Pripravujú výstavbu pravoslávneho chrámu

Hostovice - Takmer osemdesiat pravoslávnych veriacich v obci Hostovice v okrese Snina sa pripravuje na výstavbu chrámu. Hoci majú len zlomok financií, s ktorými počíta projekt, kopať základy sú odhodlaní hneď, ako zíde sneh. Už deviaty rok sa totiž musia k Bohu modliť v prenajatých priestoroch budovy miestnej krčmy.

„Tie nevyhovujú kapacitne, a tiež sú predsa len v budove krčmy, čo ju síce neznesväcuje, ale je to dosť nepríjemné," pousmial sa duchovný správca farnosti Peter Soroka.

Podľa projektu by mala stavba stať takmer tri milióny korún. Soroka verí, že to bude menej, pretože sa ho chystajú stavať svojpomocne. Aj tak má farnosť zatiaľ ani nie desatinu tejto sumy. Podľa Soroku sa zvyšok budú snažiť získať z viacerých zdrojov. „Naši veriaci sa chystajú chodiť na zbierky, dúfame, že nám niekto daruje nejaký stavebný materiál. Na internetovej stránke našej cirkevnej obce je prosba o finančnú pomoc zatiaľ v štyroch a neskôr ju dáme aj vo viacerých jazykoch a samozrejme nemôžeme zabúdať ani na vlastné dary, ktorými pomôžeme tejto Bohu milej veci," povedal.

Výzor kostola bude typický pravoslávny, v byzantskom štýle s jednou oválnou kupolou a pribudovanou zvonicou. Celkové rozmery by mali byť 15 krát 9 metrov. Chrám bude zasvätený Pokrovu Presvätej Bohorodičky, preto bude modrej farby. Soroka tvrdí, že takýto chrám nebude nikde na Slovensku, veľmi podobný je však v jednej srbskej dedine. Soroka tam dostal kópiu projektu a podľa neho dal vypracovať aj projekt chrámu v Hostoviciach.

"Najdôležitejším dôvodom jeho výstavby je samozrejme to, že po mnohých storočiach nadvlády únie v Hostoviciach si aj pravoslávni zaslúžia vlastný chrám," dodal.

Tak ako všade v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku, aj v Hostoviciach boli pravoslávni veriaci nútení za panovania Márie Terézie po roku 1648 prijať úniu s Rímom. Niektorí historici ako Matej Bel však tvrdia, že v Hostoviciach bol pravoslávny kostol možno už v 15. alebo 16. storočí. Dokázateľne tu mali pravoslávni chrám od 17. storočia, neskôr bol uniatským, potom gréckokatolíckym kostolom. Koncom 19. storočia pravoslávie v Hostoviciach takmer zaniklo, aj keď zo zachovaných domov z medzivojnového obdobia s pravoslávnymi krížmi možno usudzovať, že niekoľko veriacich tu zostalo. V roku 1950, keď komunisti úniu zakázali, v Hostoviciach slúžili len pravoslávni kňazi.

Po roku 1968 všetci veriaci zase prešli ku gréckokatolíkom - im zostal aj jediný chrám v dedine. Ďalší zlom nastal v roku 1997, keď gréckokatolíci prešli na nový (gregoriánsky) kalendár a slovenský bohoslužobný jazyk. Podľa Soroku boli tieto dve veci ľuďom v tomto kraji vždy cudzie, preto v snahe udržať tradície svojich predkov sa rozhodlo vyše sedemdesiat veriacich prijať pravoslávie. Vtedy začal v Hostoviciach pôsobiť aj pravoslávny duchovný.

(poznámka www.rusyn.sk: Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa v Hostoviciach z 378 obyvateľov obce prihlásilo 212 k rusínskemu materinskému jazyku a z nich bolo 147 gréckokatolíkov a 55 pravoslávnych.)