Profesionáli z michalovského Ženijného práporu opravujú bunkre na Dukle

V týchto dňoch na Dukle (okres Svidník) profesionálni vojaci rekonštruujú bunkre z obdobia Karpatsko-duklianskej operácie, teda z roku 1944. Ide o riadny výcvik Ženijného práporu z Michaloviec v poľných podmienkach. Mimochodom, prápor vznikol len v roku 2001 a tento výcvik vyplýva z plánu Ministerstva obrany SR. Rekonštrukciu inicioval Vojenský historický ústav.

Zhruba pred rokom za 14 dní vojaci opravili 7 bunkrov. Začiatky, vrátane skúmania reálnej historickej podoby už teda majú za sebou. Napokon, opravy vykonávajú po 40 rokoch. Tento rok, podľa slov veliteľa, kapitána Radoslava Kalabu majú smelšie plány a trúfajú si opraviť 10 až 12 bunkrov.

"Fakticky pokračujeme vo výcviku s tým, že na pôvodných miestach nanovo budujeme, alebo opravujeme bunkre, ktoré Československá brigáda využívala počas Karpatsko-duklianskej operácie. Je tu okolo 70 vojakov, teda dve cvičiace a jedna zabezpečovacia jednotka. Asi polovica vojakov tu už bola aj minulý rok, kedy nám niekoľko dní pomáhali Ukrajinci," povedal nám v nefalšovanom vojenskom tábore kapitán Kalaba.

Pri vstupe do strohého tábora uprostred lesa viseli dokonca po prvýkrát tri vlajky - slovenská, EÚ aj vlajka NATO. Privítal nás celkom netradične hluk cirkulárky, na ktorej časť jednotky pripravovala drevo, ktoré mali neskôr vložiť do odkrytých základov bunkrov a dostavať ich. Mali sme možnosť nahliadnuť aj do brífingového stanu, v ktorom nechýbali počítače. Našej pozornosti neunikla ani poľná kuchyňa, z ktorej sa niesla nielen vôňa vareného jedla, ale aj horiaceho dreva. Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, čo dobrého pripravujú na obed.

"Varíme na dreve, takže sa nedá pripravovať žiadne zapekané jedlo. Obedovať budeme hovädziu polievku, srbskú roštenku, ryžu, šalát a ako prídavok bude jablko, sušienka a čokoládka," reagoval na našu otázku podpráporčík Ľuboš Horčík. Prezradil nám tiež, že na ich proviante si chodí v noci pochutnávať líška, preto museli urobiť opatrenia. Na chvíľu sme mali pocit, že aj pre vojakov z jednotiek je tu atmosféra ako v obyčajnom prírodnom tábore a kuchári majú možnosť predviesť svoje umenie. V kasárňach im už totiž jedlo pripravuje súkromná firma.

V lese nad obcou Vyšný Komárnik sme mali možnosť pozorovať vojakov pri práci. Prekvapilo nás, že za niekoľko dní stihli odkryť už osem bunkrov. Ako nám povedal veliteľ opevňovacej čaty poručík Martin Ocilka, teší ich, že "aj tie z minulého roku držia pevne. Plán určite splníme, len nech nám vydrží počasie". Popri zvukoch sekier, kladív a pílky sme zachytili aj rozhovory o tom, ako to mohlo v lese vyzerať počas bojov a akú životnosť asi mali bunkre v prudkej paľbe. Nechýbali ani špekulácie o bojových postaveniach a zbraniach. Jednoucho, vojaci každým cólom.

"Keď sa opravia všetky bunkre, vznikne nanovo komplex veliteľského stanovišťa 3. Československej brigády na pôvodnom mieste. Návštevníci, a chodí ich tu mnoho, budú môcť vidieť, ako to vyzeralo vo frontových podmienkach, keď naše jednotky prekročili hranice na Duklianskom priesmyku v roku 1944. Generál Ludvík Svoboda často prichádzal na toto veliteľské stanovište cestou na pozorovateľňu vzdialenú asi 2,5 kilometra na výšine Jami," pripomenul historické udalosti riaditeľ Vojenského múzea vo Svidníku Jozef Rodák.

Pred vojakmi teda stojí jasná úloha, ktorú majú splniť do 25. júna. Vtedy sa vracajú do svojho materského útvaru.