Prokurátor Šanta o Kočnerovi: Tak široko rozprestreté chápadlá ma šokovali

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta počíta s tým, že pri svojej práci musí strpieť aj šírenie nezmyslov o svojej osobe. Som čistý, ide to mimo mňa, hovorí prokurátor, ktorý chodí relaxovať do divadla.

Vaši rodičia boli robotníci vo Vihorlate Snina. Aké ste mali detstvo?

Veľmi pohodové. Učil som sa prevažne na jednotky, bol som bezstarostné dieťa.

Bifľoš?

Nie úplne, technické predmety neboli veľmi moja silná stránka, ale snažil som sa ku všetkému pristupovať zodpovedne.

Bolo ľahké dostať sa na právo?

Bolo to mimoriadne ťažké. V roku 1986 nás prijali necelých 60 a hlásilo sa viac než dvetisíc uchádzačov. V roku 1985 som sa na právnickú fakultu ani nedostal a rok som robil manipulačného robotníka vo Vihorlate Snina s lopatou, krompáčom a olejovými sudmi.

Prečo ste chceli ísť na právo?

V rodine sme nemali právnickú profesiu, ale z predmetov, ktoré sme mali v škole, ma občianska náuka zaujala najviac. Keď sme preberali súdnictvo, prokuratúru a štátnu správu, tak ma to oslovilo. Skúšky boli mimoriadne náročné – z dejepisu, všeobecného prehľadu, z ruštiny.

Čítali ste veľa kníh?

Čítal som a stále aj čítam. Dlhodobo hlavne odbornú literatúru. Snažím sa prečítať každý článok, ktorý vyjde o trestnom práve, osobitne k ekonomickej kriminalite. Čítam aj českú literatúru a judikatúru, ktorú si nosím z Prahy. To mi zaberá asi 80 percent z celého čítania, čítam však aj históriu práva, vývoj trestného procesu v širšom slova zmysle vrátane inkvizičných procesov. Teraz som si doniesol knihy Čarodejníctvo – globálna história a Moc faktov, plánujem ich čítať počas vianočných sviatkov.

Pracovali ste ako prokurátor na východnom Slovensku, ale keď vznikla špeciálna prokuratúra, prišli ste v roku 2004 žiť do Bratislavy. Nemali ste s tým problém?

My východniari asi máme v krvi cestovanie a sťahovanie sa. Už aj na východnom Slovensku som sa sťahoval z Humenného do Košíc a potom do Prešova. Asi to mám v sebe, že keď niečo nové vzniká, idem za tým.

Špeciálna prokuratúra vznikala ako elitná inštitúcia s najťažšími mafiánskymi prípadmi. Na začiatku nebol o túto prácu veľmi veľký záujem. Bolo to pre vás ťažké rozhodnutie?

Nebolo. Už na krajskej prokuratúre v Košiciach sme robili najzávažnejšie trestné veci. Vraždy, drogové, ekonomické delikty, vydierania páchané organizovanými skupinami a podobne. Nikdy sa nám tam nikto nevyhrážal. Ak hovoríme o rokoch asi do 2010, tak úcta k štátnym orgánom bola vysoká. Neexistovalo, že by niekto robil obštrukciu a neprišiel na súd. Až neskôr, približne pred desiatimi rokmi, tento fenomén obštrukcií a malej úcty k štátnym orgánom priniesla doba.

Nie je to preto, že súdy si s tým nevedia poradiť? Napríklad vzatím ľudí do väzby?

Väzba je veľmi prísna záležitosť. Obžalovaný sa musí skrývať, vyhýbať stíhaniu alebo ovplyvňovať svedkov či inak mariť trestné stíhanie alebo pokračovať v trestnej činnosti. Títo ľudia majú vždy ospravedlnenie od lekára, to je problém. Aj preto bola prijatá novela Trestného poriadku a sprísnilo sa to tak, že lekár musí vydať kvalifikovanú ospravedlnenku. Neúčasť zo zdravotných dôvodov môže byť len vtedy, keď je naozaj ohrozený život alebo zdravie. Trochu sa to už posunulo.

Zvykli ste si na Bratislavu?

Veľmi rýchlo a osobne by som nemenil. Je to mesto, ktoré poskytuje široké možnosti. Trávim veľa voľného času na kultúrnych podujatiach, najviac v divadle, aj včera som bol v Astorke a v tomto je Bratislava výnimočná.

Divadlo je pre vás relax po tom zle v pojednávacej miestnosti?

Presne tak. Je to prirodzený únik z reality a moje dobitie energie.

Máte povolanie, v ktorom neustále pracujete so zlými ľuďmi alebo s ľuďmi podozrivými z viacerých trestných činov. Viete prestať s podozrievaním, keď prídete domov?

Určite. Kto ma pozná, vie, že som vždy pozitívne naladený realista. Nemôžem podľahnúť negatívnym emóciám, pretože by to mohlo skresliť objektivitu procesu. Negatívne emócie, ktoré sú okolo mňa už takmer 30 rokov, musia byť eliminované a ventilované. Musím hľadať v ľuďoch aj dobro, ale musím povedať, že v niektorých ho je po vykonaní dokazovania v trestnom konaní minimum.

Zažili ste už väčšie zlo, aké predstavuje Kočner?

Musím byť zdržanlivý, aby sa to nebilo so zásadou prezumpcie neviny. Odpoviem tak, ako môže odpovedať prokurátor, a teda či som zažil väčší rozsah ekonomickej trestnej činnosti v širších súvislostiach. A odpoveď je, že nie. 69 miliónov eur je aj na slovenské pomery šialený rozsah činu. To sú v zásade dve miliardy pôvodných slovenských korún a takýto obrat nedosahuje podstatná časť podnikateľov a živnostníkov.

Ako ste sa k prípadu dostali?

U nás rozdeľuje agendu nadriadený, v mojom prípade najmä riaditeľ odboru Maroš Žilinka. Môže aj podľa schopností a predpokladov odhadnúť, čo ktorý prokurátor dokáže, na čo má a na čo nemá. Bral som to ako jednu z dvadsiatich káuz, vedel som, že mám zachovať chladnú hlavu a nasadiť všetky prostriedky, aby to bolo dotiahnuté do úspešného konca.

Už vtedy sa vedelo, hoci ešte nebola Threema, že Kočner je človek, ktorý urobí všetko, aby sa z toho dostal, a že urobí zle všetkým, ktorým záleží na tom, aby bol spravodlivo súdený. Vedelo sa, že nepriateľov diskredituje, hrabe sa v ich súkromí, používa na to spriaznené konšpirátorské médiá. Veľa ľudí by sa toho možno zľaklo.

Ja nie. Takáto kauza je profesionálna výzva. Pokiaľ je človek absolútne čistý ako ja, pretože v živote som neurobil jedinú krivú čiarku a pravdivo o mne nie je možné negatívne profesne informovať, môžu si len niečo vymýšľať, ale to je mimo mňa. To musí človek zniesť. Aj výmysly, ktoré bohužiaľ mal jeden youtuber so svojou hŕstkou priaznivcov na moju adresu.

Ako to znášate, že Martin Daňo hovoril o vašej rodine, manželke?

Úplne chladnokrvne. Je na samej hrane trestného činu ohovárania a ďalších trestných činov. Vo svojich videách uviedol absolútne nepravdy typu, že manželku do pracovného pomeru na ministerstve vnútra prijímal Daniel Lipšic alebo že je sesternica manželky jedného z veľkopodnikateľov.

Stále sú tisícky ľudí, ktorí to pozerajú, veria tomu a píšu nenávistné komentáre. To vás neodrádza?

Rozhodne nie. Treba k tomu pristúpiť s chladnou hlavou. Je to úplne nový fenomén tejto doby a ktokoľvek by bol na mojom mieste, dialo by sa mu to isté. Vymyslieť si nezmysly je úplne jednoduché. Keď má človek absolútne čisté svedomie ako ja, tak sa nad to veľmi ľahko povznesie. Mám okolo seba ľudí, ktorí ma poznajú, som s nimi v kontakte, dôverujú mi, povzbudzujú ma. Dnes idem po meste a nepreženiem, keď poviem, že takmer denne mi ľudia ďakujú, gratulujú, prajú veľa odvahy a zdravia. To ma teší a negatívne výstupy idú v porovnaní s pozitívami do úzadia.

Nenapadne vám niekedy, že sa môže nájsť šialenec, ktorý uverí, že ste diabol, a ublíži vám?

