„Prvé raňajky“ v Múzeu Andyho Warhola

 

Pracovať v múzeu ako lektor  je nielen zaujímavé, ale častokrát aj veľmi zábavné. Stretávam sa s rôznymi ľuďmi, ich názormi, postrehmi, niekedy ma zaskočia, privedú do úžasu, ale aj pobavia, zvlášť, ak sú od tých najmenších. Spomínam si na deti z materskej školy, ktoré spontánne pred dielom „Posledná večera“ od Andyho Warhola reagovali, že obraz poznajú, a teraz citujem: “...vieme, vieme, to sú PRVÉ RAŇAJKY... “, no nemali by ste celý deň dobrú náladu? Reakcie tínedžerov sa väčšinou týkajú ceny obrazov, poznámok, ako by sa aj oni mohli stať takými slávnymi ako Andy Warhol a pod. 

 

Pri  rozhovoroch so študentmi zisťujem, že ich najviac zaujíma, v čom spočívala genialita Andyho Warhola a jeho tvorby, prečo sú jeho diela také cenné. Veľmi ma potešila reakcia pána, ktorý sa vyjadril sa, že aj keď je múzeum v Medzilaborciach priestorovo menšie ako niektoré svetové múzeá moderného umenia, atmosféra mu tu pripadá dôstojnejšia. Pri rozhovore s návštevníkom z Egypta, ktorý pracuje ako lektor a sprievodca v Káhire a zaujíma sa o orientálne umenie, som bola milo prekvapená, keď povedal, že doteraz sa o moderné umenie príliš nezaujímal, ale určite ešte navštívi naše múzeum a bude ho odporúčať aj svojim priateľom.

 

Reakcie seniorov sa najviac týkajú rodiny a sociálnych pomerov Andyho Warhola, a prostredia, z ktorého pochádzal. Niektorí zahraniční návštevníci si u nás zaspomínali na návštevu výstav diel Andyho Warhola v šesťdesiatych rokoch. Mnohí sa pozastavujú nad obrovskou kreativitou umelca, nad rozsiahlosťou a množstvom tém, ktoré dokázal prezentovať vo svojej tvorbe. Mnohí návštevníci reagujú na portréty podľa nich kontroverzných osobností, sú v rozpakoch, ale keď im vysvetlím, že Andy Warhol zobrazoval osobnosti bez ohľadu na pozitívny alebo negatívny význam v dejinách, tak pochopia, že ide o umelecký zámer. To, že som neustále v kontakte s ľuďmi a počúvam ich postrehy a reakcie, ma v mojej práci lektorky posúva ďalej. 

 

Jarka Suchá,

lektorka MMUAW