Prof. Pastoreková zo SAV: Vedci sú skromní a pokorní, u pána Kotlára to nevidíme

Veronika Folentová

Je mi to celé ľúto, pretože tí páni namiesto toho, aby obhajovali svoje postoje naozaj relevantnými argumentmi, tak útočia. To je stratégia, ktorá je zastrašujúca a veľmi nepríjemná, hovorí generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Silvia Pastoreková.

Generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Silvia Pastoreková vysvetľuje analýzu mRNA vakcín, na ktorej spolupracovala.

V rozhovore hovorí:

ako zvládala ona a jej kolegovia politické tlaky a útoky;
ako vníma Petra Kotlára a či sa s ním niekedy rozprávala;
čo si povedala, keď prirovnal očkovaných ku kukurici;
ale aj to, prečo majú iné výsledky ako Soňa Peková.

Viac ako mesiac sme čakali na zverejnenie analýzy mRNA vakcín, ktorú robila Slovenská akadémia vied. Výsledky sú teraz verejné aj napriek tomu, že o nej nerokovala vláda. Prečo ste zverejnili výsledky?

Realizovali sme úplne bežný vedecký postup. Od samého začiatku sme upozorňovali, že to urobíme, lebo sme vedci a poslaním vedca je získavať vedecké poznatky a potom ich zverejniť prostredníctvom vedeckých publikácií. Je škoda, ak do komplexnej a systematickej analýzy investujeme veľa energie a potom to zostane niekde v šuplíku. Je to bežná prax, ktorou sa riadime celú svoju vedeckú kariéru. O poznatky, ktoré získame a za ktorými si stojíme, sa chceme podeliť s vedeckou komunitou aj s verejnosťou.

V posledných týždňoch sme videli tlaky aj na zverejnenie štúdie, aj proti jej zverejneniu. Malo sa to prerokovať minulý týždeň na vláde. To sa nestalo. Teraz je zverejnená ako takzvaný preprint, lebo ste ju poslali do vedeckého časopisu. Bola to reakcia na to, že vláda o analýze nerozhodla?

Avizovali sme vopred už pri prvom stretnutí s pánmi ministrami, že z analýzy bude vedecká publikácia. Podali sme ju 10. augusta, nebola to reakcia na situáciu, ktorá sa teraz odohráva. Od začiatku sme chceli mať analýzu v preprintovej forme, ale nevedeli sme, kedy preprint zverejnia. Moderný trend je, že vedci chcú dať svoje poznatky na stôl, nechať ich na dohľad verejnosti aj vedeckej komunite, aby ukázali, aké sú ich výsledky a že sú prví, ktorí tieto výsledky priniesli.

Reagoval minister školstva alebo zdravotníctva, ktorí si objednali túto analýzu, na jej zverejnenie?

Neviem o tom, ku mne sa žiadna reakcia nedostala.

Posledné týždne čelíte viacerým politickým tlakom. Europoslanec Ľuboš Blaha napísal, že väčšina vedcov z SAV sú progresívni, spolitizovaní šarlatáni. Splnomocnenec Peter Kotlár zas, že analýza nemá žiadnu relevanciu, a nazval vás potenciálnymi zločincami. Ako sa v takej atmosfére pracuje?

Je to náročné. Je mi to celé ľúto, pretože tí páni namiesto toho, aby obhajovali svoje postoje naozaj relevantnými argumentmi, tak útočia. To je stratégia, ktorá je zastrašujúca a veľmi nepríjemná. My, starší autori práce, už máme skúsenosti a všeličo sme zažili a možno tomu odolávame lepšie, aj keď je to nepríjemné. Ale mladí autori, ktorí uskutočňovali analýzu, strávili pri nej veľa aj svojho voľného času, pre nich je to veľmi nečakaná situácia, ktorá v nich vyvoláva pocit ohrozenia. Nie je to správne. Ak má prebiehať konštruktívna diskusia, tak nemá byť formou útoku, ale formou slušných argumentov. Bohužiaľ, v posledných rokoch sa slušnosť z verejného diskurzu vytratila. A to je obrovský problém. Je to veľká strata pre celú spoločnosť. Kým si dokážeme udržať slušnú diskusiu, tak sa veľa vecí – aj názorovo rozdielnych – dá vydiskutovať. Ale ako máte reagovať na takéto útoky? To sa nedá.

Zažili ste počas svojej kariéry až takýto politický tlak a útoky?

