Prvotná je vôľa Slovákov žijúcich v Maďarsku

Predseda ÚSŽZ Igor Furdík pre Ľudové noviny hodnotí svoju okružnú cestu po našich školách.

Alkár, Veňarec, Budapešť, Mlynky, Sarvaš, Veľký Bánhedeš, Békešská Čaba, Slovenský Komlóš, Dunaeďház... Takúto okružnú cestu po Maďarsku absolvoval v dňoch 9.-11. októbra predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. V takomto rozsahu sa ešte žiadny predstaviteľ Úradu v minulosti nezaujímal o stav, kvalitu, aktuálne potreby a perspektívy výučby slovenského jazyka v školách v tých obciach a mestách Maďarska, kde žije početnejšia slovenská národnosť. I. Furdík zhrnul svoje skúsenosti a náhľady v odpovedi na otázky ĽN.
 
- Určite ste odchádzali na cestu s istými očakávaniami. Aká je oproti nim skutočnosť?
- Jednoduchá odpoveď by bola - iná. Asi by sa patrilo povedať aj v čom. Po prvé, samotná otázka „Čo je národnostné školstvo?“, má diametrálne odlišné odpovede na Slovensku a v Maďarsku. Národnostné školstvo na Slovensku znamená, že výučba všetkých predmetov sa vedie v jazyku menšiny, od materskej školy až po univerzitu. V Maďarsku to je ináč: národnostné školstvo je to, keď sa príslušníci národnostnej menšiny učia všetky predmety ako v každej inej maďarskej škole, teda po maďarsky a navyše majú možnosť učiť sa, či venovať sa slovenskému jazyku, prípadne slovenským reáliám štyri, resp. päť hodín týždenne. Po druhé, mal som možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí ešte i dnes hovoria pekne po slovensky, žiaľ, zväčša išlo o ľudí staršej a strednej generácie. Potešilo ma tiež nadšenie učiteľov týchto národnostných škôl pre ich prácu. Videl som deti, ktoré slušne v škole pozdravia dospelého. Videl som niekoľko dobre zariadených slovenských národnostných škôl. Spôsobilo mi potešenie, že existujú obce, kde miestna samospráva robí všetko pre udržanie takejto školy, teda z obecného rozpočtu môže i chce takúto školu dofinancovať. Prekvapilo ma, že dnes, prakticky dva mesiace predtým, ako by mala nastať nová situácia vo fungovaní školstva a teda aj národnostného školstva, sa nevie takmer nič určitého o tom, ako by mal celý systém fungovať po novom. Vycítil som na viacerých miestach obavy z budúcnosti. To nie je dobré.

Pomôcť sa dá len tomu, kto má o to záujem

- Akiste je veľa príčin, prečo je stav, povedzme, neutešený. Je v tom rozdiel v jednotlivých regiónoch?
- V prvom rade je dôležitá vôľa a želanie vás, Slovákov žijúcich v Maďarsku. Vždy a všade zdôrazňujem, že na vás hľadíme ako na lojálnych občanov štátu, v ktorom žijete a ktorého ste občanmi. Zrejme aj preto vnímame ináč otázku dvojitého občianstva. Vychádzame tiež z toho, že máte pozitívny vzťah k Slovensku. Preto tiež v súlade s medzinárodnými zvyklosťami a dohodami poskytujeme podporu Slovákom žijúcim v Maďarsku. Všeobecne však platí, že pomôcť sa dá len tomu, kto chce, aby sa mu pomohlo, napríklad aj v udržiavaní jeho národnej, kultúrnej a jazykovej identity. S právami je to tiež tak, že deklarovať sa dá mnoho vecí, alebo princípov. Nakoniec však výsledok ukáže až samotná prax. Je rozhodne potešiteľné, že v Maďarsku ešte stále žijú Slováci, znovu zdôrazňujem, lojálni občania svojho štátu, Maďarska. Veď to bol nedávno v Mlynkoch premiér Viktor Orbán, ktorý povedal, že je hrdý na to, že ešte takto znie spevná slovenčina. Len na okraj poznamenávam, že pokiaľ mám vedomosť, prakticky vo všetkých obciach, kde žijú Slováci, zvíťazil Fidesz.
 
