Primátor sa spýtal: „Si šaleny?“

Prečo zastal projekt rekonštrukcie Warholovho múzea v Medzilaborciach

Keď sa ešte za komunistov začal učiteľ v Ľudovej škole umenia (ĽŠU) v Medzilaborciach Michal Bycko zaoberať kráľom pop-artu Andym Warholom, pozvali si ho na pohovor na okresný výbor komunistickej strany. Opýtali sa ho, aký má vzťah k CIA.

„Nerozumel som im. Zo strachu som povedal, že sa mi celkom páčia, robia to dobre. Splietol som si CIA s kapelou AC/DC. Myslel som, že súdruhovia preskočia stôl a zabijú ma tam,“ smeje sa zakladateľ Warholovho múzea, ktoré vzniklo v roku 1991 po tom, ako ho prišiel podporiť vlak umelcov a študentov z Prahy.

Medzi rurálne legendy patrí aj tá, ako Bycko vysvetľoval rusínskym babičkám a dedkom, čo je to pop-art – obrazy vraj maľoval pop (kňaz).

„Spoločnosť Andyho Warhola vznikla tak, že ju založila Verejnosť proti násiliu, čo je zásluha Laca ‚Agnesa‘ Snopka, ktorý na stretnutí umelcov v Košiciach vyslovil túto myšlienku ako prvý. Dovtedy sme vystupovali ako partizáni. ‚Za koho ste?‘ pýtali sa nás. ‚Za Warhola,‘ mykli sme plecom,“ pokračuje Bycko, dnes dôchodca, s tým, že nebyť novembra ’89, dlho by ešte zrejme v ĽŠU miešal modrú so žltou tak, aby z toho bola zelená.

Skôr než na Bratislavu bol Bycko napojený na ľudí z Prahy, na výtvarníkov Aleša Najbrta, Michala Cihlářa, Ruda Prekopa a iných. 15. novembra 1989 mali otvárať výstavu Andy Warhol v dokumentoch, no zakázali im ju.

„Pár týždňov predtým vyhlásili v rádiu Slobodná Európa výzvu Několik vět a medzi signatármi bol Cihlář, ktorý mal v Humennom výstavu Pop-art. Kým však tá vlna z Prahy dorazila na medzilaboreckú pláž, tak to chvíľu trvalo,“ spomína Bycko.

Dva roky po Nežnej revolúcii vzniklo Warholovo múzeum v meste, kde sa končia cesty, v bývalom socialistickom Dome kultúry. Medzičasom si prešlo viacerými kostrbatými peripetiami. O jednej z nich je aj najnovší príbeh.

Od Ľuptáka po Pellegriniho
Súkromný galerista, kurátor, šéf Spoločnosti Andyho Warhola a Byckov zať Martin Cubjak nebol vo funkcii riaditeľa Múzea moderného umenia Andyho Warhola ani deň, keď za ním 1. júna 2018 prišiel okresný prednosta s neodolateľnou ponukou: „Zajtra bude u nás na výjazdovom zasadnutí vláda rozdávať milión pre významné inštitúcie v chudobnom okrese, chceš?“

Kto by nechcel? Cubjak dostal pozvánku. Oblek nemá, na mestský úrad išiel v rifliach. Cestou uvažoval, čo iné ako záchody ho akútne trápi.

„Po dvoch hodinách rokovania sa vláda dostala k nášmu múzeu. Premiér Pellegrini, ktorého som dovtedy nepoznal, vraví: ‚Toto múzeum je jediná inštitúcia svojho druhu v Európe, pán riaditeľ, poďte sa nám predstaviť, aké máte problémy.‘ ‚Veď vidíte,‘ odpovedal som, ‚budova je škaredá, bolo by ju potrebné rekonštruovať‘,“ spomína Cubjak.

Riaditeľ dostal skvelý nápad – členov vlády pozve do múzea. Súhlasili, prišli večer o šiestej po tlačovej konferencii. Mali vyhradených dvadsať minút, napokon ostali hodinu.

Malá vsuvka: autor tohto textu bol svedkom, že keď v 90. rokoch na perifériu, kde ešte dlho po roku 1989 volili komunistov, zavítal Ján Ľupták, zvaný Kelňa, z obskúrneho Združenia robotníkov Slovenska, iniciátor vzniku múzea Michal Bycko ho posprevádzal po expozícii. „Hm, hm,“ kyvkal hlavou Mečiarov koaličný kolega pri Warholových obrazoch Lenina a kosáka s kladivom. Potom zdvihol hlavu k streche: „Ale vám tu zateká, prídem opraviť.“ Neprišiel.

Keď vláda v lete 2018 v Medzilaborciach dozasadala, minister financií Peter Kažimír (Smer) sa pre zámer podporiť v dekadentnom zapadákove komplexnou prestavbou socíkovského domu kultúry cestovný ruch od začiatku nadchol. Podobne premiér Pellegrini. Keď už nie diaľnicu, aspoň nech toho Andyho tu majú, ta ne? Tristo návštevníkov denne v sezóne je argument.

A tak vláda priklepla prvých 25-tisíc eur. Sľubný začiatok.

Na druhý deň čakalo vládu výjazdové zasadnutie v Bardejove. Cubjak dostal dobrú radu, aby nahrubo pripravil víziu komplexnej rekonštrukcie. Následne múzeum Andyho Warhola dostalo ďalších 100-tisíc.