Počas covidového obdobia sme zažili všelijaké situácie. Vtedy sme však boli plní nadšenia a očakávania, ako dokážeme bojovať s pandémiou, aby sa skončila čo najskôr a aby sme čo najviac pomáhali. Bolo to spojené s entuziazmom. V tejto situácii je to skôr určitý typ stresu. Naším cieľom bolo upokojiť verejnosť, urobiť analýzu poctivo, objektívne, na základe vedeckých postupov, so všetkými potrebnými kontrolami. Tri mesiace sme na nej pracovali aj vo voľnom čase, aj cez víkendy. Študovali sme množstvo literatúry, overovali sme postupy. Bolo to pre nás náročné, o to viac v takejto atmosfére, lebo sme tušili, že to nebude úplne ľahká úloha. Slovenská akadémia vied má v zákone paragraf, že má poskytovať expertízne posudky pre ústredné orgány štátnej správy. My sme iba nasledovali svoju zákonnú povinnosť s veľmi dobrým úmyslom upokojiť verejnosť a oboznámiť ju s objektívnymi faktmi.

Podarilo sa upokojiť verejnosť?

Nemyslím si. Je tu predpojatosť jedným alebo druhým smerom. Nie všetci ľudia vnímajú racionálne argumenty a skôr im ide o to, čomu veria. Nie je to ani tak, že sú len dve skupiny – tí, čo vakcínam veria, a tí, ktorí nie. Je to otázka širšej viery v konšpirácie, nielen vo vzťahu k vakcínam. Sociologický ústav (v podcaste je chybne uvedené, že išlo o iný ústav SAV, za chybu sa ospravedlňujeme – pozn. red.) Slovenskej akadémie vied robil prieskum, ktorý ukazuje, že naša spoločnosť je viac rozvrstvená.

Video: Pastoreková z SAV: Vedci sú skromní a pokorní, to u pána Kotlára nevidíme

Ako?

Sú dve extrémne skupiny, ktoré jednoznačne buď veria, alebo neveria v konšpirácie. To je okolo 18 percent. Potom sú dve podobné skupiny, ktoré sú priklonené k jednej alebo druhej strane. A nakoniec je stred, ktorý sa nevie rozhodnúť, pretože problematika vakcín a zdravia sú komplexné záležitosti a je ťažké im porozumieť jednoduchým spôsobom. A možno preto sú ľudia zneistení, lebo je to zložitá téma, ale nie sú úplne ochotní uveriť jednoduchým výkladom. Dnešná spoločnosť je rozvrstvená a tým, že sociálne siete umožňujú vyjadrovať sa komukoľvek k čomukoľvek a akýmkoľvek spôsobom, sa vytvára chaos, ktorý v mnohých ľuďoch zasieva neistotu.

Keď za vami prišiel minister školstva, aby ste urobili túto analýzu v reakcii na to, čo tvrdil splnomocnenec vlády Peter Kotlár, nezvažovali ste, že to odmietnete?

Prvú informáciu sme dostali z kancelárie premiéra. Pýtali sa nás, či vieme túto analýzu urobiť. Samozrejme, povedala som, že vieme. Ak by som tvrdila opak, nehovorila by som pravdu a zaprela by som expertízu, ktorú máme. Zaprela by som aj to, že v Slovenskej akadémii vied máme expertov, ktorí tieto veci vedia spraviť. Analýzu vôbec nepovažujem za zbytočnú. Vyskúšali sme pri nej množstvo metodík, nazreli sme do konštelácie vakcín, naučili sme sa, ako pracovať s tým, aby si jednotlivé zložky vakcín vzájomne neprekážali v jednotlivých analýzach. To je extrémne dôležité, lebo to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa v niektorých prácach na rôznych platformách prezentujú nadmerné množstvá zvyškovej DNA. Pri nich sa nebral ohľad na vzájomné pôsobenie jednotlivých zložiek. My sme analýzu urobili poctivo a pre niektorých ľudí môže byť určitým návodom, ako sa zachovať nielen pri tejto pandémii alebo pri šírení tohto ochorenia, ale celkovo pri očkovaní. Je to široký koncept a vnímame, že v poslednom čase vzrastá počet odporcov očkovania. Dokonca až takým spôsobom, že rodičia, ktorí boli v detstve vakcinovaní, ktorí nepoznajú, čo sú závažné detské ochorenia, odmietajú dať vakcinovať svoje deti. Je to veľmi vážny problém.


Prečo by ich mali zaočkovať?

Nik nikdy netvrdil, že vakcína je na sto percent bezpečná a na sto percent zabraňuje akýmkoľvek prejavom ochorenia. Ale riziko je neporovnateľne menšie a benefity neporovnateľne väčšie, ako keď sa človek stretne nepripravený s ťažkým infekčným ochorením. Ľudia si to môžu predstaviť tak, že vakcína je štít – rytierov štít, ktorý ho ochráni, ale nie na celom tele a nie v každom momente. Ale keď tento štít zmeníme na tenisovú raketu, tak ochrana prestane fungovať a bohužiaľ sa k tomu blížime.

Sú mRNA vakcíny bezpečné?

Povedala by tom to trochu zložitejšie, pretože tak ako v biológii nie je nič biele a čierne, tak ani vakcíny nie sú biele a čierne. Vakcíny majú dobre charakterizovaný bezpečnostný profil. U niektorých príjemcov vakcín môžu vyvolávať mierne až stredné prechodné efekty a u veľmi málo jednotlivcov môžu vyvolať aj závažné nežiaduce efekty. Závisí od toho, kto je príjemcom vakcíny. Väčšinou tí ľudia, u ktorých vakcíny spôsobujú nežiaduci efekt, sú presne tí, ktorí už majú chronické ochorenia alebo oslabenú imunitu. Pre nich by však vírusové ochorenie mohlo byť fatálne. Ale môžem jednoznačne povedať, že pre bežnú populáciu sú vakcíny bezpečné.

Dá sa jednoducho povedať, na čo ste v tej analýze prišli?

Našou úlohou bolo zistiť kvalitu a kvantitu zvyškovej DNA vo vakcíne, prítomnosť iných látok a možné pôsobenie na organizmus. Zvyšková DNA sa vo vakcíne nachádza ako zvyšok výrobného procesu. Počas výrobného procesu DNA slúži ako templát na produkciu mRNA, ktorá je hlavnou zložkou vakcíny. Už počas výrobného procesu sa táto DNA štiepi a odstraňuje sa. Hneď počas výrobného procesu sa čistota mRNA kontroluje a vtedy je kontrola najefektívnejšia, lebo tam nie sú iné zložky, ako napríklad nanolipidy, ktoré vytvárajú akoby obal vakcíny. Odtiaľ teda pochádza zvyšková DNA. Štiepenie je dôkladné, čo sme aj my zistili – DNA je fragmentovaná.

Na malé kúsky.

V priemere zhruba 150 bázových párov, čo je naozaj kúsok, ktorý nemôže kódovať žiadny proteín. Vyplýva to aj zo štruktúry templátu. A množstvo DNA je naozaj pod regulačným limitom. V súčasnosti máme veľmi veľa rekombinantných produktov, ktoré sa používajú ako liečivá alebo aj ako doplnky. Voľakedy sa vakcíny aj rekombinantné produkty produkovali na bunkových kultúrach, na bunkových substrátoch, ktoré pochádzali zo živočíchov.

To znamená, že zo živočícha sa zobralo čo?

Na živočíšnych bunkách sa rekombinantný produkt produkoval. Keď sa purifikoval (očistil) hormón alebo inzulín, tak tam zostali zvyšky toho živočíšneho produktu, tej DNA. Preto boli nastavené regulačné limity, ktoré limitovali množstvo DNA. V živočíšnej DNA sú prítomné aj rôzne gény, regulačné sekvencie, teoreticky tam môžu byť aj onkogény. Nastavovala sa preto hranica, ktorá je bezpečná. Dnešné produkty vrátane mRNA vakcín sa neprodukujú na živočíšnych bunkách, ale na substrátoch baktérií. Tie nemajú onkogény ani vlastnosti, ktoré by mohli byť ohrozujúce. Keď sa dodrží limit desať nanogramov na jednu dávku vakcíny a veľkosť fragmentov, veľmi výrazne sa eliminuje akékoľvek riziko ovplyvnenia ľudského organizmu.

A v analýze ste dokázali, že množstvo tejto zvyškovej DNA je pod limitom?

To, že je to pod limitom, sme dokázali štyrmi rôznymi metódami. Každú z metód sme robili rôznymi alternatívnymi prístupmi, pretože sme si chceli byť istí, že hodnota, ktorú vidíme, je naozaj pod limitom. Použili sme napríklad tri rôzne metódy purifikácie (očistenia) DNA alebo sme ju analyzovali priamo vo vakcíne. Použili sme metódy, pri ktorých sme odstraňovali RNA pomocou enzýmov, aby sme získali len čistú DNA. Použili množstvo kontrolných krokov a paralelných prístupov, aby sme si boli istí, že to, čo vidíme, je naozaj pravda. Pozerali sme sa na špecifické oblasti DNA – tri oblasti v rámci templátu. Pozerali sme sa na veľkosť fragmentov, na celkové množstvo a pozerali sme sa dokonca na sekvencie, ktoré sú prítomné. To robili naši kolegovia z Vedeckého parku Univerzity Komenského. Všetky ostatné analýzy DNA sa robili v Biomedicínskom centre SAV.