Takto prokurátor vôbec nemôže rozmýšľať. Toto ma úplne obchádza. Potom by som sa nikdy nemohol dostať ku skutočne veľkej a zmysluplnej kauze, ktorá je spoločensky sledovaná. Každý by od toho dával ruky preč. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vstupuje do ringu a musí sa emócie strachu zbaviť.

Zvládate emócie aj v pojednávacej miestnosti? Niekedy na Kočnerovu adresu utrúsite rôzne poznámky a nie vždy ho dokážete nekomentovať.

Pokiaľ padne môj komentár, vnímam ho ako vecný a ako súčasť procesu. Verím, že emócie zvládam. Keď ho vidím, mám neutrálny pohľad a rešpektujem zásadu, že na páchateľa sa hľadí ako na nevinného až do jeho právoplatného odsúdenia. Prokurátor má navyše možnosť len klásť otázky, nemôžem nič komentovať, to sa dá až v záverečnej reči. Vina obžalovanému sa okrem toho v podstatných náležitostiach nedokazuje jeho výsluchom, to považujem za najmenej podstatný dôkaz. On má zákonné právo klamať, neodpovedať na otázky a podobne. Osobne kladiem prioritný dôraz na ostatné dôkazy.

Američania uvalili na Kočnera sankcie. Aký majetok ste mu zablokovali vy?

Bol mu zablokovaný všetok dostupný a známy majetok. U nás je však na to nedostatočná právna úprava. Podľa slovenského Trestného poriadku nato treba dôvodné podozrenie, že sa majetku zbavuje, teda musí taká situácia už nastať, to znamená, že už je zachytený prvý prevod. To by malo byť v novele Trestného poriadku vypustené ako prvé. Aj sme to iniciovali, ale je nepochopiteľné, že to v parlamente neprešlo – neviem, prečo tu nie je politická vôľa. Ak obžalovaní prevádzajú majetok na príbuzných s cieľom zbaviť sa ho s ohľadom na trestné stíhanie, musí existovať nástroj na to, aby sa takéto prevody dali napadnúť. Pre mňa je nepochopiteľné, že zákonodarcovia do toho nejdú, pretože takéto prípady sa množia.

Prekvapila vás Threema?

Prekvapila ma forma aj obsah. Toľko vulgarizmov medzi ľuďmi predpokladanej určitej úrovne, to je niečo strašné. Takto široko rozprestrieť chápadlá a že tomu podľahli toľkí, to je pre mňa šokujúce. Stále sa pýtam, načo to tým ľuďom je pri priemernom plate asi tritisíc eur, ktorý majú sudcovia a prokurátori. Toto je na slovenské pomery veľmi dobrý plat, ktorý umožňuje veľmi dobrý život. K tomu sú aj ďalšie sociálne výhody, spoločenské postavenie, pracovná stabilita. A to nehovorím o tom, že mám ešte pár stoviek eur navyše za publikačnú, pedagogickú a lektorskú činnosť.

Asi majú vyššie finančné nároky. Vám možno stačí ísť večer do divadla, kým oni potrebujú ísť nakupovať do Dubaja. Vy máte byt – oni možno potrebujú vilu na Slavíne, v Chorvátsku a ešte možno aj vilu v Tatrách.

Aj tak je to pre mňa nepochopiteľné. Naša práca znamená vyššiu mieru vyťaženia. Ja si stíham naozaj vybrať len tých 30 dní dovolenky a desať dní rehabilitácie. Viac by som si ani časovo nemohol dovoliť. Aj keby som zdedil napríklad chatu, neviem, čo by som s ňou robil. Nedokázal by som ju využiť a žiadnu inú nehnuteľnosť ako byt, ktorý mám, ani nechcem.

Možno ich robí luxus šťastnejším?

Ale za akú cenu? Je veľmi vysoká, krehká, prechodná a nemôže to byť trvalý stav. Ja stále vravím, že na každého príde. Ak nie v rámci trestného konania, tak zasiahne vyššia moc a ľudia si takto získaný majetok neužijú v šťastí.

Ste veriaci?

Som. Božie mlyny melú niekedy až príliš pomaly, ale isto. Isto sú typy ľudí, ktoré sa životom prešmyknú, ale ktovie, či sa to nepremietne v širších súvislostiach, napríklad na rodinných príslušníkoch.

