Prieskum SAV: Ak by bola vakcína na koronavírus, zaočkovať by sa dali len dve tretiny Slovákov

Psychológovia merali aj pocity ohrozenia či bezmocnosti a zaujímali sa aj o konšpiračné či nepodložené tvrdenia o koronavíruse. Zistenia porovnávali so správaním pri chrípke.

Ak by bola na nový koronavírus vakcína, rozhodne alebo skôr by sa dalo očkovať 68 percent opýtaných Slovákov a Sloveniek.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý spravili psychológovia Eva Ballová Mikušková, Jakub Šrol a Vladimíra Čavojová. Odborníci pôsobia v Ústave experimentálnej psychológie SAV, ktorý je súčasťou Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.

Prieskum prebiehal od piatka 13. marca do stredy 18. marca a zúčastnilo sa na ňom 562 dospelých vo veku od 18 do 84 rokov (priemerný vek bol 45 rokov).

Vzorku vyvažovali vzhľadom na vek, pohlavie (polovica žien) a veľkosť sídla.

Výsledky ešte neboli publikované vo vedeckom časopise, psychológovia sa však s Denníkom N podelili o dostupné dáta.

O aké obdobie išlo
V deň, keď začali s prieskumom, teda 13. marca, bolo na Slovensku 32 potvrdených prípadov a na konci prieskumu (18. marca) ich bolo 105.

Vo štvrtok 12. marca vláda Petra Pellegriniho ohlásila zavedenie prísnych opatrení, ako zatvorenie škôl a školských zariadení, zavedenie hraničných kontrol či obmedzenú prevádzku obchodných centier. O tri dni nato vláda pristúpila k ďalším reštrikčným opatreniam, aby zabránila šíreniu nového koronavírusu.

12. marca si v relácii na Markíze nasadili rúška súčasný premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí. Štátni predstavitelia odvtedy vystupujú s rúškami pravidelne.

Šesť odporúčaní vlády a zdravotníkov
Psychológov v prieskume zaujímalo, ktoré zo šiestich odporúčaní vlády a zdravotníkov ľudia dodržiavajú a v akej miere. Išlo o tieto opatrenia:

Aspoň 20 sekúnd si mydlom umývam ruky.
Vo zvýšenej miere dezinfikujem povrchy v domácnosti.
Kašlem a kýcham do papierových vreckoviek, ktoré potom zahodím do koša.
Obmedzujem návštevy priestorov s vyšším počtom ľudí (kultúrne a športové podujatia, MHD, nákupné centrá a iné).
Nevychádzam z domu a v prípade možnosti čerpám voľno alebo pracujem z domu.
Nosím rúško na tvári, aby som nenakazil/a iných.
Takmer všetci ľudia uviedli, že obmedzujú návštevy priestorov s vyšším počtom ľudí (97 percent) a že si minimálne 20 sekúnd umývajú ruky (92 percent).

Približne tri štvrtiny povedali, že nosia rúško, aby nenakazili iných, nevychádzajú z domu (v prípade možnosti čerpajú voľno alebo pracujú z domu), a ak kašľú či kýchajú, tak do papierových vreckoviek, ktoré potom zahodia do koša.

Z nosenia rúšok na verejnosti sa v priebehu niekoľkých dní stala norma a prispeli k tomu politici aj médiá, zhodujú sa psychológovia.

„Ak by sa dnes objavil na ulici človek bez rúška, bolo by to čudné,“ vraví Čavojová. „Na vzniku normy sa podieľalo aj to, že viaceré médiá mali reklamu, že nosiť rúško nie je hanba,“ dodal Šrol. Podľa Ballovej Mikuškovej sa rúško stalo symbolom zdvorilosti, že „beriem ohľad na druhých a nechcem byť šíriteľom nákazy“.