Pri sekvencii sa ukazuje, aká veľká časť DNA vstupuje, či môže niečo spôsobiť?

Ukáže aj to, čo presne v DNA je, aké oblasti tam sú. Ukázalo sa, že je naozaj rozložená na malé fragmenty. V počítači môžete fragmenty akoby polepiť, ale to je iba virtuálny plazmid. To sa deje asi aj inde, že v počítači polepia časti a vyhlásia, že je tam celá DNA. Nie je celá, ona je naozaj rozkúskovaná. Nenašli sme ani jednu jedinú molekulu celistvého templátu DNA, ktorý vstupoval do výrobného procesu.

Skúsme vysvetliť, čo to je templát.

Je to DNA predloha, matrica, na ktorej sa syntetizuje mRNA procesom transkripcie.

Keby to prebehlo, môže dôjsť k zmenám v DNA?

To je ďalšia otázka, ktorej sa prisudzujú démonické možnosti, že DNA môže zmeniť náš genóm a môže nás geneticky modifikovať. Bolo by to veľmi zvláštne. Zvyšková DNA nie je komponentom iba RNA vakcín. Zvyšková DNA sa nachádza v každom biologickom produkte produkovanom rekombinantnými technológiami a dnes sme obklopení týmito produktmi.

Vy ste spomenuli inzulín, čo tam ešte patrí?

Rôzne hormóny, anabolické steroidy, rastový hormón, napríklad erytropoetín, čiže látky, ktoré akoby stimulujú výkonnosť. To sú všetko rekombinantné molekuly, nehovoriac o biologických protinádorových liečivách. Protilátky, ktoré sú produkované nielen proti rakovine, ale aj iným chorobám, sú rekombinantnými produktmi. A všade tu musí byť dodržaný regulačný limit zvyškovej DNA. Sú to komponenty, lieky alebo prípravky, ktoré si niektorí ľudia pichajú celý život, každý deň a stále sú to tí istí ľudia, nie sú pozmenení. Ako ľudská populácia sme tiež premorení DNA vírusmi – herpesvírusy, ako je herpes simplex, teda opar alebo cytomegalovírus. Deväťdesiat percent ľudskej populácie je infikovaných takmer celoživotne herpetickým CMV vírusom. Papilomavírusy sú takisto DNA vírusy, ktoré dokonca majú aparát na integráciu do ľudskej DNA. Napriek tomu, že 90 percent populácie tieto vírusy v sebe má, tak počas troch desaťročí sa u iba malého percenta dokáže integrovať do ľudského genómu. Ale to iba v mieste pôsobenia toho vírusu – nepozmení geneticky organizmus a môže byť jedným z faktorov vzniku rakoviny krčka maternice. A aj bežné subjednotkové vakcíny sú rekombinantné produkty.

Máme okolo seba veľa cudzorodej DNA, ktorá prichádza rôznymi spôsobmi – liekmi či vírusmi, ktorými sme premorení a ani o tom nevieme. Väčšinou sa ľudia o tom dozvedia, až keď dostávajú imunosupresívnu liečbu, ktorá potlačí imunitu, a vtedy sa vírus ukáže. Ale zatiaľ neboli pozorované žiadne prejavy integrácie DNA do ľudského genómu. Jediné stopy vírusových sekvencií, ktoré v genóme máme, sú retrovírusové. To sú RNA vírusy, ktoré majú kompletný aparát ma integráciu. Sú to už len zvyšky, ktoré počas evolúcie sa do nášho genómu dostali dávno, dávno predtým, než sme sa stali ľuďmi.

Použili ste štyri metódy. Je to bežný postup? V práci splnomocnenca Kotlára a pani Pekovej využili iba jednu. Prečo ste použili štyri?

Lebo sme chceli priniesť objektívne, nezávislé dôkazy z rôznych metód. V literatúre sú prípady prác, ktoré sú už dva roky vo forme preprintu a nie sú prijaté na publikáciu, kde autori použili dve metódy a vyšiel im tisícnásobný rozdiel v kvantifikácii DNA jednou a druhou metódou. Ako je to možné? Ak sú metódy urobené správne, výsledky majú byť konzistentné. Preto sme zvolili až štyri nezávislé metódy. Tak to odporúčajú aj regulačné orgány, aby to boli takzvané ortogonálne metódy.