- Budapeštianska a békeščabianska škola by mali byť výkladnou skriňou, akýmsi centrom, ktoré určuje smer, je vzorom, priťahuje deti z ostatných regiónov. Je to tak, alebo aj v týchto školách cítiť úpadok záujmu o slovenčinu?
- Spomínané dve školy sú naozaj ako objekty peknými ustanovizňami. Podľa toho, čo som počul, je tiež vidieť určitý zvýšený záujem o štúdium na týchto školách. Ja vychádzam z toho, že každá „slovenská“ škola má byť predovšetkým dobrá a potrebná škola. Znalosť slovenského jazyka je nepochybne tiež potrebné zlepšovať. V tom je akási „pridaná“ hodnota týchto škôl. Počul som však aj upozornenia, že práve vo výučbe slovenského jazyka hrozí výpadok jednej či dvoch generácií učiteľov. Viete, i ja sám si často kladiem otázku, prečo sa niekto učí slovenčinu, alebo sa v nej zdokonaľuje. Všeobecne sa jazyky učíme preto, lebo sú pre nás bránou do iných „svetov“. Ten slovenský je dnes úspešný, funkčný. Veď sme to boli my samotní, ktorí sme sa pričinili o to, že dnes, po dvadsiatich rokoch, máme štandardný štát Slovensko. Štát, ktorý sedí za jedným stolom s inými štátmi vo všetkých relevantných medzinárodných organizáciách. Nikto nám nič nedaroval. Čo máme, dosiahli sme sami. Dnes v mnohých oblastiach môžeme byť ostatným aj dobrým príkladom, povedzme, aj v menšinovom školstve. O úspešnosti Slovenska hovoril aj premiér V. Orbán v Mlynkoch. Myslím si, že máme byť na čo hrdí aj zo svojej histórie, aj z výsledkov v súčasnosti. Máme čo ukázať a ponúknuť, je naozaj na čo byť hrdí. Pričom vidím rozdiel medzi hrdosťou a namyslenosťou, rovnako ako medzi principiálnosťou a tvrdohlavosťou. Iste nie sme ideálni, ani dokonalí. Ale aj to je veľká hodnota, že si tieto nedostatky vieme priznať. Dnes sa nemusíme hanbiť hlásiť sa k slovenským koreňom, možno to tak v minulosti nebolo, ale dnes je to tak.
 
Dôsledok prístupu zhora?

- Ktoré extrémne prípady by ste uviedli z vašej návštevy: kde je situácia najlepšia a kde najhoršia?
- Odpoviem krátko: najlepšia sa mi javila situácia napríklad v Sarvaši, ťažká, až beznádejná, so „slovenskou“ školou v obci Veľký Bánhedeš. Nie je to len zásluha resp. vina miestnych, nedá sa nič robiť, ale v oboch prípadoch, v každom však z opačného hľadiska, je to aj dôsledok prístupu alebo podmienok, ktoré prišli „zhora“.
 
- Aké predbežné závery ste si urobili po okružnej ceste a aký bude z nej výstup, čo by ste navrhovali do budúcnosti?
- Závery sú v súlade s mojím poznaním a s medzinárodnými záväzkami ako ich chápeme my. Za starostlivosť - politiku voči menšinám zodpovedá štát, v ktorom menšiny žijú. My vieme, že nič sa nedá dlhodobo udržiavať umele, preto hovoríme o vôli tých, ktorých sa má aj naše úsilie, napríklad v Maďarsku, týkať. Sú aj prirodzené javy, napríklad demografia, migrácia a podobne. Vidíme a poznali sme však aj to, že sú možnosti podporiť rôzne aktivity a projekty. O viacerých sme priamo na mieste vždy aj hovorili. Je však potrebné písať projekty. Presnejšie informácie o postupoch a pravidlách nášho dotačného systému sa dajú nájsť na webovej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
 
G. M. P.
 
Zdroj: www.luno.hu