„Mali sme 125-tisíc, koncom augusta nám ich rezort financií uvoľnil s tým, že do dvoch rokov majú byť použité. Fúha, čo teraz? Žiadne záchody a vchodové dvere, stavíme na jednu kartu, povedal som si,“ pokračuje Cubjak.

A tak začala v ateliéroch Fakulty umení Technickej univerzity Košice vznikať pôsobivá vizualizácia – nový skelet so zakomponovaným Warholovým Factory štýlom, princíp multiplikácie, multižánrovosti a veľa iných dôležitých cudzích slov. Vyšla kniha s víziou, ktorá je z dvoch tretín totožná s finálnou podobou. Urobili sa animácie, bannery, nočný pohľad, esencia projektu, opis, digitalizácia priestorov, pôdorysy, 3D model v mierke 1 : 40.

Päť tvorivých tímov to zvládlo za 12 500 eur. Zvyšných 112 500 riaditeľ múzea prezieravo ušetril.

„V novembri mám vraveli, že vláda príde opäť na východné Slovensko v apríli 2019. To už sa u nás šíril slogan ‚Labyrec ne Pariž‘, vznikol pri diskusii na internete, keď ktosi spomenul, že to bude ako Centre Georges Pompidou. Aj tričká so sloganom sa vyrobili,“ smeje sa Cubjak.

Celý projekt nahrubo nacenili na 5 miliónov eur. „Si šaľeny?“ opýtal sa Cubjaka primátor. Pellegrini aj s ansámblom sa do Medzilaboriec vrátil. A riaditeľa pochválil, že si plnil domáce úlohy.

Cubjak dostal pred celou vládou svojich 15 minút slávy, ani Andy Warhol by mu nedal viac. Vláde opäť zaimponoval, predstavil 3D model. Iba ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa nezabudla opýtať, či majú opravené záchody. Nemali, peniaze šetrili na veľkú vec. Kažimír za to riaditeľa pochválil, pridala sa aj ministerka Gabriela Matečná (SNS).

Potom sa začali licitácie s prešovským županom Milanom Majerským (KDH), ktorý tiež podporuje projekt. Ten vyhlásil, že keď dá vláda dva milióny, kraj sa takou istou sumou pridá, vyhlásil. Záväzok oficiálne zaznel z Pellegriniho úst aj na tlačovej konferencii.

Ibaže blížili sa parlamentné voľby, čo ak nová vláda od podpory múzea odskočí?

Koľko to bude stáť?
Cubjak sa ocitol v epicentre udalostí, ktoré sa v takom krátkom čase zdali nesplniteľné. Tvoriví pracovníci Fakulty umenia Technickej univerzity v Košiciach cez leto takmer nespali, aby bola autorizovaná štúdia s projektovou dokumentáciou za necelých 80-tisíc eur do konca augusta hotová. Ibaže vyvstal ďalší drobný zádrh – bude to stáť až 7,1 milióna. Urobili teda aj „B“ variant za 5,6 milióna s pôvodnými podlahami, bez multizážitkových programov na streche múzea.

„21. septembra 2019 bolo zasadnutie vlády v Giraltovciach. Po celonočnej šichte som to celé na poslednú chvíľu odovzdal županovi. Tri týždne bolo ticho. Už sme sa báli, že to odpískali. Potom ma však z vlády pozvali na ďalšie výjazdové zasadnutie 20. októbra v Kežmarku,“ pokračuje Cubjak.

Na obhajobu projektu mal už iba 10 minút. Priniesol aj analýzy činnosti múzea. Pellegrini ho opäť pochválil. Múzeum dostalo prísľub ďalšej sumy vo výške 7,1 milióna eur.

Prijímateľom dotácie bol Prešovský samosprávny kraj (PSK) ako zriaďovateľ. Peniaze mali prísť v troch čiastkach – dva milióny do konca roku 2020, potom štyri milióny a nakoniec 1,1 milióna eur. Prvá tranža však neprišla. Deň pred voľbami, 28. februára, prebehlo stavebné konanie, 18. marca bolo vydané stavebné rozhodnutie. Vymenila sa vláda, prišiel covid, zavrel sa svet.

Kto teraz bude riešiť nejaký zábavný priemysel? opýtal sa Cubjak sám seba.

Našťastie, nová vláda si apolitický projekt unikátneho Warholovho múzea po tej predchádzajúcej osvojila. Prvé dva milióny prišli v októbri 2020, do konca januára potom ešte štyri, dokopy teda šesť miliónov. Medzitým sa však o 80 percent zvýšili ceny stavebných materiálov. Výsledok? Náklady celého projektu stúpli na 12,8 milióna eur.

Podľa najnovších správ vláda projekt stále podporuje, no pozastavila ho. Nezrušili však uznesenie a hľadajú zdroje z európskych fondov. Treba už iba 6,8 milióna. A sme takmer na začiatku.

Andrej Bán, autor

Zdroj:
https://dennikn.sk/2962905/primator-sa-spytal-si-saleny-preco-zastal-projekt-rekonstrukcie-warholovho-muzea-v-medzilaborciach/?ref=list

Foto: Model múzea po rekonštrukcii. 
Zdroj – Andrej Bán