R. Chmel: Je dôležité prihlásiť sa k národnostnej komunite

Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel odpovedal na otázky Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku:
 

Prečo je podľa vás sčítanie ľudu dôležité pre Slovensko a pre jeho obyvateľov?
- Sčítanie obyvateľov patrí medzi najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie štatistické zisťovania, ktoré sa tradične v Európe, ale aj v iných krajinách sveta, realizujú v desaťročných intervaloch. Na základe takto získavaných údajov, ktoré vypovedajú veľa nielen o súčasnom stave, ale aj o trendoch v jednotlivých oblastiach života, sa kompetentní, medzi nimi aj politici, budú lepšie rozhodovať o ďalšom smerovaní obcí, miest, regiónov, štátov aj väčších celkov.
 

V čom vidíte, z hľadiska postavenia menšín, dôležitosť zdokumentovania národnostných údajov prostredníctvom sčítania?
Nadchádzajúce sčítanie obyvateľov okrem iného zmapuje aj etnický obraz našej spoločnosti, jej národnú, jazykovú a inú rôznorodosť. Multietnickosť nášho štátu chápem ako výhodu našej krajiny, nie ako zdroj jej ohrozenia, preto od príslušníkov menšín očakávam, že v poskytovaní štatistických údajov budú prikladať vážnosť nielen ekonomickým a spoločenským informáciám, ale nezabudnú ani na prihlásenie sa k národnostnej komunite, od ktorej odvodzujú svoju identitu, či s ktorou sa cítia kultúrne spätí.
 

Ako vplývajú výsledky sčítania obyvateľov na život národnostných menšín žijúcich na Slovensku?
- Výsledky sčítania obyvateľov určia okrem iného aj zoznam obcí a miest, v ktorých príslušníci národnostných menšín majú podľa zákona možnosť používať ich materinskú reč v úradnom styku. Počet osôb hlásiacich sa k tej ktorej menšine bude mať vplyv okrem iného aj na výšku finančných prostriedkov vyčlenených v štátnom rozpočte na dotáciu kultúrnych podujatí alebo vydavateľskej či ďalšej činnosti danej menšiny.
 

Aké zákony, či iné legislatívne úpravy pripravujete, ktoré sa bezprostredne týkajú národnostných menšín v tých obciach a mestách, kde žije vyše 15, resp. 20 percent obyvateľov danej menšiny?
- Z tohto hľadiska ja najdôležitejšou právnou úpravou novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorá je v druhom čítaní v Národnej rade SR. Napokon z programového vyhlásenia vlády vyplýva, že vláda naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov Slovenskej republiky aj novelizáciou spomenutého zákona. Programové vyhlásenie vlády tiež obsahuje záväzok, že kabinet podporuje kultúru národnostných menšín.
 

Podľa vášho názoru môže výsledok sčítania ovplyvniť vzťahy majoritného obyvateľstva k maďarskej menšine na Slovensku?
- Slovenská republika v 21. storočí nemôže byť založená na historických traumách ani na stavaní múrov. Je to sebavedomý štát všetkých občanov, rešpektujúci pluralitu a slobodu prejavu a odmietajúci vylučovanie pre národnosť, rasu, konfesiu či akúkoľvek inakosť. Osobitne dôležité bude preto prihlásenie sa k národnostnej komunite najmä u obyvateľov, ktorých etnická identita sa vo vnímaní väčšiny ešte stále vyznačuje silnými negatívnymi stereotypmi.
 

Keďže každý obyvateľ má právo slobodne uviesť národnosť a materinský jazyk, do akej miery môžu byť výsledky sčítania považované za smerodajné? 
- Národnosť a materinský jazyk sú charakteristiky, ku ktorým sa každý občan môže prihlásiť podľa vlastného svedomia. Nie sú to vždy objektívne veličiny, ktoré možno merať centimetrom alebo v eurách. Je to naša vnútorná, často citová záležitosť, ale zároveň aj možnosť voľby, ktorá má aj svoje racionálne, historické, aj kultúrne odôvodnenie. Tá voľby musí byť, prirodzene, absolútne slobodná.
 

(Kerekasztal, bumm)

 

Zdroj: Spravodajský portál www.bumm.sk