Putovanie za chlebom

Bez nejakého premýšľania o ňom, ho denno-denne konzumujeme. Zdá sa nám obyčajný, ale bez neho mnohí nevieme fungovať. Je proste nenahraditeľný... chlieb.

V strede septembra som začala putovať za chlebom. Nebolo to ďaleké putovanie, stačilo ostať doma a prijať ponuku, ktorá bola ohlásená v obecnom rozhlase naším - rusínskym dialektom: „V dňoch 15.-16. septembra budut v našim seľi Dňi chľiba..." Oznam pokračoval ďalej a ja som pozvánke súhlasne prikývla. A tak vás pozývam na Dni chleba a folklórne slávnosti do Chmeľovej.

Aj Rusíni (Rusnáci), ako si hovoríme, majú svoju rázovitú kultúru, folklór, temperament, tradície. Sú známi svojou pohostinnosťou a tú bolo možné zachytiť počas 15. -16. septembra v obci Chmeľová, kde sa konalo zaujímavé podujatie. Tento vydarený víkend patril' chlebu - jeho príprave a ochutnávke a tiež folklórnym slávnostiam. Podujatie zorganizovala obec už po ôsmykrát v spolupráci s miestnym Klubom Rusínskej obrody v Chmeľovej a Hornošarišským osvetovým strediskom v Bardejove.

K folklóru sa pridružili Dni chleba, ktoré v roku 2005 máli svoju premiéru. Odvtedy si už slávnosti bez tohto chlebového dňa nevieme predstaviť. S nápadom usporiadať Dni chleba prišla Ing. Anna Sasaraková. Túto myšlienku odobril starosta obce Ján Železný a tým podujatie s radosťou zastrešil.

„Prečo práve v tejto dobe vyzdvihnúť chlieb ?" opýtala som - sa Ing. Anny Sasarakovej: „Chlieb si zasluhuje našu úctu. Možno si ani neuvedomujeme, že niekedy sa chlieb pripravoval s veľkou úctou a láskou. Bola to ťažká práca dať na stôl už samotný chlieb. Dnes je už bežné, keď nám kúpený chlieb po troch dňoch napadne pieseň, tak ho odhodíme. Kedysi to nebolo tak. Chlieb si zachoval svoju chuť, vôňu a trvácnosť po dlhé dni. Pilotnou myšlienkou bolo poukázať na minulosť a vybrať z nej to dobré, čo by sme si mohli poniesť, aby to, čo má zmysel aj dnes, neupadlo do zabudnutia."

V staroslovienčine sa v Otčenáši modlíme: „Chľib náš nasuščnyj dážď nam dnesj" alebo Chlieb náš každodenný daj nám dnes... Bez tejto modlitby by v minulosti gazdiná nezačala so žiadnou prácou. Ženy sa zvykli aj pred prípravou chleba pomodliť a až potom sa do nej pustili. Podobne to bolo aj v sobotu 15. septembra v sále kultúrneho domu. Už od 9.30 hod. začalo pripravovať chlieb niekoľko miestnych i hosťujúcich žien. Tie mali svojich divákov, ktorí sa chceli buď niečomu priučiť alebo len tak si vychutnať čas prípravy chleba, ktorý už bežne doma nevidia. Chlebík zamiesili s kvaskom, ktorý sa pripravil dopredu, tak ako kedysi, ale aj klasicky, na droždí. Ženy v Chmeľovej napiekli v sobotu 6 druhov chleba - biely, celozrný, cibuľový, orechový chlieb. Nechýbala ani ukážka prípravy a ochutnávka tradičných ľudových jedál - mačanka, pirohy, šúľance s kapustou a zemiakmi. Chlieb sa piekol v starom mlyne u rodiny Priputenovej. No s jeho ochutnávkou sa muselo počkať až po jeho posvätení.

Program pokračoval v nedeľu od 13.30 hod. v Gréckokatolíckom chráme - cer-kvi v Chmeľovej. Tam sa slúžila staroslovienska liturgia, na ktorej kňaz Peter Calko požehnal čerstvo upečené chleby. Liturgiu obohatil gréckokatolícky spevácky zbor z Bardejova pod dirigentskou taktovkou pani Ivice Clementovej-Hanisovej. Po svätej liturgii prechádzal dedinou sprievod, kde v jeho popredí išli ženy, ktoré niesli bochníky požehnaného chleba, starosta obce s manželkou, za nimi deti v krojoch, hostia a domáci.

Nasledovalo odnesenie chlebov do kultúrneho domu, kde boli pokrájané a pri folklórnej slávnosti rozdané publiku. V sále kultúrneho domu nás hudbou a spevom privítali sympatickí bratia Kolárovci z goralskej obce Koläčkov v Staroľubovnianskom okrese. Sú známi nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Slovom domácich i hostí privítal starosta obce Ján Železný. K vzácnym hosťom patril Slavko Oros - predseda Rusínskej národnej rady vo Vojvodine v Srbsku a starosta z poľskej obce Gladyszov Ján Mihaľak.

Nedeľňajšiu slávnosť konferovala Marianna Železná, ktorá vystúpila so svojím spevom aj v samotnom programe. V úvode programu publikum roztlieskali hendikepované deti z Domova sociálnych služieb Dúha v Bardejove s pásmom Dožinky. Nielen domáci mali možnosť potešiť sa milými vystúpeniami svojich ratolestí zo ZS v Chmeľovej, a tiež vypočuť si dievčenskú speváckú skupinu Kriničenka taktiež z Chmeľovej, ktorú na akordeóne doprevádzal Mgr. Ivan Sidor. Zo susednej obce Becherov prišli súrodenci Šurkalovci - Marienka a Patrik, ktorých na akordeóne doprevádzal ich otec Pavol Šurkala. Marienky Šurkalovej, ktorá od detstva spieva na rôznych podujatiach, som sa opýtala: „Čo ti dáva folklór?" Odpovedala jednoducho: „Všetko - radosť, útechu, silu do života, nové priateľstvá." So svojím programom k nám zavítali aj hostia z družobnej obce Gladyszov v Poľsku.

Lákadlom však bolo vystúpenie Podduklianskeho umeleckého ľudového súboru (PUĽS) z Prešova. Privítal ho potleskom plný kultúrny dom. Ich profesionálny program je potrebné vidieť a počuť, človek sa musí stať súčasťou vytvorenej atmosféry. Po koncerte som zastavila PUĽS-ákov. Pani Anny Barnovej som sa opýtala: Čo vás zaujalo na týchto dňoch chleba? „Že niekto vôbec prišiel s takou peknou myšlienkou osláviť chlieb - základ nášho žitia a bytia." Čo vás drží pri folklóre, odkedy ste mu verná? „Verná som mu veľmi dlho - už 33 rokov. Pri folklóre ma drží láska, keď ste na javisku a ľudia sa usmievajú na vás, tlieskajú a potom povedia: Jéj, to bolo krásne, tak vtedy si uvedomím, že ten folklór nesmiem nechať."

Na otázku - Koľko rokov ste už v PUĽS-e?, odpovedal jeho dlhoročný člen Edo Hoholko: „Teraz 10. októbra bude štyridsať rokov, odkedy som nastúpil, aj keď také päťročné medzipristátie som mal v SĽUK-u, no potom som sa naspäť vrátil do PUĽSu. Na folklóre som odkojený, vyrástol som na ňom a chcem sa dotancovať a dospievať do dôchodku a ak bude slúžiť hlas, tak aj ďalej."

Po koľkýkrát ste na Slovensku? - položila som otázku Slavkovi Orosovi zo Srbska: „Prvýkrát som bol pred osemnástimi rokmi a odvtedy sa to nedá ani spočítať. Máme tu veľmi dobrých priateľov, sú tu až také rodinné vzťahy. Je to čosi blízke, čo ma dušu, srdce. Vždy sa teším, keď prídem na Slovensko."

Ak chcete okúsiť pravú rusínsku atmosféru, ochutnať chrumkavý chlieb a iné ľudové dobroty, o rok putujte nielen za chlebom do Chmeľovej. Privítame vás tradične: chlebom a soľou... a folklórom.

Bc. Jana Juričková