Projekt o cudzincoch z tretích krajín vyvolal rozporuplné názory
V meste Svidník žije približne 80 cudzincov z tretích krajín. Ide prevažne o Ukrajincov, ale aj Vietnamcov, Číňanov a ďalších. Mesto im chce uľahčiť etablovanie do každodenného života.
Mesto Svidník sa preto zapojilo do projektu Združenia miest a obcí Slovenska a realizuje aktivity na podporu integrácie v meste žijúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Na lokálnej úrovni sa projekt realizuje vo Svidníku a ďalších šiestich mestách: Banská Bystrica, Dolný Kubín, Michalovce, Prievidza, Senec a Snina. Mesto Svidník prijme „Stratégiu integrácie príslušníkov tretích krajín“ a naň nadväzujúci akčný plán ako výraz úsilia a dobrej vôle vytvárať optimálne podmienky všetkým obyvateľom mesta bez rozdielu národností, vierovyznania, farby pleti, etnickej príslušností či rodných koreňov pre budovanie presvedčenia, že mesto Svidník je ich domovom a dobrým miestom pre pokojné nažívanie s terajšími obyvateľmi, ako aj pre život budúcich generácií. Mesto Svidník v najbližších mesiacoch bude prijímať opatrenia, ktoré vzniknú z podnetov samotných cudzincov i pracovníkov inštitúcií, ktorí prichádzajú s cudzincami do kontaktu. Projekt má na starosť Bohumil Kačmár z Mestského úradu.
Svidník sa preto zapojil do projektu Cudzinci medzi nami a v uplynulú stredu sa vo svidníckom SNM-Múzeu ukrajinskej kultúry uskutočnila verejná diskusia s primátorom mesta Svidník Jánom Holodňákom a dotknutými stranami na tému integrácie cudzincov. Táto diskusia sa konala za účelom odprezentovať predstavy o postupoch mesta pri integrácii cudzincov, možnosť predniesť osobnú skúsenosť prisťahovalcov a poskytnúť priestor samotným účastníkom na vyjadrenie sa k plánovanej stratégii. Mesto Svidník plánuje zriadiť kurzy pre deti cudzincov na základných školách, ale chce mať na Mestskom úrade aj kontaktnú osobu, ktorá sa bude venovať cudzincom a zároveň chce zriadiť aj krízové prechodné bývanie. „Povedali sme si, že pôjdeme do toho, aby sme zmapovali situáciu, ako je to s cudzincami, ktorí žijú vo Svidníku a na druhej strane možno ako pomôcť novým cudzincov, ktorí k nám možno prídu žiť a pracovať,“ ozrejmil zapojenie Svidníka do projektu primátor Ján Holodňák.
Na verejnej diskusii bolo rušno
Na verejnej diskusii bolo dosť rušno, pretože niektorí obyvatelia sa domnievali, že tento projekt sa dotýka kvót, o ktorých sa v súčasnosti často hovorí v médiách. EÚ by totiž mala určiť utečenecké kvóty pre každú členskú krajinu. Podľa EÚ by aj Slovensko malo prijať stovky migrantov. Svidnícky projekt však s kvótami nesúvisí. Podľa primátora sa netýka žiadneho prisťahovania väčšieho množstva utečencov, ale je to projekt o ľuďoch, ktorí vo Svidníku žijú, ktorí tu musia mať trvalý pobyt a prácu. „Nie je to o žiadnych prisťahovalcoch či utečencoch, ale o ľuďoch, ktorí tu žijú, pracujú a pochádzajú zo zahraničia. Sám som nevedel, ale takýchto ľudí máme vo Svidníku osemdesiat a sú to ľudia, ktorí k nám prišli pred tridsiatimi, dvadsiatimi, či pätnástimi alebo piatimi rokmi, ale napríklad aj tohto roku. Musím povedať, že dali Svidníku veľa, veľmi dobre sa tu adaptovali a uplatnili a sú takou pridanou hodnotou pre naše mesto,“ vyhlásil Ján Holodňák, ktorý spomínaný projekt vníma pozitívne a tvrdí, že z mestskej kasy naňho neminuli ani cent.