Veľa ľudí má pocit, že to je málo, čo sa teraz deje. Chcú viac a hneď mať všetkých vo väzení. U nás všetko dlho trvá. Kým prišlo k odsúdeniu ministrov za nástenkový tender, ubehlo desať rokov a ľudia aj zabudli, aké emócie to vtedy vyvolávalo.

Slovenské trestné právo je veľmi preformalizované. Snaží sa byť nadštandardnejšie ako priemerné európske právo. Garantujeme taký obrovský rozsah práv obvineným, že sme líder v Európe. A to zneužívanie práv je na Slovensku veľmi silné. Nielen v trestnom konaní, ale aj v správnom alebo daňovom. Zoberte si, koľko ľudí si dovolí postaviť čiernu stavbu. Sú si vedomí, že prebehne nejaké správne konanie, uloží sa im pokuta, ale statky užívajú naďalej.

Vy ste prokurátor a asi najhoršia vec, ktorá vyplynula z Threemy, sa týka bývalého generálneho prokurátora Trnku. Vedeli ste, aký bol jeho vzťah s Kočnerom?

O intenzite alebo konkrétnostiach som nevedel už len preto, že my sídlime v Pezinku a nie v Bratislave. Kolegovia, ktorí sú v budove generálnej prokuratúry, intenzívne debatovali o parkovaní Kočnerovho auta pred generálnou prokuratúrou a o tom, že tam pravidelne chodí. To bolo nepredstaviteľné. Ja som išiel na Najvyšší súd svojím autom, nemal som kde zaparkovať a hľadal som miesto s kufrom spisov a talárom. Pred generálnou prokuratúrou som miesto nemal a zaparkoval som komerčným spôsobom. To sú do očí bijúce veci, bolo a je namieste sa pýtať, čo má čo takýto človek robiť na generálnej prokuratúre.

Prečo sa proti tomu nikto neozval?

Ťažko povedať. Nikto asi nebol prítomný pri tých rozhovoroch. Generálny prokurátor má mimoriadne silné postavenie, máme hierarchický a monokratický systém riadenia. Všetci sme mu podriadení. Je ťažké predpokladať, že by sa generálny prokurátor, najvyšší ochranca zákonnosti, dopúšťal takýchto amorálnych a nezákonných aktivít. To sa nikomu ani nesnívalo.

To ste si mysleli, že sa tam Kočner chodil len tak rozprávať?

Nebudem hovoriť o sebe, lebo ja som toho nebol svedkom.

Ale vedeli ste, že tam chodí.

Pre mňa nastal úplný zlom v ponímaní prokurátora Trnku, keď mi bol v septembri 2004 pridelený spis Majský. Nedalo sa prehliadnuť, že v auguste, niekoľko dní pred zmenou vecnej príslušnosti, vydal Trnka za nepochopiteľných okolností na tri strany pokyn bez relevantných skutočností, že krajský prokurátor má prepustiť obvineného Majského z väzby na slobodu. To bolo niečo šokujúce a už vtedy som si povedal, že to nie je normálna situácia. Napriek tomu som začiatkom novembra podal obžalobu. Trnkovo konanie je jedna z podstatných príčin, že Majský doposiaľ nie je odsúdený, pretože sa začali obštrukcie a striedanie potvrdení o práceneschopnosti. Celú Threemu vnímam ako to najhoršie, čo sa mohlo z pozície generálneho prokurátora stať. Verím, že nič horšie sa už stať nemôže. To bolo absolútne dno.

Keď Trnka nastupoval do funkcie, bol vnímaný celkom pozitívne. Ako nová tvár a pracovitý prokurátor. Ale ako keby ho funkcia veľmi rýchlo pokazila a dostal sa do stavu, že aj Kočner mu nadával, že má prepitú hlavu. Je ťažké zostať v takej veľkej funkcii poctivým človekom?

Osobne to neviem posúdiť. V takejto funkcii sú len jednotlivci, ktorým to osud dopraje. Post generálneho prokurátora je mimoriadne ťažký na osobnú integritu a profesionálne zvládanie veci. Ak sa niekto dostane na takýto post, tak musí odstrihnúť aj tie najmenšie podozrivé väzby, ktoré by aj z hľadiska etiky mohli pôsobiť negatívne. Treba si jednoducho vybrať.

Je to potom osamelý život?

Nemyslím, že osamelý. Treba si vybrať, či chce byť niekto generálny prokurátor, byť v podobne vysokej funkcii a obmedziť takéto akcie alebo, naopak, chce sa ich zúčastňovať, ale potom nemá ísť do takého vysokého postu. Zabíjačky a podobné akcie s takýmito funkciami nejdú dokopy. Za predpokladu, že sa ich môžu zúčastniť sporné osoby.

Zabíjačka nejde dohromady už ani s vašou funkciou prokurátora. Čo je to vôbec za nápad ísť na zabíjačku, ktorú organizuje advokátska kancelária, keď ste sudca alebo prokurátor? Z Threemy vyplýva, že na jednej takej akcii sa objavil medzi advokátmi a sudcami aj Kočner.

Veď ani som nikdy na žiadnej nebol. Úplne si to odporuje. Dôsledky sa teraz ukázali. Dnes je nepredstaviteľné vôbec zorganizovanie zabíjačky. Viem, že jednu organizovala Právnická fakulta Univerzity Komenského, zúčastnili sa jej advokáti, ale ani jeden prokurátor a sudca. Tiež som bol pozvaný.

To už bolo po Threeme?

Áno. Bola to vec akademického prostredia pre externých pedagógov. Je to neporovnateľná situácia, ale aj tu pri spoluorganizovaní pôsobili ľudia z advokácie. Zverejnenie týchto vecí malo teda rozhodne výchovný efekt.

Z Threemy sa ukázali podozrenia aj o špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Cez Bödöra bol Kočnerovou spojkou a opäť sa nikto neozýva. Nevystúpil nik z prokurátorov špeciálnej prokuratúry, ktorí by ho vyzvali na odchod a povedali, že sa zaňho hanbia. Škandalózne je aj to, čo predviedol v kauze Bašternák. Prečo ste všetci ticho?

To je mimoriadne ťažká otázka. Túto situáciu má riešiť nadriadený. Každý z nás si ctí znenie zákona o prokurátoroch, o našej podriadenosti a nadriadenosti, v ktorom sme boli vychovávaní. Máme za to, že každý má robiť to, čo mu je zo zákona dané. Nie je v súlade so zákonom, aby podriadený riešil nadriadeného.

Jedna vec je ho riešiť, to má naozaj robiť generálny prokurátor. Druhá vec je sa ozvať aspoň v rámci stavovskej cti a povedať, že toto je už neprijateľné. Veď Kováčik je na čele inštitúcie, ktorej ste súčasťou, a reprezentuje vás. Ak by verejne zaznela kritika, mohlo by to zvýšiť dôveryhodnosť celej inštitúcie. Alebo sa všetci bojíte, že vás začne trestať ako prokurátora Špirka?

O strachu to rozhodne nie je. Každý z nás má svoje pole pôsobnosti a toho sa ako prokurátori držíme. Spoločnosť má demokratické prvky, ako takúto vec kritizovať. Napríklad hlas ulice alebo novinárov. V rezorte prokuratúry je jasne daná nadriadenosť a podriadenosť.

Pri Trnkovi sa ozvala aspoň etická komisia alebo rada prokurátorov, pri Kováčikovi nikto. Vy ste v rozhovore pre aktuality.sk pochválili Jaromíra Čižnára, že je dobrý generálny prokurátor. Je pravda, že keď bolo treba, napravil Kováčikove chyby, ale nikdy ho napríklad verejne nevyzval, aby odišiel z funkcie.

Myslím si, že tu boli určité rezervy.

Akú najväčšiu hotovosť ste si niekedy doniesli do banky?

Nedokážem si presne spomenúť, koľko stoviek eur by to mohlo byť, ale ani si nepamätám, že by som niečo nosil do banky. Všetky podobné transakcie sa v mojom živote uskutočňujú z účtu na účet a v hodnote niekoľko tisíc eur.

Nikdy ste si od niekoho nepožičali hotovosť, ktorú by ste potom zaniesli do banky?

Rozhodne som mal v živote iba také výdavky, ktoré zodpovedali mojim príjmom. Presnejšie povedané, tie výdavky boli vždy nižšie. To je moja zásada.

Ako ste vnímali na prokuratúre s kolegami to, že špeciálny prokurátor Kováčik príde do banky a vloží na účet 200-tisíc eur v hotovosti a potom za to dostane pokutu, lebo povedal, že nepoznal zákon a že nevedel, že takéto operácie sú zakázané?

