Putovanie po stopách rusínskych predkov v obci Habura

Medzilaborskí školáci navštívili malebnú rusínsku dedinku Habura (Гaбурa), kde sa dozvedeli viac o svojej histórii a významných osobnostiach. Je naozaj potešujúce, že predmet rusínsky jazyk (русыньскый язык) sa stáva integrálnou súčasťou vyučovacieho procesu na oboch medzilaborských školách. Rusínske deti tak získajú príležitosť dozvedieť sa viac informácií o svojom národe, jeho histórii, tradíciách či významných osobnostiach. A tento pozitívny trend podporujú i miestna organizácia Rusínskej obrody na Slovensku v Medzilaborciach (MO ROS) a OZ Labirsky Rusyny, ktorí 9. septembra 2021 zrealizovali už druhú etapu úspešného projektu Putovanie po stopách rusínskych predkov (Путованя стежками русиньскых предків).

Vďaka financiám z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (KULT MINOR) a vlastnému vkladu MO ROS bolo možné zorganizovať pre žiakov štvrtého ročníka poznávací výlet do malebnej rusínskej dedinky (село) Habura. Takmer 50 detí zo Základnej školy na ul. Komenského a Základnej školy na ul. Duchnovičovej v Medzilaborciach (Меджілaбірці) sa spolu so svojimi učiteľkami vybrali objavovať krásy a históriu nášho rusínskeho kraja. Ich prvé kroky viedli do cerkovky sv. Nikolaja Divotvorcu, ktorá je vernou kópiou pôvodnej drevenej cerkvy (церьков) datovanej až do roku 1510. V jej interiéri si mohli školáci prezrieť ikonostas, chórus, oltárnu časť, ale aj zvon, ktorý sa nachádza v hlavnej kupole. Celý chrám je zhotovený skutočne iba z dreva, bez jediného klinca, a to mu dodáva neopísateľnú atmosféru. Súčasťou okolia cerkvy sú aj pamätníky venované viacerým rusínskym osobnostiam. Žiaci sa zoznámili s menami takých osobností, akými boli: (i) Vasiľ Turok-Heteš - prvý predseda Rusínskej obrody na Slovensku a Svetovej rady Rusínov; (ii) Štefan Šteňko - poslanec Národného zhromaždenia ČSR; (iii) Július a Anna Zápotockí - kultúrno-osvetoví dejatelia či (iv) ďalšími hrdinami, najmä z čias ІІ. svetovej vojny a Slovenského národného povstania.

Byť v Habure a nevystúpiť k dominante obce – bronzovej soche rusínskeho kniežaťa Laborca? Veruže, deťom dala cesta (дорогa) zabrať, ale o to viac radosti bolo na kopci. Detičky symbolicky vztýčili rusínske vlajky (флaґ) na znak hrdosti na svoj národ a vyfotografovali sa. Nemohlo chýbať ani krátke historické okienko o legende kniežaťa Laborca, ale aj sochy, v ktorej podstavci sa nachádza schránka so zeminou zo 106 rusínskych obcí, symbolizujúca jednotu Rusínov (Русины). Následne sa žiakom v obecnom parku prihovoril aj starosta Michal Prejsa a deti zažili plno radosti pri voľnočasových aktivitách (skákanie vo vreci, skladanie puzzle zobrazujúceho rusínsku vlajku). Každý školák dostal pamätný diplom za účasť na Putovaní chodníkmi rusínskych predkov v Habure, a tiež zaslúženú sladkú odmenu za svoj výkon.

Na záver sa konala beseda s rusínskou spisovateľkou (писaтелькa) Melániou Hermanovou, ktorej len nedávno vyšiel Spevník, pripravený spoločne s muzikantom Ivanom Mihaličom, pod názvom Labirsky spivanky, voda kryštálová (Лaбірьскы співaнкы, водa кріштaловa). Žiaci si vypočuli jej úsmevné zážitky zo školských čias, ale aj bolestivé spomienky na II. svetovú vojnu a optáciu, čiže odchod do ZSSR na základe propagandy rozširovanej medzi Rusínmi o „šťastnej budúcnosti na sovietskej zemi“. Pani Hermanová tiež deťom predstavila svoju bohatú literárnu tvorbu.

Podujatie sa uskutočnilo vďaka Fondu KULT MINOR, MO ROS, OZ Labirsky Rusyny a organizačnému tímu (Žaneta Jarošová, Alexander Hričko, Patrícia Gajdošová). Poďakovanie za spoluprácu patrí riaditeľke a riaditeľovi medzilaboreckých základných škôl, učiteľkám, ktoré žiakov sprevádzali, spisovateľke M. Hermanovej, manželom Malinčákovým, v ktorých pohostinstve sa beseda uskutočnila, starostovi Habury Michalovi Prejsovi a Nadácii drevený kostolík Habura, za možnosť prezrieť si interiér cerkovky sv. Nikolaja Divotvorcu.

Putovanie po stopách rusínskych predkov zakončíme v Topoli, rodisku Alexandra Duchnoviča (Алексaндер Духновіч), vedúcej osobnosti národného obrodenia Rusínov. 

Text: Alexander Hričko a Jozef Badida, Fotky: Alexander Hričko, koordinátor projektu