Teda také, ktoré sa skontrolujú navzájom?

Áno, a navzájom sa dopĺňajú. Každá má nejaké nástrahy, ale keď sa skombinujú a ukážu konzistentné výsledky, tak si môžeme byť istí, že sú spoľahlivé. Preto sme sa hneď na začiatku rozhodli, že nemôžeme ostať pri jednej metóde. Druhá vec, na ktorej sme sa dohodli, bola, že pri každej metóde budeme používať rôzne prístupy izolácie DNA alebo práce s celou vakcínou, aj rôzne poctivo urobené kontroly a primerané štandardy na kalibráciu metód. Nie je úplne jednoduché metódu spraviť správne. Zdá sa, že to je len tak, lebo sú to bazálne molekulárno-biologické metódy, ale je pri nich veľmi dôležitý korektný prístup so správnymi štandardmi, kontrolami – pozitívnymi aj negatívnymi. Toto všetko sme sa snažili do maximálnej miery dodržať, aby sme mali vnútornú istotu. Nejde o to, čo povedia iní, ale my sme presvedčení, že sme všetko urobili poctivo a tak, ako si to tento prístup vyžaduje.

Analyzovali ste rovnaké vakcíny ako pani Peková s pánom Kotlárom. Pozerali ste sa na to isté, teda na množstvo DNA, a vyšli vám rozdielne výsledky. Prečo?

Analyzovali sme jedenásť vakcín, ktoré boli z identických šarží, ako analyzovala pani Peková. K tomu sme analyzovali štyri iné šarže, ktoré boli zo súčasného obdobia a ešte im neprešiel dátum použiteľnosti. Na týchto neexspirovaných vakcínach sme nastavovali postupy. Regulátori totiž upozorňujú, že nie je úplne vhodné analyzovať preexspirované vakcíny a tých jedenásť už bolo dva roky po exspirácii. Ony boli po exspirácii už vtedy, keď boli analyzované pani Pekovou.

A ako si vysvetľujete rozdiely vo výsledkoch?

Keby pani Peková tie ohromné počty molekúl, o ktoré sa opiera a na základe ktorých vytvára nejaké fikcie, prerátala na množstvo DNA v nanogramoch na dávku, tak by stále bola v regulačnom limite. Čiže výsledky nie sú úplne odlišné, len ona nedotiahla analýzu do konca a skončila na počte molekúl. Je to celkom zvláštne, lebo v jej postupoch bolo zanedbaných niekoľko veľmi dôležitých kontrol. Neboli tam kontroly množstiev, ktoré vstupovali do jednotlivých reakcií. Použila takzvanú multiplexnú PCR, v ktorej naraz analyzovala dve cieľové oblasti, ale neskontrolovala si účinnosť samostatných reakcií. To je bazálna vec pri PCR reakcii. V správe opisujeme aj ďalšie veci, ktoré sú základným nedostatkom pri kontrole takejto analýzy. Problém je, že počet desať na desiatu molekulu vyzerá ohromujúco pre človeka, ktorý nie je zbehlý v oblasti molekulárnej biológie, ale ak ide o takéto krátke úseky DNA, tak to nie je prevratné množstvo. Oveľa viac cudzorodej DNA dostávame z úplne iných externých zdrojov.

V štúdii ste uviedli, že drvivá väčšina zistenej DNA pochádza z plazmidu, laicky je to pozostatok výroby vakcíny. Splnomocnenec Peter Kotlár hovoril o neznámej či dokonca cudzej DNA. Ako ste vy zistili, že táto DNA je naozaj zvyškom z toho výrobného procesu?

Kolegovia z Vedeckého parku Univerzity Komenského robili sekvenovanie, takzvaný „short read“. Už v procese sekvenovania väčšinou fragmentujete DNA zámerne, aby ste vedeli čítať krátke úseky. Ale oni tento krok vynechali, lebo chceli vidieť, v akom je DNA formáte vo vakcíne, a potom prečítali presne tú genetickú informáciu, ktorá v tej DNA bola, a preto vedeli identifikovať, že pochádza z plazmidu, ktorý išiel do výroby. V práci pani Pekovej a Kotlára sa hovorí o takzvanej „admixture“, akoby prídavku cudzej DNA, ktorá by mohla byť omikronom. To sa mi zdá absurdné. Oni totiž analyzovali aj vakcíny, ktoré majú deklarované zloženie omikronu. Sú pol na pol – starší variant a omikron alebo dva varianty omikronu. Výrobcovia deklarujú, že je tam omikron. Je to absolútne legálne, pretože výrobca to deklaruje, vakcíny tak boli dizajnované.