„Je to financované čisto z projektových zdrojov a aj tá diskusia nám ukázala, že je to veľmi zložitá problematika a treba s ňou narábať veľmi citlivo.“ Mestu Svidník podľa primátora nehrozí a ani mesto so štátom nikdy nerokovalo o tom, že by vo Svidníku vytvárali podmienky na to, aby tu vzniklo záchytné centrum alebo niečo podobné pre utečencov či migrantov, lebo to je úlohou štátu. „Teraz sú kvóty z EÚ a ľudia sa toho obávajú, vy môžete zbytočne hovoriť - NIE, nás sa to netýka - my sme o niečom inom, ľudia sa toho budú báť a boja sa!,“ zareagoval v rámci diskusie mladý Svidníčan Milan Slavik.
O rozruch sa postaral Nikolaj Škurla z Ladomirovej. „Na Slovensku každý štvrtý Slovák pracuje na jedného Róma a každý desiaty Slovák pracuje na jedného migranta. Budú na Slovensku o niekoľko rokov Slováci menšina alebo väčšina? Ak to pôjde takým smerom ako teraz, tak Slováci budú na Slovensku menšina,“ rázne povedal Nikolaj Škurla a cudzincom poslal takýto odkaz: „Nech idú domov! Nech idú domov, tam, odkiaľ prišli!“ Ostrú diskusiu sa pokúšali skrotiť primátor i garant projektu Bohumil Kačmár. „Pán Kačmár, vy chcete, aby tu prišli prisťahovalci, tak si ich zoberte domov. My tu žiadnych prisťahovalcov nechceme!“ oponoval B. Kačmárovi Nikolaj Škurla. Jeho vyjadrenia o „darmožráčoch“ sa však dotklo cudzincov, ktorí prišli porozprávať o živote na Slovensku a vo Svidníku.
„Pochádzam z Ukrajiny a bývam tu na Slovensku trinásť rokov, z tých trinástich rokov, dvanásť rokov pracujem na tom, aby vaše deti a vaši vnuci boli vzdelaní ľudia. Aby išli na vysoké školy, aby mohli študovať ďalej a aby sa z nich stali naozajstní občania tohto štátu. Odpovedám pánovi Škurlovi na jeho otázku - nie, nie sme darmožráči. Lebo tu pracujem a platím dane takisto ako každý bežný slovenský človek, ktorý býva tu na Slovensku,“ povedala Natalia Kravčenko. „Strašne mi je ľúto, že na Slovensku sú takí ľudia, ktorí majú takýto názor. Nemal som tu žiadne problémy, že som sa tu prisťahoval. S manželkou sme študovali na vysokej škole v Moskve. Nevedeli sme sa dohodnúť, kde budeme žiť. Manželka nechcela ísť do Moldavska, ja som nechcel ísť na Slovensko,“ ozrejmil Michal Černej, ktorý dnes žije vo Svidníku a dodal: „Robil som v Potravinárskych strojárňach vo Svidníku. Koľko som dohodol obchodov, pomohol tomuto mestu, aj tým ľuďom, ktorí sú zamestnaní v Potravinárskych strojárňach. Rozvinul som obchody v Rumunsku, Rusku, posunul o nejaký level dopredu. Urobil som dobré meno Svidníku.“ Niektorí cudzinci teda okrem toho, že reagovali na slová Nikolaja Škurlu, hovorili aj o problémoch, s ktorými sa potykali na Slovensku a konkrétne vo Svidníku.
Z diskusie vyplynulo, že vo Svidníku sa s nejakými závažnými problémami nemusia boriť. „Doteraz som tu nepočul o žiadnom probléme, okrem bývania, ale takýto problém má každý z nás. Stále neviem pochopiť, prečo a čo by sa nové malo robiť,“ pýtal sa mladý Svidníčan Milan Slavik a dodal: „Nevidím zmysel diskusie mesta Svidník v tejto otázke, zbytočne sa tu akurát naštrbia nejaké vzťahy, zbytočne sa tu vyhrotia nejaké situácie a názory.“ Diskusia bola teda zaujímavá, miestami vyhrotená, ale v konečnom dôsledku privolaní mestskí policajti našťastie nemuseli zasahovať.
(ks)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Na dvori sja bavyly ďity. Každyj na svojim smartfoňi...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať