Pripomenuli sme si: VYPUKNUTIE DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY – 1.9.1939

Prvého septembra sme si pripomenuli vypuknutie najväčšej, najkrvavejšej vojny v histórii ľudstva. Vojna sa začala napadnutím nášho severného suseda, Poľska, hitlerovským Nemeckom. Poľsko je štát, ktorý má za sebou dlhú históriu štátnosti už od skorého stredoveku, má za sebou obdobie poľsko-litovskej
únie a ma veľkú zásluhu na porážke osmanských Turkov koncom 17. storočia pri Viedni. No koncom 18. storočia prestalo Poľsko existovať, po tom čo si jeho územie rozdelili Rusko, Prusko a Rakúska monarchia (tzv. 3 delenia Poľska). Preto mnohí Poliaci vítali Napoleona ako osloboditeľa. Samostatnosť Poľska bola obnovená až po prvej svetovej vojne. No následne vypukla druhá svetová vojna a Reczpospolitu čakalo tzv. 4. delenie jeho územia.

Prepadnutie Poľska. Dňa 1.septembra 1939 prepadli Nemci bez vypovedania vojny Poľsko. Považuje sa to za začiatok druhej svetovej vojny. Ako zámienku k útoku zinscenovalo Nemecko provokácie, z ktorých najznámejšia je prepad nemeckého rozhlasového vysielača v sliezskych Hliviciach (Gleiwitz), „poľskými vojakmi“, v skutočnosti zvláštnym komandom SS. Taliansko, hoci bolo s Nemeckom v spojení (oceľový pakt), sa o deň neskôr vyhlásilo za štát nie neutrálny, ale za štát vojnu nevedúci. Mussolini sa obával vojenskej nepripravenosti Talianska. Francúzko a Británia vyhlásili Nemecku vojnu, aby splnili svoj záväzok voči Poľsku. Britský príklad nasledovali Juhoafrická únia s Kanadou. Koordinačným orgánom
sa stala Najvyššia spojenecká rada. Dôvera Poliakov v pomoc západu bola taká veľká, že ich zálohy udreli pri Kutne na 8. Nemeckú armádu (velil jej Johanna von Blaskowitz, prvý vojenský veliteľ v Protektoráte Čechy a Morava) a spôsobili jej značné straty. Boje trvali do 14. Septembra, teda
do sľubovanej, ale neuskutočnenej francúzko-britskej ofenzívy a priniesli Poliakom len zbytočné straty. Nemci mali prevahu vo vojenskej technike  (lietadla, tanky), ale i v živej sile, lebo Poliaci nestihli dokončiť mobilizáciu. Poľsko sa nachádzalo v beznádejnej strategickej situácii, keď zo západu a severu útočili Nemci, z juhu Slováci (prví a po určitú dobu jediní spojenci Nemecka) a z východu Sovietsky zväz. Obrancovia obkľúčenej Varšavy kapitulovali 29. septembra a posledné poľské jednotky sa vzdali 5. októbra. Poľská vláda presídlila do Londýna a na jej čelo sa postavil vrchný veliteľ poľskej armády v exile Wladyslav Sikorski. Nemci územie Poľska rozdelili na dva časti: časť priamo pripojili k Nemecku a zo zvyšku (zhruba na východ od línie Varšava-Krakov až po rieku Bug) vytvorili Generálny guvernement spravovaný Hansom Frankom. Na toto územie boli postupne presúvaní Poliaci a židia z oblastí pričlenených priamo k Ríši a neskôr tu boli vybudované koncentračné tábory. Plánovite vyprázdnený
priestor mal byť ponemčený. Za týmto účelom uzavrelo Nemecko v októbri a novembri 1939 rad zmlúv s Talianskom, ZSSR a pobaltskými štátmi o presídlení etnických Nemcov (Volksdeutschen) do bývalého Poľska. Ríšskym komisárom „pre posilnenie nemectva“ sa stal Heinrich Himmler.

Stalin a Poľsko – 4. delenie Poľska.

Stalin podpísal s Hitlerom už pred vojnou tzv. pakt Ribbentrop – Molotov o neútočení a zároveň si v tajnom dodatku podelili sféry vplyvu vo východnej Európe. Územie Poľska si rozdelili Nemecko a ZSSR demarkačnou líniou riek Narev, Visla a San. Ďalej sa v tajnom dodatku uvádza, že „V prípade územného a politického preskupovania v oblasti baltských štátov (Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva), bude hranicou medzi sférami vplyvu ZSSR a Nemeckom predstavovať severné hranice Litvy.“ V sfére vplyvu ZSSR mala byť i Bukovina. Sovietske vojska prekročili poľské hranice 17. septembra a obsadili a pripojili si časť poľského územia. Stalin čakal až bude poľská porážka jasná, aby mohol v oficiálnom zdôvodnení vpádu do Poľska operovať s „neexistenciou  poľského štátu“. Poľský štát zmizol z mapy Európy – štvrté delenie Poľska bolo dokončené.

 

Gabriel Blaško