Nerozprávali sme sa o tom na prokuratúre medzi sebou, ale pre mňa to bolo šokujúce, takáto suma a prečo v hotovosti. Neviem si to racionálne vysvetliť.

Na dobu „kešu“ sa často vyhovárajú aj obžalovaní. Kto iný, ak nie prokurátor, má vedieť, že takéto transakcie sú podozrivé a nedôveryhodné?

Vyvoláva to mieru nejasnosti, spornosti a otázniky. Neviem si predstaviť, prečo by niekto neprevádzal finančné prostriedky z účtu na účet.

Zvažujete kandidatúru na generálneho prokurátora?

Táto otázka je predčasná, aj keď ju dostávam často. Veľmi závisí, za akých okolností sa veci dejú, kedy a s kým. Ak by ma oslovil niekto, s kým nezdieľam žiadne hodnoty, tak by odpoveď bola zjavne negatívna.

Boris Kollár, predseda Sme rodina, v jednej diskusii povedal, že sa mu na túto funkciu pozdávate.

Teší ma, ak niekto oceňuje moju prácu. Momentálne nie je systém nastavený tak, že by prokurátori, napríklad cez radu prokurátorov, mohli navrhovať vlastného kandidáta. Teraz je nevyhnutné, aby politické spektrum oslovilo nejakého kandidáta, a to je zle. Malo by to byť tak ako pri voľbe sudcov Ústavného súdu, aby čo najširšie spektrum inštitúcií mohlo nominovať kandidáta. Určite sa však teraz dejú významné spoločenské zmeny, ktoré sa budú veľmi odvíjať od osoby budúceho generálneho prokurátora. To bude kľúčový post pre budúcnosť a určite nebude ľahké dosiahnuť konsenzus na jednom človeku.

Stalo sa vám, že ste podali obžalobu na človeka a potom ste zistili, že je nevinný?

Určite som neurobil v tomto smere chybu, ale v jednom aktuálnom prípade sa mi na súde nanovo vyvinula procesná situácia. Bolo to 50 na 50. Prokurátor, aj keď má pochybnosť, musí podať obžalobu. Podať ju nemôže len vtedy, keď je nepochybné, že sa skutok nestal. Išlo o obžalobu asi na desať ľudí. Na hlavnom pojednávaní kľúčový obžalovaný a poberateľ nenávratného finančného príspevku, ktorý dovtedy nevypovedal, zrazu vypovedal, že konkrétni dvaja obžalovaní sa do procesu defraudovania nezapájali.

Stalo sa vám, že ste boli presvedčený o vine človeka, ale súd ho oslobodil?

To áno, ale oslobodených vecí mám veľmi málo. Za takmer 30 rokov mojej praxe prokurátora ich bolo možno päť.

Tak málo?

Samozrejme. Je to pre mňa úplne výnimočná situácia. Obžalôb som podal stovky. Keď bolo tých pár prípadov oslobodených, tak vždy na základe pochybností v prospech obvineného. Súd je vtedy povinný obžalovaného oslobodiť.

Tak to má Kočner pri vás naozaj veľmi malú šancu.

Z tohto pohľadu je k danej veci sa predčasné vyjadrovať. Dokazovanie ešte nie je ukončené. Hoci speje k záveru, je potrebné vykonať najmä znaleckú časť dokazovania. Nepochybne urobím všetko pre to, aby súd v priebehu pár týždňov vyniesol zákonný a spravodlivý rozsudok.

Ján Šanta (1967)
Narodil sa v Snine. V roku 1990 ukončil Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach, titul JUDr. získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1998. Od roku 2004 je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Dovtedy pracoval na prokuratúrach v Humennom, Košiciach aj v Prešove. Vyučuje na Justičnej akadémii v Pezinku, Právnickej fakulte v Bratislave, Akadémii policajného zboru aj na Paneurópskej vysokej škole. Dozoruje prípad Jozefa Majského a teraz kauzu zmenky, v ktorej sú obžalovaní Marian Kočner a Pavol Rusko.

Zdroj: 
https://dennikn.sk/1691244/prokurator-santa-o-kocnerovi-tak-siroko-rozprestrete-chapadla-ma-sokovali/

Foto: 
Foto N – Vladimír Šimíček