PSK ZOSTÁVA NAJLEPŠIE HOSPODÁRIACIM KRAJOM MEDZI VUC

Predseda PSK Peter Chudík: Míňame len tolko, kolko máme...
Prešovský samosprávny kraj je aj po roku 2012 stále najlepšie hospodáriacim krajom spomedzi všetkých ôsmich vyšších územných celkov na Slovensku. Vyplýva to z najnovších údajov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO na internetovom portáli, kde sú zverejnené informácie o hospodárení slovenských obcí a vyšších územných celkov. Finančné zdravie Prešovského kraja je označené ako „dobré" a má hodnotu +1,8 na stupnici od -3 po +3. Spomedzi všetkých krajov je to najviac, druhý kraj v poradí - Nitriansky, má skóre +1,6. „Oproti minulému roku sme si polepšili o tri desatiny," neskrýva spokojnosť predseda ekonomicky najslabšieho regiónu Peter Chudík. Ako dodal, „s veľkým napätím sme očakávali zverejnenie údajov na webovom portáli. Snažili sme sa v minulom roku nájsť naše slabé miesta a zamerať sa na ukazovatele, kde sme vykazovali nižšie ohodnotenie. Potvrdenie prvého miesta je nás nesmierne motivujúce. Má to zmysel - sústrediť sa na financie."

Medzi päť najdôležitejších indikátorov finančnej stability samospráv patria celkový dlh, dlhová služba, záväzky aspoň 60 dní po splatnosti, okamžitá likvidita a základná bilancia. Najvyššie ohodnotenie +3 získal PSK za záväzky aspoň 60 dní po splatnosti. Inštitút však sleduje aj iné indikátory - ako napríklad záväzky po splatnosti k príjmom, pohotovú likviditu, bilanciu bežného účtu a ďalšie. Patrí medzi ne aj dlh na obyvateľa. Celkový dlh na obyvateľa v PSK za rok 2012 predstavuje 54 eur, kým v roku 2011 to bolo 75 € a v roku 2010 dokonca 81 €.

Na výpočet jednotlivých indikátorov finančnej stability INEKO sleduje viaceré finančné ukazovatele, ako napríklad bežné a kapitálové príjmy a výdavky, záväzky, bankové úvery a výpomoci, úrokové splátky, pohľadávky, výsledok hospodárenia, neobežný majetok, či počet obyvateľov.

„Pozitívne hodnotenie finančnej kondície kraja je pre nás obrovským zadosťučinením. Prešovský kraj je síce ekonomicky najslabším regiónom Slovenska, ale nezávislé hodnotenie dokazuje, že aj napriek takému hendikepu môžeme dobre hospodáriť. Už dlhé roky sme maximálne zodpovední pri vynakladaní finančných prostriedkov a nemáme benevolentný prístup k používaniu vlastných, či externých zdrojov. Správame sa ako normálna domácnosť - míňame len toľko, koľko máme. Hodnotenie dokazuje, že je to správna cesta," komentuje výsledky predseda PSK Peter Chudík.

Prešovský samosprávny kraj je s počtom obyvateľov viac ako 815 000 najľudnatejším regiónom Slovenska. Bežné príjmy PSK v roku 2012 presiahli 150 miliónov eur. Kapitálové výdavky v tom istom roku dosiahli ta^cmer 19 miliónov eur. Úverové zdroje samosprávneho kraja mierne presahujú 44 miliónov eur, čo predstavuje 29,4 %.

Z miest Prešovského kraja má, tak ako v roku 2011, najvyššie skóre mesto Kežmarok +2,2. Kým za rok 2011 hodnotu +2 presiahol len Kežmarok, za rok 2012 sa v Prešovskom kraji k nemu pridali ešte dve mestá - Poprad a Svit, ktoré za rok 2012 zhodne vykazujú finančné skóre +2,1. Na opačnom konci rebríčka s hodnotou -0,5 je Veľký Šariš. Krajské mesto Prešov má finančné zdravie ohodnotené na +0,3.

Internetový portál o hospodárení samosprávy -regionálnej i miestnej, spustil nezávislý ekonomický inštitút INEKO v roku 2012. Jeho hlavným cieľom bolo prispieť k dlhodobej udržateľnosti hospodárenia a finančnej stability obcí a vyšších územných celkov. Portál obsahuje úplnú databázu obcí a vyšších územných celkov s údajmi o plnení vybraných ukazovateľov a to od roku 2006.

Hospodárenie za prvý polrok: vyššie príjmy, väčšie šetrenie

Príjmy krajskej samosprávy v prvom polroku 2013 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšili. Ako potvrdila vedúca odboru financií Prešovského samosprávneho kraja Mária Holíková, „nárast o 6,1 milióna eur sme zaznamenali v oblasti daňových príjmov a grantov a transferov - v tomto prípade ide o prostriedky zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu." Zároveň však kraj zaznamenal pokles v oblasti nedaňových príjmov a to vo výške 1,2 milióna eur. Cel^cové zvýšenie príjmov samosprávneho kraja za prvých šesť mesiacov roka predstavuje 4,9 milióna eur. Na druhej strane sa výdavky krajskej samosprávy v prvom polroku 2013 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znížili a to spolu o 6,3 milióna eur.

Podľa M. Holíkovej bol najvýraznejší pokles čerpania v oblasti bežných výdavkov - až o 4,7 milióna eur, v tom výdavky na tovary a služby zaznamenali pokles o 1,4 milióna eur a výdavky na bežné transfery o tri milióny eur. "V rámci bežných transferov vykazujeme výrazne nižšie čerpanie oproti predchádzajúcemu roku," zdôrazňuje vedúca odboru financií. Podľa nej to spôsobilo hlavne predfinanco-vanie verejnej autobusovej dopravy pre dopravcov takmer za tri mesiace roka 2013: „Túto úhradu za prvý kvartál sme realizovali vopred ešte v decembri minulého roku, nakoľko inak by sme nevedeli v roku 2013 plniť podmienky konsolidácie verejných zdrojov (dlhu). Čerpanie kapitálových výdavkov je nižšie o 1,6 milióna eur, čo je zapríčinené tým, že v roku 2013 implementujeme iba malý podiel europrojektov." Hospodárenie Prešovského samosprávneho kraja je napriek zložitej situácii vo financovaní samosprávy momentálne bez väčších problémov. „Tým, že sme si niektoré zákonom stanovené výdavky v roku 2013 predplatili a uhradili ešte v roku 2012, (hlavne verejnú autobusovú dopravu) a dodržiavame racionalizačné opatrenia, predpokladáme, že dodržíme podmienky memoranda o konsolidácii verejných financií.

Zároveň chcem pripomenúť, že už v roku 2012 boli vyššie územné celky solidárne pri znižovaní verejného dlhu tým, že nám vláda prostredníctvom zákona schváleného v Národnej rade SR upravila podiel na dani z príjmov fyzických osôb z 23,5 % na 21,9 %!" pripomenula M. Holíková.

Podľa jej slov ďalší tlak na výdavky a pristúpenie ku konsolidácii pre ďalšie rozpočtové obdobie nie je zo strany vyšších územných cel^kov reálny: „Ohrozili by sme tým zákonom stanovené plnenie povinností pre obyvateľov regiónov, či už v oblasti verejnej autobusovej dopravy, alebo samotného financovania sociálnej sféry, vzdelávania, starostlivosti o cesty, starostlivosti o majetok, nehovoriac už o oblasti kultúry. Konsolidovať donekonečna a pritom vytvárať dlhy nepovažujeme za zdravé riešenie problému verejného dlhu. Podiel na verejnom dlhu má štát 98,3 %, pričom samosprávy sa podieľajú podielom iba 1,7 %," uzavrela M. Holíková.

Zdroj:  Župné noviny 10/2013