Prírodné bohatstvo spôsobuje obci problémy

Pčoliné má jednu zvláštnosť. Cez obec pretekajú až tri potoky - Pčolinka a jej prítoky Vrchopoľný potok a Konopnianka. Prírodné bohatstvo dediny spôsobuje jej obyvateľom problémy. "V rokoch 1998 až 2005 postihli obec opakovane väčšie i menšie povodne. Za pár minút voda drasticky zaplavila občanom záhrady, pivnice a v nich plynové kotly. Vznikli nám rozsiahle škody aj na obecnom majetku. Poškodené boli potoky i cesty. Voda z potoka Vrchopoľný podmyla časť miestnej komunikácie do takej miery, že pomaly stráca tvar cesty. Musíme ju spevniť a urobiť oporný múr.

S výstavbou asi 33 metrov dlhého úseku chceme začať v máji. Bude to stáť milión korún. Združovali sme prostriedky tri roky. Šetrili sme na čom sa len dalo. Teraz ich jednorazovo investujeme do potoka. Iné obce zveľaďujú školy, kultúrne domy a my suplujeme povinnosti štátu," ťažká si starostka obce Ing. Zuzana Gajdošová.

Povodne sa môžu v obci zopakovať kedykoľvek. Stačí, aby v jari stúpla hladina potokov alebo v lete prišla prietrž mračien. Pomohli by protipovodňové opatrenia. Odborník navrhol, aby sa nad obcou v lokalite Kyslá voda vystavala nádrž - polder, ktorá by zachytila prívalové vody z potokov. Obec požiadala o peniaze z európskeho programu Nórskeho finančného mechanizmu na vypracovanie projektovej dokumentácie.

"Neboli sme úspešní. Úrad vlády posúdil našu žiadosť ako opodstatnenú, ale nedosiahli sme dostatočný počet hodnotiacich bodov," hovorí starostka a dodáva, že "žiadosť nie je zadarmo, stojí minimálne 50- tisíc korún. Malé obce majú problém spracovať žiadosť na odbornej úrovni. Za peniaze, ktoré sme dali do štósu papierov, sme mohli mať na kultúrnom dome plastové okná."

S rekonštrukciou kultúrneho domu chcú začať v máji. Investícia v hodnote 5,9 milióna korún bude zahŕňať opravu strechy, výmenu podlahových krytín, elektrorozvodov, kuchyne a zmenu vykurovacieho systému. Rekonštrukciu budú financovať z vlastných zdrojov a pravdepodobne si pomôžu aj úverom. Momentálne totiž nie sú žiadne výzvy na kultúrne domy. Voči fondom je Ing. Gajdošová už skeptická. "Žiadame o všetko, ale výrazné úspechy nezaznamenávame."

Prvú negatívnu skúsenosť získali pred šiestimi rokmi, keď vstúpili do Mikroregiónu Pčolinskej a Udavskej doliny, ktorého cieľom bolo vybudovať vodovod pre 14 obcí. "Vodu bolo treba ťahať z úpravne zo Sniny na Hostovický vrch, tam postaviť vodojem a gravitačným samospádom ju dostať do obcí. Investícia si vyžadovala obrovský náklad - 260 miliónov korún a návratnosť bola nízka. Ani jedna obec nemala počet obyvateľov nad 2000. Vynaložili sme na projekt veľa energie a času a neprinieslo to žiadne výsledky," spomína starostka. Ani na nutnú opravu štyridsaťročnej školy nemôže obec žiadať europeniaze. "Nedosahujeme potrebný počet 200 žiakov," vysvetľuje starostka. Školu navštevuje zhruba 81 žiakov, nielen domácich, ale aj z obcí Hostovice, Čukalovce, Osadné, Parihuzovce. "Predtým sme mali veľké problémy. Pri nízkom počte žiakov a spôsobe financovania nebolo peňazí ani na pracovné miesta pomocného personálu. Len tak-tak, že sme školu nezatvorili. Výrazne nám pomohlo to, že obec Hostovice v septembri minulého roku zrušila školu a deti z ročníkov 1- 4. prešli k nám. Zastavili sme tak úbytok počtu žiakov," teší sa starostka. Aj keď sa situácia v škole stabilizovala, pretrvávajú technické problémy. "Urobili sme síce čiastočné opravy sociálneho zariadenia a vykurovacieho systému, ale veľký kus roboty je pred nami. Máme odstavený pavilón telocvične. Treba vymeniť teplovody a kúpiť ešte jeden kotol. Potrebujeme na to 2 milióny korún," konštatuje. Ďalšie investície potrebujú na klimatizáciu do Domu smútku, ktorý dokončili v roku 2006.

Najnovším zámerom obce je úprava okolia prameňa kyslej vody. "V spolupráci s Nadáciou Ekopolis sme vypracovali projekt, ktorý ráta s výsadbou drevín a osadením drobnej architektúry - lavičiek, prístreškov, ohniska. Aj keď projekt nebude úspešný, musíme dať okolie do poriadku z vlastného rozpočtu, pretože je značne zdevastované," uzavrela starostka.

Mária Lopatníková