Išlo o aktualizáciu vakcíny na nový variant?

Presne. A pôvodný wuhanský kmeň sa v kombinovanej vakcíne ponechal. Spike proteín, ktorým sa indukuje imunita voči vírusovému ochoreniu, má dva typy epitopov. To sú miesta, kde sa viažu protilátky. Sú takzvané konzervatívne epitopy, ktoré sú zachované počas evolúcie vírusu, a sú také, ktoré sa s evolúciou vírusu menia. Nové varianty sú pozmenené a starší variant je tam ponechaný, aby sa posilnila imunita. Lebo s každou dávkou posilňujete imunitu na konzervatívne epitopy. Zásah vakcíny sa tak rozšíril a posilnil. Argumenty, že bol zachovaný originálny kmeň, sú absolútne irelevantné, bol zámer ho tam zachovať.

Výsledky pani Pekovej a pána Kotlára boli spôsobené nielen tým, že použili iba jednu metódu oproti štyrom, ako ste použili vy. Ale aj tým, že nesprávne prečítali, na čo prišli?

Povedala by som to, áno. Nesprávne interpretovali výsledky a na základe tej interpretácie vytvorili hypotézu, ktorá je strašidelná a ktorou mohli zastrašiť alebo zneistiť mnohých ľudí.

Ale je teda nesprávna.

Táto téma nie je aktuálna iba na Slovensku, ale aj v zahraničí. Sú známe prípady, keď dokonca zasadal súd, aby rozriešil, či je DNA schopná sa integrovať alebo nie. Výsledkom bolo, že človek, ktorý to tvrdil, musel tvrdenie korigovať, že je to iba hypotéza a navyše je to hypotéza, ktorá je odvodená z laboratórnych experimentov na zvieratách alebo bunkách.

Čo to znamená?

Sú experimenty, ktoré ukazujú, že cudzorodá DNA môže vyvolať zápal. Áno, cudzorodá DNA funguje ako signál pre zápal, ale musí byť v určitom množstve. Experimenty, ktoré to ukazujú, boli v dávkach desať až sto mikrogramov na 25-gramovú myš. Ak by sme to prerátali na človeka, tak pri 50 kilogramoch by v jednej dávke vakcíny muselo byť dvadsať gramov zvyškovej DNA. Keď si to prerátate, uvedomíte si, že výsledok z biológie, z buniek alebo zo zvierat – z myší – sa nedá okamžite preklopiť do hypotézy, ktorá ohrozuje človeka. Vo svojej praxi, keď som ešte pracovala v laboratóriu, teraz už mám na to menej času, sme robili transfekcie buniek rôznymi plazmidmi, lebo sme chceli pripraviť produkt nejakého génu. Na experiment sme potrebovali dokonalé podmienky, dostatočné množstvo DNA v dostatočnej kvalite, so správnymi komponentmi, s pridaním rôznych podporných zložiek, ktoré integráciu umožnili. A aj tak transfekcia nebola vždy úspešná. Je známe, že keď sa cudzorodé sekvencie dostanú do genómu, bývajú väčšinou zablokované procesom metylácie. Aj preto je väčšina retrovírusov v našom genóme týmto procesom utlmená.

Aký je vedecký konsenzus pri tejto téme? Vaša práca zapadla do konsenzu alebo ide proti nemu?

Som presvedčená, že je v súlade s vedeckým konsenzom. Vo vedeckej literatúre nie je veľa takýchto prác, lebo úlohu analyzovať, kvantifikovať a určovať kvalitu zvyškovej DNA nemajú vedci, ale primárne kontrolné a regulačné orgány a výrobcovia. Výrobca si nemôže dovoliť pustiť na trh alebo na kontrolu regulačnému orgánu výrobok, ktorý by nespĺňal všetky kritériá, ktoré má spĺňať. Regulátor si nemôže dovoliť pustiť do obehu látku alebo liek, ktorý nespĺňa regulačné kritériá. Celá téma bola ponechaná na tieto inštitúcie. V momente, keď sa postoje, výsledky a práca týchto inštitúcií začala spochybňovať, tak sa tomu začali venovať vedecké inštitúcie. Na druhej strane v tej nejasnej oblasti, kde sa generujú rôzne nepodložené hypotézy, je obrovský priestor, ktorý sa nezakladá na faktoch alebo sa hypotézy zakladajú na mylne alebo zámerne inak interpretovaných faktoch.

