Publikácia o Karpatskej drevenej ceste uzrela svetlo sveta
Úvod do karpatoturistiky 21. storočia - taký je podtitul novej publikácie s názvom Karpatská drevená cesta Slovakia, ktorá uzrela svetlo sveta doslova len pred niekoľkými dnami. Jej autormi sú Michal Kosť, Ivan Marko a Jaroslav Popovec, vydala ju Nezisková organizácia Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok - Drevené chrámy pod Duklou, grafickú úpravu a tlač zabezpečila Tlačiareň Svidnícka.
Autori tejto útlej publikácie čitateľov v hneď v úvode oslovujú ako pútnikov. Zdôrazňujú, že Karpatská drevená cesta je turisticky atraktívna vízia a zaujímavá ponuka v rozširujúcej sa Európe. “Karpatská drevená cesta Slovakia (KDC) od Vysokých Tatier po hranicu s Ukrajinou je potenciálnou nádejou perspektívneho rozvoja periférie a málo známych oblastí strednej Európy,” píše sa v úvode publikácie, ktorá predstavuje zemepisnú polohu a hospodárstvo regiónu, históriu, jazyk, identitu, kultúru, ale aj náboženstvo a politiku regiónu. To všetko v troch jazykoch - slovenskom, poľskom a anglickom. Kvalitne spracované mapky z dávnej i nedávnej histórie vynikajúco dopĺňajú fakty obsiahnuté v publikácii. Publikácia predstavuje všetky drevené cerkvy ležiace na Karpatskej drevenej ceste od Starého Smokovca až po Inovce v okrese Sobrance. Tajomný šepot karpatských drevených cerkví - takto sa volá časť, v ktorej gréckokatolícky duchovný Jaroslav Popovec predstavuje cerkov ako takú, približuje tradície, obrady a zvyky rusínskych drevených cerkví a zdôrazňuje aj posolstvo, ktoré zanechávajú ikony karpatských cerkví. V publikácii Karpatská drevená cesta, ktorá sa snaží nebyť len jednoduchým turistickým sprievodcom regiónom, ale aj akýmsi duchovným impulzom pre návštevníkov kraja na Karpatskej drevenej ceste, nájdete aj niekoľko rusínskych básni od autora Štefana Suchého, ale aj kvalitné fotografické zdokumentovanie štyroch doterajších ktitorstiev. Dodajme, že akt ustanovenia ktitorov, predstavuje určenie patrónov jednotlivých drevených cerkví a svojimi ktitormi či patrónmi sa doteraz môžu popýšiť cerkvy v Krajnom Čiernom, Ladomirovej, Dobroslave a v Nižnom Komárniku. Pre lepšiu ilustráciu dodajme, že Karpatská drevená cesta, na ktorej prezentáciu je nová publikácia zameraná, obsahuje súbor 27 drevených chrámov severovýchodného Slovenska. Na kvalitnom papieri vytlačená publikácia zopnutá v jednoduchej a praktickej hrebeňovej väzbe predstavuje aj drevené cerkvy v susednom poľskom pohraničí. Publikácia je okrem kvalitných fotografií doplnená aj obrazmi prešovskej výtvarníčky Anny Gajovej zobrazujúcimi jednotlivé drevené cerkvy. Autori publikácie ďakujú donorom projektu, ktorými boli Ministerstvo financií SR, Slovenská elektrizačná sústava, a.s., Bratislava. Osobitné poďakovanie však podľa slov Michala Kosťa patrí ktitorovi v Krajnom Čiernom Alexandrovi Kšinanovi. “Práve bez jeho finančnej podpory by projekt Karpatskej drevenej cesty, napriek viacročnému úsiliu, neuzrel ešte svetlo sveta v knižnej podobe,” povedal Michal Kosť, pričom záverečné vety publikácie sú jednoduché a hovoria jasnou rečou. “Ak vás turistický informátor KDC zaujme a “privedie” k návšteve unikátnych drevených chrámov Slovensko-poľského pohraničia alebo aspoň k morálnej, resp. finančnej podpore drevených cerkví či nášho projektu, potom všetka námaha nebola zbytočná. Čierna opona nad obyvateľmi Karpát sa trhá, zrno padá už možno do pripravenej pôdy...”
Dodajme ešte, že publikáciu Karpatská drevená cesta Slovakia i môžete zakúpiť v predajni BEST J.M.D. na prízemí v budove Obvodného úradu vo Svidníku - vchod z pešej zóny.
(si)
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Atentát OUN v Užhorodu
RUMUNSKÉ VÝSKUMY OHĽADOM USÁDZANIA SA VALACHOV V SEVERNÝCH KARPATOCH („IUS VALAHICUM” / "„ВОЛОСКОМ ЗАКОНЪ” / "VALAŠSKÉ PRÁVO")
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska: Lem kiď chlopovi sjade komar na jajka, vtody chape, že jesť i rišiňa bez chosnuvaňa syly...