Najmenej dodržiavaným opatrením bola zvýšená dezinfekcia povrchov v domácnosti (64 percent). Vedci však upozorňujú, že to nemusí byť spôsobené tým, že by respondentom bolo opatrenie ľahostajné, ale skôr tým, že ich akurát zastihli reštriktívne opatrenia, takže chvíľkovo zostali bez dezinfekcie. Alebo ich mohla zaskočiť nová situácia, že deti nešli do školy, takže mali iné starosti ako dezinfekciu.

Porovnanie s chrípkou
V porovnaní s chrípkovou sezónou si ľudia počas súčasnej koronavírusovej pandémie významne viac umývajú ruky, dezinfikujú povrchy v domácnosti, kašľú a kýchajú do vreckoviek, obmedzujú návštevy priestorov s vyšším počtom ľudí či nevychádzajú z domu.

Narástol aj počet tých, ktorí si robia zásoby vody, potravín a liekov.

„Dvadsaťsedem percent ľudí zároveň odpovedalo, že rúško na tvári nosí aj počas bežnej chrípkovej sezóny,“ povedal Šrol o odpovediach respondentov.

To však určite nie je pravda a je zrejmé, že ľudia preháňali. „Čísla si prilepšili,“ hovorí Čavojová, no dodáva, že v tom respondenti boli možno nevinne. „Na mysli sme mali chrípkové sezóny po minulé roky, no respondenti to možno interpretovali tak, že sa pýtame na súčasnú situáciu.“

Do úvahy podľa Šrola prichádza aj spomienkový optimizmus, že si prikrášľujeme minulosť a vidíme ju lepšiu, ako naozaj je.

Dvadsať percent ľudí odpovedalo, že sa tento rok dali zaočkovať proti chrípke alebo sa chceli dať zaočkovať. Podľa dlhodobých štatistík sa na Slovensku proti chrípke očkuje len okolo päť percent populácie, rádovo menej ako v západných krajinách. Očkovaciu látku pritom prepláca štát.

„Chrípka sa podceňuje. Ak by v čase chrípkovej sezóny chodili štátni predstavitelia do televíznych diskusií s rúškom, inak by sa správala aj bežná populácia,“ vraví Čavojová o možnom spôsobe, ako zvýšiť zaočkovanosť proti chrípke. Odhaduje sa, že následkom tohto ochorenia podľahne u nás okolo 800 ľudí ročne.

Psychológovia priznali, že údaje o správaní počas chrípkovej sezóny môžu byť nadhodnotené, no dáta o správaní počas koronavírusovej pandémie považujú za dôveryhodné.

Nepodložené a konšpiračné tvrdenia
Merala sa aj viera vo vedecky nepodložené a neštandardné tvrdenia, napríklad tie o pití alkoholu na dezinfekciu tela (vykonáva 11,4 percenta opýtaných), rozprašovaní chlóru alebo alkoholu okolo tela (8,5 percenta), vyplachovanie nosa soľným roztokom (6,2 percenta) alebo pití teplej vody (17,4 percenta).

Ako uvádza Svetová zdravotnícka organizácia, ide o mýty – pitie alkoholu či vyplachovanie nosa soľným roztokom nový koronavírus nezabije a neochráni vás.

Zhruba štvrtina ľudí verila konšpiračným tvrdeniam o novom koronavíruse (147 osôb, ktoré mali na škále od jedna po päť skóre viac ako tri).

Išlo najmä o predstavy, že koronavírus je biologickou zbraňou určenou na elimináciu premnoženej ľudskej populácie, že ho umelo vytvorili, aby sa posilnila závislosť ľudí od farmaceutického biznisu, alebo že ochorenie COVID-19 sa dalo zastaviť hneď v prvopočiatku, no veľké firmy si z neho spravili biznis.

Prieskum ukázal, že nepravdivým informáciám a konšpiračným teóriám o koronavíruse verili viac ľudia z malých obcí a miest (do 10-tisíc), so stredoškolským vzdelaním a konzervatívni. Menej verili liberáli, ľudia z veľkomiest (nad 100-tisíc) a s vysokoškolským vzdelaním.

