Ra-ško - pomáha žiakom rozvíjať ich schopnosti
Dnešná doba ponúka veľa možností, ako priblížiť bohatú rusínsku kultúru, tradície či históriu našim deťom. Jednou z nich je aj vyučovanie predmetu rusínsky jazyk v materskýchna základných či stredných školách v regióne rusínskych okresov od Sniny, cez Humenné po Medzilaborce. Ako povedal Jozef Badida, člen OZ molody.Rusyny a Rusínskej obrody, proces vôbec nie je administratívne náročný, stačí, ak rodičia takúto požiadavku na danej škole vznesú. Navyše, vďaka vyučovaniu hoc aj 1-2 hodín rusínskeho jazyka týždenne, čo môže byť i zábavnou formou prostredníctvom piesní či básničiek, škola získa aj finančnú odmenu – vyšší normatív na žiaka. Zároveň sa takejto aktívnej škole, resp. učiteľom otvárajú ďalšie možnosti, ako napríklad dotácie Ministerstva školstva.
Koncom roka 2020 boli takto podporené školy v Radvani nad Laborcom, vo Svidníku, v Klenovej či Medzilaborciach s viacerými inšpiratívnymi projektmi. „Naša škola už v minulosti vydávala svoj časopis pod názvom Maják - približne 15 rokov, v súvislosti s realizáciou medzinárodného projektu Comenius. Skončil projekt - skončilo sa aj vydávanie časopisu. Učiteľov, ktorí sa realizovali pri jeho tvorbe, ťahalo k obnoveniu vydávania. Sme z regiónu s krásnou rusínskou históriou, prírodou a s možnosťou učiť sa jazyk našich predkov - rusínsky jazyk. Zároveň veľkú časť školy tvoria žiaci z MRK., ktorí majú tiež čo ukázať. Ak sme sa dozvedeli o možnosti podania projektu podporujúceho národnostné menšiny, hneď sme to využili. Úmyslom je zviditeľniť náš región, naše zvyky, kultúru, šikovnosť a tvorivosť žiakov. Ukázať zaujímavosť rusínskeho a rómskeho jazyka. Porovnať obidva jazyky a spojiť dve odlišné kultúry do jedného celku,“ povedala Anna Huňarová, riaditeľka ZŠ s MŠ Michala Sopiru v Radvani nad Laborcom.
Na vydávanie časopisu Ra-ško (radvaňsky školiare) získala škola dotáciu 2 100 €. Ako povedala riaditeľka, suma pokryla nákup materiálu a techniky na realizáciu projektu - fotoaparát (tvorba fotografií z jednotlivých aktivít), tri počítače a notebook na písanie a tvorbu obsahu časopisu, úpravu fotografií pre prácu žiakov a učiteľov, kancelárske papiere, sponky, farebné tonery na tlač.
Školský časopis vychádza od novembra 2020 raz mesačne v náklade 100 kusov, publikovaný je tiež na webovej stránke školy. Na jeho obsahu pracujú: hlavná redak- torka - Mária Jasiková a kolektív - Mária Mudziková, Jana Škovranová, Monika Siriková a miestni školáci. „Žiaci majú možnosť rozvíjať svoje schopnosti - písať články, vytvárať práce (kreatívne), fotiť, získavať informácie, zlepšiť sa v rusínskom jazyku. Podporuje sa čitateľská gramotnosť žiakov, multikultúrna výchova, mediálna výchova a regionálna výchova. Aj napriek dištančnému vyučovaniu žiaci aktívne pracujú na tvorbe časopisu,“ uviedla Anna Huňarová. Obsahuje úvodné slovo, Z národnej rusínskej mytológie – zvyky, aktivity školy - vyhlásené súťaže, prezentácie projektov žiakov, výstavky, fotografie, slovensko-rusínsko-rómsky slovník, recepty starých mám, oddychové hry, maľovanky, tajničky, dodatok - fotografie aktivít. Dostávajú ho žiaci aj zamestnanci školy, školy v okolí, obecné úrady obcí, z ktorých žiaci pochádzajú.
Ako sa vraví, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom, aj preto 86 žiakov ZŠ s MŠ Michala Sopiru nezapiera svoje korene a okrem slovenského jazyka študujú tiež jazyk rusínsky. „Naša škola je s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny v ročníku 1.- 4.. Žiaci sa učia rusínsky jazyk ako povinný predmet - tri hodiny týždenne. V ročníkoch 5.,6. a 9. sa učí jedná hodina týždenne ako disponibilná. V základnej a materskej škole je aj krúžok rusínskeho jazyka pod záštitou Občianskeho združenia Kolysočka,“ objasnila riaditeľka. Ako dodala, zámerom školy je pokračovať v tomto projekte aj naďalej - žiakom a učiteľom sa vydávanie časopisu páči. „Hlavne pre žiakov je to niečo nové, podnecujúce a podporujúce v spolupráci s inými. Publikovanie ukázalo učiteľom, čo sa skrýva v našich žiakoch. Stále realizujeme aktivity zamerané na podporu rusínskeho jazyka - spolupráca s Múzeom rusínskej kultúry v Prešove (tvorivá dielňa Iľko Sova z Bajusová, vystúpenia pri rôznych príležitostiach), Duchnovičov Prešov - krajská súťaž v prednese prózy a poézie v rusínskom jazyku (žiaci majú popredné miesta), spevácke súťaže Spivy mojho rodu... Ak by bola ďalšia výzva ohľadom podpory národnostnej menšiny, určite by sme sa zapojili,“ objasnila Anna Huňarová.
(nikj)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Ujku Vasyľu, ne je vam žaľ, že rusnaci ne vynašly/ne vynachodyly bumerang?
-Ňi, my soj vystarčime z hrabľami...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať