Quo vadis homo? Kam kráčaš človek?

Skončilo sa 20. storočie. Ak ho chceme hodnotiť, nech bude pre nás hlavným kritériom to, do akej miery sa za uplynulých sto rokov podarilo do spoločnosti presadiť ideály ľudskosti a spolunažívania podľa kresťanskej zásady: Miluj blížneho svojho ako seba samého, ako sa podarilo zušľachtiť človeka a jeho medziľudské vzťahy. Z toho hľadiska sa nám 20. storočie javí ako storočie extrémov. Sú v ňom mnohé príklady ľudskej solidarity, pomoci a obetavosti, ale aj dosť príkladov neľudskej krutosti - dve svetové a mnoho regionálnych vojen, genocídy národov, ničenie iných kultúr a iné.

Je nesporné, že pred ľudstvom v 21. storočí stojí množstvo globálnych problémov najrozličnejšieho charakteru. Avšak vzájomná tolerancia medzi národmi, rasami a kultúrami, a snaha porozumieť svojmu blížnemu, hoci hovorí iným jazykom, alebo patrí k inej kultúre, budú patriť k tým zásadným princípom, ktoré ľudstvo v záujme nás všetkých, ba možno i samotného svojho prežitia, bude musieť sa naučiť ich ctiť a rešpektovať.

Bude nevyhnutné, aby tak jednotlivec i spoločnosť v oveľa väčšej miere než doposiaľ rešpektovali právo na slobodu, demokraciu a ľudské práva človeka.

Prosíme všetkých ľudí dobrej vôle k zamysleniu sa nad svojimi doterajšími postojmi a činmi a o ochotu o ich pozitívnu premenu, o ich poľudštenie tak, aby naše skutky boli zhodné s vyššie citovanou kresťanskou zásadou, alebo inou: Nerob druhému to, čo by sa i tebe nepáčilo, keby to robili tebe. Kde bude ochota konať dobro, tam bude i cesta.

Prosíme pastierov cirkví o takú výchovu ľudí, aby sa stali podobnými Bohočloveku. Isus Christos nám zjavil Božský obraz a morálku, ale zároveň nám zjavil aj obraz a morálku človeka. Nech bude našim heslom: LÁSKA, ÚCTA, TOLERANCIA. Christos voskrese!