9 percenta obyvateľov.

Pri maďarskej národnosti je toto súhrnné číslo 12 percent.

Z tých, ktorí sa prvotne hlásia k slovenskej národnosti, cíti väzbu ešte aj k inej národnosti 7 percent opýtaných. Dve percentá Slovákov majú väzbu aj k maďarskej národnosti, dve percentá k českej a jedno percento k rusínskej. Je zaujímavé, že rómsku národnosť ako druhú označilo v prieskume menej než jedno percento tých, ktorí sa prvotne cítia ako Slováci.

Medzi Maďarmi je druhá národnosť oveľa bežnejšia. Až 35 percent tých, ktorí sa prvotne hlásia k maďarskej národnosti, má väzbu aj na inú národnosť. Najviac z nich, 25 percent, na druhom mieste uviedlo slovenskú národnosť. Iba 3 percentá označili rómsku národnosť a jedno percento českú. Šesť percent nevedelo alebo nechcelo prezradiť, akú druhú národnosť v dotazníku uviedli.

Podľa informácií denníka Új Szó je viacnásobná identita častejšia vo vyšších vekových skupinách. Václav Hřích hovorí, že je národná identita stabilnejšia vo veku, keď rodičia riešia výber medzi slovenskou a maďarskou školou, keďže to posilňuje aj ich identitu.

Zaujímavým údajom je, že viacnásobná identita sa častejšie vyskytuje u ľudí s nižším vzdelaním. V celoštátnej vzorke 9 percent ľudí bez maturity vyplnilo aj druhú otázku o národnosti, kým pri ľuďoch s vysokoškolským vzdelaním to bolo iba 6 percent.

Na verejnosti používa veľa Maďarov slovenčinu
Václav Hřích vraví, že nezisťovali príčiny fenoménu, že sa viac ako tretina Maďarov hlási aj k inej národnosti. Nevieme teda, či to spôsobujú hlavne zmiešané manželstvá, zapisovanie maďarských detí do slovenských škôl alebo je to len prejav akejsi vernosti k štátu.

László Bukovszky, splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny, hovorí, že tento údaj ani nie je taký prekvapujúci vzhľadom na to, že už v roku 2011 v sčítaní uviedlo 19 percent Maďarov, že na verejnosti používa hlavne slovenský jazyk. Prečo je to tak, to sme sa zo sčítania nedozvedeli.

Hřích upozorňuje, že v prepočte môže byť tých, ktorí uvádzajú maďarskú národnosť na druhom mieste, takmer 100-tisíc. „Pre organizácie starajúce sa o menšiny to môže byť veľký signál, aby sa pozreli na to, prečo sa to deje, a mohli by zacieliť na tých, ktorí to uviedli až na druhom mieste,“ vraví odborník.

Zavedením tejto druhej otázky sa nesledoval cieľ zistiť vernosť príslušníkov menšín k štátu, hovorí Bukovszky. Cieľom bolo zistiť údaje o asimilačných procesoch posledných desaťročí. Ak sa potvrdí údaj z prieskumu, ukazovalo by to pomerne silnú asimiláciu, hovorí splnomocnenec.

Doteraz máme sčítaných 86 percent obyvateľstva
Podľa Hřícha zistíme, aký zmysel malo zavedenie druhej otázky o národnosti, až vtedy, keď sa dozvieme, čo s tým urobí štát. To však zatiaľ nevieme. László Bukovszky hovorí, že si treba počkať na oficiálne výsledky sčítania.

Štatistický úrad nezverejňuje priebežné údaje zo sčítania, na otázku Denníka N neprezradili ani to, koľko ľudí podľa doterajších údajov vyplnilo druhú otázku o národnosti.

Vieme iba toľko, že v prvej fáze sčítania vyplnilo dotazník 4 844 007 obyvateľov, čo predstavuje 86 percent. Najaktívnejší boli obyvatelia Žilinského kraja, kde vyplnilo formulár až 92 percent, spomedzi miest má najlepší výsledok Banská Bystrica s 90 percentami. V Bratislave sa v prvej fáze zapojilo 89 percent ľudí, kým v Košiciach to bolo iba 82 percent.

ZOLTÁN SZALAY

Zdroj: 
https://dennikn.sk/2361821/prieskum-ako-tretina-slovenskych-madarov-sa-hlasi-aj-k-inej-identite-slovaci-si-vacsinou-uviedli-jedinu-narodnost/

Foto: 
Národnosti, odpoveď na druhú otázku
Zdroj: AKO/Új Szó, vytvorené pomocou Datawrapper