PRITUĽANY. S osudom Lidíc a Ostrého Grúňa

V rámci našej pravidelnej mesačnej rubriky Najmenšia dedinka nášho regiónu vás bližšie oboznámime s maličkou obcou len o rozlohe necelých 6,5 km², ktorú počas druhej svetovej vojny postihol rovnaký osud ako českú dedinu Lidice a slovenskú obec Ostrý Grúň. Bola vypálená. Dedinka Prituľany, mnohými považovaná za vymyslenú – neexistujúcu.

Na úvod...
Tentokrát sme zavítali do humenského okresu, regiónu Horná Oľka. Obec, ktorú sme navštívili, leží v južnej časti Nízkych Beskýd, v doline potoka ústiaceho do riečky Sitničky. Nenápadná dedinka učupená medzi vrcholkami hôr prešla obmenou niekoľkých názvov. V roku 1454, z ktorého pochádza aj prvá písomná zmienka, bola zapísaná v maďarčine ako Prythwlan, neskôr v roku 1773 ako Pritulyane a v roku 1808 to už bol súčasný názov Prituľany. V sedemdesiatych rokoch tu žilo ešte necelých 300 obyvateľov, dnes ich tu reálne žije okolo 40, no zapísaných ich je 54. Aj to je väčšina v dôchodcovskom veku. Kde sa vzali tu sa vzali – Prituľany. Ako sme sa dozvedeli od starostu obce Jozefa Siváka, názov Prituľany je pravdepodobne, ako vraví aj prvá písomná zmienka, odvodený od slova túlenie, resp. pritúlenie – pritúlanie. Keďže aj v erbe obce je zobrazená túliaca sa dvojica, tak sa traduje, že sa pritúlili na úpätí lesov Beskyd, založili osadu, kde ich bolo asi šesť – sedem obyvateľov. Pravdepodobne, význam názvu je teda ukotvený v neskoršom osídlení obce (teda pritúlaní), v porovnaní s ostanými dedinkami.

Obec patrila pod sídlo Drugetovcov, ľudia sa tu živili pastierstvom, poľnohospodárstvom, ťažbou dreva a v lesoch pálili  uhlie, z ktorého vyrábali šlipre – podvaly na železnicu. V každom dvore boli kone a kravy. Do tla. Počas druhej svetovej vojny bola celá obec vypálená, zachovali sa iba tri budovy. Bývalá základná škola - dnešný obecný úrad, dom číslo 12, ktorý bol murovaný z tzv. vaľkov,  sušenej hliny, a gréckokatolícky chrám.

Obyvateľstvo bolo evakuované, no mali byť vystrieľaní ako v Tokajíku. Chlapi už dokonca boli nastúpení pri bývalej základnej škole pred guľometom, no v poslednej chvíli sa zmenil rozkaz. Učiteľ, ktorý vedel po nemecky ich zachránil. Počas vojny bol v dedine aj obchod, ktorý prevádzkoval žid. Toho vraj vojaci počas vojny zastrelili, keď utekal hore dedinou, popri potoku. Ako nám povedal starosta, mal by byť pochovaný niekde na obecnom cintoríne, no nik nevie kde.

Z okresu do okresu.
Obec Prituľany patrila a aj patrí do okresu Humenné, no nebolo to vždy tak. V roku 1968 celú dolinu zaradili do okresu Vranov nad Topľou, až kým v roku  1993 obyvatelia spísali protestnú petíciu, keďže do Humenného to majú bližšie a opäť ich zaradili do predošlého okresu. Kone tu tancujú bugy tanec. Keďže je v dedine viacero rovnakých priezvisk, aby sa tá-ktorá  rodina odlíšila, dostali prezývky. Napríklad Baľo – Džaník (predok bol v Amerike), Baľo – do Maďara (predok maďarskej národnosti), Baľo – do Andrejíka (dedo Andrej), Sivák – do Bugija (podľa koňa, ktorý akoby prednými nohami tancoval tanec bugy).

Ako je to dnes?
V obci nie je Dom smútku a zanikol aj obchod, ktorý ešte pred štyrmi rokmi fungoval. Do dediny jazdí iba pojazdná predajňa a farár dochádza z Ruskej Poruby. Lekára majú najbližšie v Košarovciach a škola, v ktorej sa vyučoval prvý stupeň, už tiež neexistuje. Momentálne je v budove školy zriadený obecný úrad. V obci žijú asi dve mladšie rodiny s deťmi, inak tu sú poväčšine víkendoví chalupári alebo starší vytrvalci. Každých päť rokov organizuje obec oslavy prvej písomnej zmienky, najbližšie 565. výročie bude o dva roky. V obci je aj jedna autobusová zastávka, na ktorú prichádzajú spoje aj z Humenného, aj z Vranova n /T.

Keďže dedina je rusínska, názvy obce a obecného úradu sú dvojjazyčné. Najstaršou obyvateľkou je mama starostu, Helena Siváková, ktorá oslávi 26. júla 91 rokov.

Zaujímavosť:
Každoročne obec navštívi Ivan Mikloš, bývalý minister financií, aj so svojou sestrou. Na cintoríne ma pochovaných starých rodičov z otcovej strany, ktorí sú rodákmi z Pritulian. 

-sta-