Pocit ohrozenia a bezmocnosti
Klamlivým a nepodloženým tvrdeniam verili vo väčšej miere tí, ktorí mali väčší pocit ohrozenia či bezmocnosti. „Mieru ohrozenia sme merali otázkami typu – cítim sa ohrozený koronavírusom, obávam sa o svojich blízkych alebo, naopak, necítim paniku a snažím sa zachovať pokoj,“ vysvetlil Šrol a dodal, že bezmocnosť merali pomocou otázky „mám strach, že sa nákaza rozšírila tak, že ju nedokážeme zastaviť“.

„Najviac ohrození a bezmocní sa cítili seniori,“ hovorí Šrol. To je pochopiteľné – podľa všetkých dostupných dát ide o najrizikovejšiu skupinu, ktorá je ochorením COVID-19 najohrozenejšia.

Viaceré výskumy v minulosti ukázali, že ak ľudia pociťujú bezmocnosť a hovoria, že veci nemajú pod kontrolou, upínajú sa zároveň aj ku konšpiračným presvedčeniam, ktoré zložitý svet premieňajú do podoby jednoduchých formúl s jasným vinníkom, ktorý „má niečo za lubom“.

Pocity bezmocnosti a straty kontroly, napríklad po úmrtí blízkej osoby alebo zemetrasení, zvyšujú aj výskyt náboženských predstáv. To sa však v slovenskom prieskume nemeralo.

Dôvera v lekárov a vo vedcov
Viac ako polovica ľudí súhlasila s opatreniami vlády (vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho). „Miera dôvery bola pomerne vysoká,“ dodal Šrol.

Psychológov zaujímalo aj to, či si ľudia myslia, že vedci a lekári vynakladajú dostatočné úsilie na to, aby porozumeli novému koronavírusu a spomalili jeho šírenie.

„Vedcom a lekárom ľudia vysoko dôverovali,“ hovorí Ballová Mikušková a dodáva, že ak budú robiť ďalšie kolá zberu, zvážia rozdelenie lekárov a vedcov do dvoch samostatných otázok: „V médiách sú zábery na lekárov, ako veľmi pracujú a sú vyčerpaní. Záberov na vyčerpaných vedcov v laboratóriách toľko nie je, preto je možné, že ak by sme sa na lekárov a vedcov pýtali samostatne, dostali by sme odlišné odpovede.“

Odborná verejnosť diskutuje v ostatných dňoch aj o tom, či nasadenie vedcov, ktorí testujú vzorky alebo pracujú na vývoji vakcíny, nezvýši dôveru ľudí vo vedu. „Rada by som tomu verila,“ hovorí Čavojová, no dodáva: „Myslím si, že dosť bude závisieť od ďalšieho vývoja podľa toho, či sa situácia zlepší alebo zhorší.“

Potraviny a pohyb
Ďalej sa ukázalo, že približne tri štvrtiny ľudí sa snažia jesť viac ovocia a zeleniny a tráviť čas na čerstvom vzduchu. No iba tretina ľudí sa otužuje či aktívne športuje.

Odborníci radia, aby sme dodržiavali sociálny odstup a nevyhľadávali spoločnosť iných, to však neznamená, že nemôžeme ísť von. Pohyb prospieva telu.

„Ľudia, ktorí pravidelne športujú, chodia na prechádzky aj teraz a udržujú sa v rámci možností v kondícii. Tí, ktorí inokedy nešportujú, nešportujú ani teraz a situáciu okolo koronavírusu využívajú na ospravedlnenie toho, prečo sedia doma,“ vraví Ballová Mikušková.

Čo bude s prieskumom ďalej? Psychológovia pripravujú ďalšie otázky a vlny zberov. „Chceme pokračovať. Ide o jedinečnú príležitosť, ako skúmať správanie ľudí v čase počas takej výnimočnej situácie,“ hovorí Ballová Mikušková.

Otakar Horák

Zdroj: 
https://dennikn.sk/1823977/prieskum-sav-ak-by-bola-vakcina-na-koronavirus-zaockovat-by-sa-dali-len-dve-tretiny-slovakov

Foto N – Vladimír Šimíček