Rarita na hrade Ľubovňa

Hrad Ľubovňa sa od minulej soboty stal raritou, a to nielen svojou krásou a bohatou históriou, za ktorou každoročne prúdia tisícky návštevníkov. Pýcha mesta je totiž obohatená o ďalší unikátny kúsok z minulosti. Slávnostným posvätením v hradnej kaplnke sa trvalou expozíciou stali mnohými legendami ovenčené poľské korunovačné klenoty, aké nik na Slovensku nevystavuje. Repliky slávneho pokladu sa tak po takmer 350-tich rokoch vrátili natrvalo na hrad. Až do roku 1661 bola originálna kráľovská ozdoba hlavy (známa aj ako koruna Boleslava Chrabrého) spolu s korunovačným žezlom a jablkom ukrytá v útrobách hradu Ľubovna. V tom čase bol ešte hrad súčasťou poľského kráľovstva ako tzv. spišský záloh.

Kým Poliaci stále veria v existenciu tých pravých klenotov, fakty hovoria o ich zničení. Skutočnosťou ale je, že takmer jeden a pol kilogramu vážiaca koruna sa spolu s približne kilogramovým žezlom a polkilovým jablkom naozaj na hrade Stará Ľubovňa nachádza. Aj keď výroba kópií klenotov nebola jednoduchá, výsledok je voči originálu absolútne verný. „Ak sa jedná o to, či klenoty sú úplne zhodné s pôvodnými, myslím, že sa to podarilo natoľko, že sú tieto predmety utvorené naozaj verne. Odchýlka mohla nastať jedine preto, že nie sú známe presné rozmery jednotlivých častí,“ hovoril tvorca ľubovniansko-poľských klenotov Józef Walczyk. Na výrobu replík z pozláteného striebra sa použili syntetické aj prírodné rubíny, smaragdy, perly či zafíry, ktoré robia tieto klenoty ešte dôveryhodnejšími. „Moja práca bola veľmi zodpovedná. Kedysi, keď bola koruna vytvorená ešte Vladislavom I. Lokietkom sa všetko robilo ručne. Dnes je to už viac menej rarita,“ približuje J. Walczik spôsob spracovania kovov, s ktorými pracoval takmer rok. Na financovaní unikátu, ktorý je jediným svojho druhu, sa podieľalo Mesto Stará Ľubovňa, Poľský inštitút v Bratislave a svojou čiastkou prispelo aj Občianske združenie Priatelia hradu, ktoré zasponzorovalo výrobu kráľovského žezla.

D.O.