PRVÁ OBEŤ BANDEROVCOV

Popis udalosti podľa knihy Bohuš Chňoupek: BANDEROVCI, rok vydania 1989 

 

Stalo sa to ešte v lete. Vtedy, 27. augusta, o druhej hodine popolud­ní sa vybral Michal Potoma z obce Breznica v stropkovskom okrese do susednej Brusnice k rodičom. V noci však obec obsadili banderovci, naokolo rozostavili stráže a tie ho zadržali.

 

Okrem iných sme vypočuli roľníka Jána Škreptača z Kolboviec. Vypovedal: V noci z nedele na pondelok, t. j. z 26. na 27. augusta 1945, banderovci obsadili našu obec. Keď sa medzi druhou a treťou hodinou rannou pripravovali na odchod, vyzvali ma, aby som im ukázal cestu do Piskoroviec. Nemohol som im odporovať. Odprevadil som ich na vrch lesa Vysoká. Na ich rozkaz som musel zostať spať v lese asi do štrnástej hodiny toho istého dňa. Potom všetci vstali a nastúpili do troch útvarov. Vtedy som medzi nimi zbadal Michala Potomu. Aj som sa s ním krátko rozprával, čo s nami zamýšľajú urobiť, keď nás nechcú pustiť domov. Stihol mi pošepkať, že keď ho zadržali, našli uňho legitimáciu komunistickej strany. Vtom k nám podišiel jeden z banderovcov so samopalom. Vyzval ma, aby som sa s ním vzdialil. Odišli sme asi na dvesto krokov a rozkázal mi, aby som mu nazbieral černice. Zo strachu aby ma neodstrelil, keď sa nakloním dopredu, černice som nezbieral, ale sadol som si na zem a čakal, čo so mnou bude. Vtedy som začul, že Potomu, ktorého nechali pri nastúpených jednotkách, začali biť a že po každom údere zajojkal. Som si istý, že to bol on. Poznal som ho po hlase. Spočiatku boli výkriky silnejšie, neskoršie slabšie, až úplne zanikli. Keď mi asi o polhodinu strážny rozkázal vrátiť sa, Potomu som už nevidel. Nemal som však odvahu opýtať sa, kde je. Podľa počínania banderovcov som pochopil, že ho zabili a skôr, než som sa k nim vrátil, zahrabali niekde v mladine. Nato ma vyzvali, aby som dve z troch nastúpených jednotiek odviedol do Prituľan. To som aj spravil. Na hornom konci obce ma opäť vyzvali, aby som sa ešte vrátil do lesa, kde zostala tretia nastúpená jednotka. Došli sme k nej a vtedy mi rozkázali, aby som ju zaviedol do Poruby. Spravil som aj to a žiadal som, aby ma prepustili. Keď som videl, že ma nechcú pustiť, vystihol som okamih, keď ma menej strážili, a 

utiekol som domov do Kolboviec.

 

Banderovci ma celý čas nahovárali, aby som pre nich organizoval našu mládež, aby sa k nim čo najviac pripájala, lebo vojna sa ešte neskončila. Stalin vraj prvých päť rokov dá Slovákom bohato peňazí, chleba, jedla a všetkého viac než sám Pán Boh. Ale potom u nás zavedie kolchozy, kde každých deväť ľudí bude strážiť jeden Rus s korbáčom a bude nás biť. V kol­chozoch nedopustia, aby robotník prišiel do práce neskôr čo len o päť minút. A ženy budú spoločné. Teraz je ešte na všetko čas a môže sa všetko napraviť. Stalin je judáš a Hitler ľudožrút, lebo im sľúbil samostatnú Ukrajinu a podviedol ich. Žije však v Anglicku, kde už zorganizoval dve divízie vlastného vojska, takže sa netreba ničoho báť, lebo Anglicko ich vyzbrojí a pôjde s nimi do boja proti Rusom. Aj Turecko vypovie vojnu Rusku a bude bojovať s nimi a po boku Anglicka.

 

Banderovcov, s ktorými som bol, bolo vyše tisíc. Mali tri jazdecké kone, dobrú výzbroj. Povedali, že prišli z Poľska, kde bojovali štyri razy proti boľševikom a Poliakom. Museli však odtiaľ odísť, lebo by tam všetci pomreli hladom.

 

Hneď sme sa náhlili na Vysokú. Nehľadali sme dlho. V bukovom poraste sme našli mŕtvolu. Nahú, telo samá sinka a rana, okolo hrdla hrubý povraz, na akom sa suší bielizeň. Doň vložená zákrutka, ktorú vrahovia sťahovali, a tak obeť barbarsky zaškrtili ako stredovekí inkvizítori. Bol to Michal Potoma. Komunista. Tajomník dedinskej organizácie. Zavraždený pred očami celej bandy. Vyjadrujem presvedčenie, že obete banderovcov neboli zbytočné, hoci za kopcami znovu vystrájajú, verme, že zvíťazí zdravý rozum, slovanské porozumenie.

 

Spracoval: Peter Kasarda

Ilustračné foto: knihy.abz.cz