Prví návštevníci kaštieľa

 

Dojmy z prvého bežného prevádzkového dňa kaštieľa v nedeľu, 7. júla očami pracovníčky galerijného a muzeálneho oddelenia, kurátorky Daniely Kapráľovej: „Po piatkovom ,supermarketovom' otvorení kaštieľa som sa tešila na pohodové sprevádzanie a prvý kontakt s návštevníkmi. Priznám sa, trochu mnou lomcovala zvedavosť. Privítalo ma kaštieľne ticho, ozvena mojich krokov, fluidum vystavených diel.

 

Tesne pred štrnástou hodinou som počula nejaké hlasy. Otváram bránu kaštieľa a spolu s letným slnkom sa na mňa usmievajú dvaja mladí, blondäví ľudia. Párik, ako z "Love story'. Vraj, či si môžu pozrieť kaštieľ. Romanticky výjav, prví návštevníci a ešte študenti zo Sniny... Výjav zo symbolického vizuálneho diela. Duša pookriala a v interiéroch kaštieľa sme strávili vyše štvrť hodiny. Až kedsme sa rozlúčili a mladý pár sa stratil z dohľadu, uvedomila som si, že sme zabudli na knihu návštev. Nechávam im v nej voľné miesto a verím, že sa zastavia, aby zanechali svoju kaligrafickú stopu, ako prví návštevníci.

 

Hneď na to prišla štvorčlenná rodina, príbuzní Jozefa Kornucika a potom sa to už zapĺňalo desiatkami návštevníkov. Ale predsa ešte dvaja návštevníci mi utkveli v pamäti. Pred kaštieľom zastavila policajná hliadka a vystúpili dvaja zdatní chlapi v uniforme. Spozornela som. Vraj kaštieľ strážili dlhý čas a teraz chcú vidieť, čo strážili. Návštevníci boli zvedaví na všetko. Po lektorskom výklade jednej skupinke som dokonca urobila stručný úvod k téme výtvarných výrazových prostriedkov. Priam ma k tomu vyzvali. Takže hned na začiatku edukačná galerijná práca. Dokonca sa pýtali aj na to, kde ma môžu v kaštieli nájsť v prípade ďalších odborných informácii. Žiaľ, na tento jediný dotaz som im momentálne nemohla dať odpoveď."

 

(jk}