Prof. Magocsi: Aj RUSÍNI zakladali tento štát...

SNINA. „Rusínsky jazyk je jediným slovanským jazykom, tie ostatné sú iba jeho dialektmi.“ Slová vyslovil z položartu popredný kanadský historik Paul Robert Magosci, ktorý prišiel do sninského kaštieľa na neformálnu diskusiu s prezentáciou svojej knihy „Chrbtom k horám“ o dejinách Karpatskej Rusi a karpatských Rusínoch. Autor sa dlhodobo venuje štúdiu strednej a východ nej Európy vrátane Slovenska. V súčasnosti pôsobí ako profesor na katedre dejín, katedre politických vied a je tiež vedúcim katedry ukrajinistických štúdií Torontskej univerzity. Je medzinárodne uznávaným odborníkom pre vedné odbory História východnej a strednej Európy, Nacionalizmus, História Ukrajiny, Slovanská a východoeurópska imigrácia v USA a Karpatorusinistické štúdie. Jeho vedeckú kariéru reprezentuje súpis viac než 700 publikácií z viacerých vedných disciplín.

K prítomným sa prihovoril primátor Sniny Štefan Milovčík: „Vďaka organizátorom tohto podujatia máte v našom meste väčšiu popularitu, ako žiaden iný slovenský profesor. Je dôležité poznať históriu, je dobré vedieť odkiaľ sme sa tu, na sútoku riek Cirochy a Pčolinky, medzi Vihorlatom a Beskydami, ocitli. Teším sa, že nám na základe vašich vedeckých poznatkov porozprávate o pôvode Rusínov, lebo je dôležité vedieť odkiaľ sme prišli, ako sme žili, ale najdôležitejšie je, ako žijeme teraz. Snina je tým najlepším príkladom spolužitia národností a vierovyznaní pre celé Slovensko“, povedal vzácnemu hosťovi.

Návštevník z Kanady sa následne zapísal do pamätnej knihy mesta. Na začiatku neformálnej besedy, ktorú s profesorom Magoscim viedla Daniela Kapráľová, hosť povedal: „Prv než začnem odpovedať na vaše otázky, chcem poznamenať, že som vôbec netušil, čo sa tu bude dnes diať. Povedali mi, že to má byť nejaké neformálne stretnutie. Ale keď sa pozerám na toto ohromné privítanie, chcel by som sa vás opýtať, že ak toto považujete za neformálne, čo je potom podľa vás formálne stretnutie? Lebo toto som skutočne nečakal. Som šokovaný v tom najpozitívnejšom význame slova“. Následne odpovedal na mnohé otáz ky nielen moderátorky, ale aj na otázky z publika, kde sedelo niekoľko desiatok prítomných.

Podľa slov Daniely Kapráľovej tu nastala zaujímavá situácia. „My teraz s pánom Magoscim budeme rozprávať po rusínsky. Je to pre mňa veľmi symbolické, keďže profesor vie po anglicky, ja po slovensky a jediný jazyk, ktorý nás teraz spája je práve rusínčina“, ozrejmila. Hosť hovoril najprv o svojom pôvode a maďarsky znejúcemu priezvisku, ale vysvetlil, že je napriek tomu karpatským Rusínom. Moderátorka sa ho pýtala aj na jeho najnovšiu knihu, ako vznikala a prečo má názov „Chrbtom k horám“.

Hovoril však aj o tom, prečo Ukrajinci, ako jediný štát, kde dnes žije najviac Rusínov, ich doposiaľ neuznali ako národnostnú menšinu. Nevyhol sa ani téme, že boli v roku 1918 štátotvorným národom novovznikajúceho Československa a vyzval všetkých, aby v kontexte osláv 100. výročia od vzniku Československej republiky pripomínali, že okrem Čechov a Slovákov to boli aj Rusíni, ktorí tento štát zakladali.

Historik prítomným ukázal ním vydanú mapu, ktorá zobrazuje 1100 dedín v piatich štátoch (Poľsko, Slovensko, Ukrajinu, Maďarsko a Rumunsko), kde sa ešte na začiatku 20. storočia väčšina ich obyvateľov hlásila k rusínskej národnosti. Je zaujímavé, že sú takto označené dediny na celom území dnešného horného aj dolného Zemplína, kde sa už dnes všetci hlásia k slovenskej národnosti. Reč bola aj o tom, že tzv. zemplínske a šarišské nárečie je v podstate dialektom rusínskeho a nie slovenského jazyka. Počas poldruha hodinovej diskusie všetci prítomní odišli obohatení o nové vedomosti z histórie karpatských Rusínov. Na záver podujatia si prítomní mali možnosť zakúpiť profesorovu najnovšiu knihu a požiadať ho o podpis.

-PS-