Na strane konšpiračnej myslíte?

Áno.

Spolupracovali ste s nositeľom Nobelovej ceny. Teraz vás vláda oslovila, aby ste urobili analýzu na základe tvrdení pána Kotlára, ktorý je ortopéd, a pani Pekovej, ktorá doteraz nikdy nepublikovala v serióznom vedeckom časopise na tému vakcín. Aké to pre vás je?

Snažím sa to nevnímať ako niečo, čo by nám malo brániť v práci, alebo ako nejakú provokáciu. K tejto téme sme pristúpili vecne, odborne, so záujmom poznať skutočný stav a predstaviť ho verejnosti. Ale áno, vidíme tam iné správanie. Vysokovážení vedci sú väčšinou skromní, pokorní ľudia, ktorí sú si vedomí, že nikto nevie všetko a nikto nemá patent na rozum. To je správanie, ktoré sme zatiaľ nezaznamenali ani u pána Kotlára, ani u pani doktorky Pekovej. Z toho ľudského hľadiska sa to dá vnímať, že snaha prekričať je na strane pána Kotlára a pani Pekovej veľmi evidentná. A nedá sa to porovnávať s postojmi, so skromnosťou a s pokorou ľudí, ktorí naozaj niečo vedia a niečo dokázali. Nechcem byť osobná, nijakým spôsobom sa ich nechcem dotknúť a veľmi sa mi nepáči, keď sa znevažujú ľudia, keď sa používajú ad hominem výrazy. K tomu by som veľmi nerada skĺzla. Preto hodnotím iba správanie, ktoré všetci vnímame, ale nič iné.

Ide mi možno aj o tú debatu. V histórii boli vedecké debaty a často boli medzi ľuďmi, ktorí mali iné postupy alebo názory, ale mali dostatočné vzdelanie na tú diskusiu. Je dnes debata takáto?

Jednoznačne nie je taká. Je zastrašujúca a nepriateľská. Nemyslím si, že niekto z našej vedeckej komunity, ktorá sa touto témou zaoberá dlhodobo, by takýmto spôsobom vystupoval v diskusii. Sme zvyknutí na slušný spôsob komunikácie. Aj keď sú názory rôzne, tak sa argumentuje faktmi. Neargumentuje sa výmyslami ani s hnevom. Argumentuje sa slušne a kultivovane. To je element, ktorý mi v tejto situácii veľmi chýba.

Splnomocnenec je vo funkcii už dva roky. Oslovil vás niekedy? Chcel sa s vami stretnúť? Rozprávať o tejto téme?

Nie. Nestretli sme sa.

Keď pán Kotlár prirovnal očkovaných k modifikovanej kukurici, čo ste si povedali po rokoch vášho vzdelania, vašej praxe?

Mala som pocit bezmocnosti, lebo je absurdné niečo také vysloviť bez hlbšieho poznania problematiky. Nikdy to nemalo odznieť. Nepatrí to do verejného diskurzu a už vôbec nie v kontexte celej rétoriky a toho nastavenia aj intonácie, aj všetkých tých sprievodných javov.

Máme tu dnes dva materiály, dve analýzy, ktorých výsledky sa interpretujú opačne. Čo s tým má spraviť bežný človek, čo si z toho má zobrať?

Môj názor, čo si z toho má zobrať, je jednoznačný. Len ľudia sú zmätení z množstva informácií. Odporúčala by som im, aby sa nechali viesť tými, ktorí majú v danej oblasti vzdelanie, venujú sa jej dlhodobo, majú v tejto oblasti výsledky. Okrúhla pečiatka nie je žiadnou zárukou spoľahlivosti výsledkov. Biomedicínske centrum má certifikácie od Európskeho centra pre kontrolu chorôb na molekulárnu diagnostiku vírusu SARS-CoV-2 a jeho variantov. Má certifikát Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv na správnu výrobnú prax pri hodnotení liečiv. Štyria seniorskí autori práce majú vyše 25 publikácií o tejto problematike od roku 2020. Nehovoriac o tom, čo všetko máme za sebou v iných oblastiach, kde používame rovnaké metódy bádania. To sú možno znaky, ktoré by mohli človeku pomôcť sa zorientovať. Verím tomu, kto úprimne a poctivo robí vedeckú prácu a venuje sa jej dlhé desaťročia, má v nej výsledky, je medzinárodne rešpektovaný. Keď sa správa dostane na verejnosť a ľudia uvidia, koľko všelijakých prístupov sme použili, aj keď to pre nich bude zložité, tak možno pochopia, že sme k téme pristupovali poctivo a že dáta, ktoré sme získali, sú rozhodujúci moment, podľa ktorého je možné sa orientovať.

Keď sa premiéra Roberta Fica pýtali na konflikt a analýzu, prečo nebola prerokovaná vo vláde, tak povedal, že Slovenskú akadémiu vied si váži a cení si ju ako vedeckú inštitúciu. Zároveň povedal, že nemáte na takýto typ analýzy certifikát, a výrazne sa zastal Petra Kotlára, keď povedal, že ho odvolá iba cez svoju mŕtvolu, a povedal, že je to výborný bojovník. Nečakali ste od Roberta Fica viac? Ak sa vás pýtal, že či viete takúto analýzu urobiť, nemal by sa vás zastať?

To je politický aspekt, ku ktorému by som sa nerada vyjadrovala. Ale chcela by som sa vyjadriť k posudku. Našou úlohou nebolo vytvoriť znalecký posudok. Boli sme požiadaní o expertízu, o posúdenie zloženia vakcíny a posúdenie vplyvu na ľudský organizmus, čo sme urobili. Ak by súd rozhodoval, či vedci majú pravdu alebo ktorá strana má pravdu, tak si môže prizvať znalca, ktorý môže naše výsledky použiť ako podklad pre svoje hodnotenie. Síce nie sme znalecká inštitúcia ani nie sme znalcami, ale naša expertíza je validná a môže poslúžiť znalcovi, ktorého by si súd vyhľadal. Toto je dané zákonom. Máme k tomu spravenú právnu analýzu.

Čo posledný mesiac, odkedy ste odovzdali analýzu, urobí s dôverou voči vedcom a SAV?

Toho sa vôbec neobávam. Mám pocit, že dôvera sa možno ešte aj posilní. Vždy budú ľudia, ktorých nepresvedčí nič, ani to, že sami zažili ťažké ochorenie. Ale možno pre tých, ktorí nie sú úplne vyhranení, to môže pôsobiť aj pozitívne v prospech vedcov. Chcela by som veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa zastali vedeckej komunity, a to v okamihu, keď ešte správa nebola zverejnená. Bol to čistý prejav dôvery, že svoju prácu robíme dobre a poctivo. Nebolo to na základe obsahu správy. Túto dôveru si veľmi vážim od všetkých lekárov, spoločností, od rôznych ľudí, ktorí mi písali maily individuálne. To nám pomáha zvládať túto napätú situáciu. A možno to zapôsobí aj na ľudí, ak uvidia takúto podporu napríklad od lekára, ktorý ich lieči, alebo od človeka, ktorého poznajú.

Silvia Pastoreková
Experimentálna onkologička a virologička. Pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied, ktorého je riaditeľkou. Zaoberá sa výskumom mechanizmov, ktorými sa nádorové bunky prispôsobujú nedostatku kyslíka, a skúma možnosti ich využitia v diagnostike a liečbe rakoviny.

V spolupráci so svojím manželom Jaromírom Pastorekom a s českým vedcom Janom Závadom objavila bielkovinu CA9, ktorá sa nachádza na povrchu nádorových buniek, ale zdravé bunky ju nemajú. Pomocou protilátky voči CA9, ktorú pripravila, tím oxfordských vedcov Adriana L. Harrisa a nositeľa Nobelovej ceny Petra J. Ratcliffa ukázal, že CA9 sa v nádorových bunkách tvorí pri nedostatku kyslíka – hypoxii.

Silvia Pastoreková je akademičkou Učenej spoločnosti Slovenska a členkou Vedeckej rady Stredoeurópskeho technologického inštitútu pri Masarykovej univerzite v Brne. Ako prvú Slovenku ju zvolili za prezidentku Medzinárodnej spoločnosti pre výskum nádorového metabolizmu ISCaM. Je laureátkou ocenenia ESET Science Award v kategórii výnimočná osobnosť slovenskej vedy a nositeľkou Krištáľového krídla v kategórii medicína a veda.

Veronika Folentová

zdroj:
https://dennikn.sk/4829140/spoluautorka-studie-sav-profesorka-pastorekova-vedci-su-skromni-a-pokorni-to-u-pana-kotlara-nevidime/

foto: Silvia Pastoreková
zdroj: Foto N – Vladimír Šimíček