Reakcia Rady Spolku rusínskej mládeže Slovenska k vyhláseniu Gréckokatolíckeho biskupstva

Spolok rusínskej mládeže Slovenska, Duchnovičovo nám. 1, 080 01 Prešov

VEC: Reakcia Rady Spolku rusínskej mládeže Slovenska k medializovanému vyhláseniu Gréckokatolíckeho biskupstva k nepravdivým informáciám v médiách o rusínskej otázke.

a, To,že vedenie Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove vo svojom vyhlásení opäť zo všetkých síl vyvracia neriešenie rusínskej otázky a túto problematiku kvalifikuje ako neopodstatnenú a nepravdivú, sa v podstate dalo očakávať. Spolok rusínskej mládeže Slovenska (ďalej SRMS) tento „...umele rozdúchavaný problém...“, ako v spomínanom vyhlásení vedenie biskupstva udáva, chápe ako veľmi vážny a formuluje k nemu tieto výhrady:

b, Fakt, že vedenie gréckokatolíckeho biskupstva si je vedomé toho, že na území Prešovskej eparchie žijú aj gréckokatolícki veriaci rusínskej národnosti, jednoducho nezaváži. SRMS ho nepovažuje za dostatočný argument na to, aby potvrdzoval záujem vedenia biskupstva o urýchlené riešenie vážnych problémov rusínskych veriacich. Núka sa nám otázka, prečo sa vedenie biskupstva stále „oháňa“ štatistikami rusínskej národnosti, keď vo veciach cirkvi by sa právne mala do popredia stavať štatistika rusínskeho materinského jazyka (lingua ruthenica) v tej - ktorej dedine, resp. meste. Či má vedenie azda strach z toho, že je mnohonásobne vyššia?!

c, Je pravdou, že bol hneď po nástupe nového eparchu, Mons. Jána Babjaka SJ, v apríli 2003 vymenovaný biskupský vikár pre Rusínov. Vyhlásenie ale neuvádza, akým pochybným a rafinovaným spôsobom celá vec prebehla. Je veľmi nezodpovedné vo vyhlásení uviesť, že menovanie biskupského vikára pre Rusínov bolo oficiálne. Je to lož! Rusínska gréckokatolícka verejnosť totiž o akte menovania vikára a následnej slávnostnej liturgii, zrejme zámerne, nebola vopred informovaná. o. P.P.Haľko OSBM, vymenovaný do tejto funkcie bol pre mnohých zainteresovaných skôr nepríjemným prekvapením. Bolo o ňom totiž známe, že k rusínskej otázke sa stále staval veľmi zdržanlivo a z osobnostného hľadiska by sa tiež dalo uviesť niekoľko jeho nedostatkov. Zlá predtucha rusínskych veriacich sa napokon aj potvrdila, nakoľko menovaný biskupský vikár pre riešenie rusínskej otázky počas obdobia dvoch rokov ani len nepohol prstom. Na základe týchto závažných faktov Rada SRMS minulý týždeň písomne vyzvala o. Haľka, aby zo svojho, z nášho pohľadu veľmi zodpovedného postu, abdikoval. Ani tento argument vedenia biskupstva teda nemôžeme považovať za relevantný.

d, Tiež je pravdou, že v roku 2004 boli do liturgickej komisie Prešovského biskupstva oficiálne menovaní niekoľkí kňazi rusínskej národnosti, ktorí by mali pracovať na rusínskych bohoslužobných prekladoch. Vedenie biskupstva ale zrejme zabudlo spomenúť jednu závažnú vec, ktorá je našim rusínskym kňazom pri tejto ťažkej prekladateľskej práci na obtiaž. Aby sa totiž mohli venovať svojej prekladateľskej práci, neraz musia za sebou cestovať desiatky, ba dokonca až stovky kilometrov, lebo sú roztrúsení kade-tade po celej eparchii a často sú nadmerne zaťažovaní pastoračnými povinnosťami. Pýtame sa, či vari aj slovenský prekladateľský tím pracuje v takýchto sťažených podmienkach? Všetky tieto súvislosti s nepotešením chápeme ako zámer vedenia biskupstva čo najviac spomaliť prácu nad rusínskymi prekladmi a demotivovať prekladateľov v ich činnosti.

e, Rusínskych gréckokatolíkov uráža, keď už aj nové vedenie biskupstva podobne, ako predchádzajúce, považuje schválené čítania Evanjelií na nedele a sviatky celého roka, ktoré boli v rusínskej verzii schválené biskupom Jánom Hirkom ešte v roku 1997 a bolo mu oficiálne udelené platné a právne nevyvrátiteľné imtrimátur, za nejaký druhoradý experiment. A je v poriadku to, že čítania slovenských prekladov evanjelií a bohoslužieb sa dlhé roky čítali bez oficiálneho cirkevného schválenia a argument vtedajšieho vedenia bol prostý “...je to na slávu Božiu....“? Rusíni sa teda nemajú právo modliť na slávu Božiu bez povolenia, alebo ako tomu máme rozumieť? Vo vyhlásení sa vedenie biskupstva niekoľkokrát opovážlivo oháňa dodržiavaním cirkevného práva a samé ho svojimi formuláciami verejne vysmieva, keď spochybní vlastné imprimátur a postaví ho na úroveň akéhosi experimentu, o ktorom medzi Rusínmi dodnes nebolo „ani chýru-ani slychu“.

f, Biskupstvo možno nemá v úmysle obsadzovať farnosti s rusínskymi veriacimi slovenskými kňazmi a argumentuje nedostatkom rusínskych kňazov, ale bolo by záslužné vysvetliť, čo biskupstvo robí preto, aby sa počet rusínskych kňazov, resp. bohoslovcom zvýšil. V bohosloveckom seminári by sa určite našlo viac bohoslovcov z rusínskych regiónov, ktorí by chceli pôsobiť na rusínskych farnostiach. Správaním sa vedenia biskupstva k Rusínom sú však k tomuto rozhodnutiu často krát demotivovaní. Apropo, je reč o rusínskych farnostiach. Koľko ich teda podľa vedenia biskupstva je? A prečo sa v nich slúži, alebo číta a káže po slovensky, keď biskupstvo otvorene, verejne uznáva, že takéto farnosti existujú? Prečo sa potom slúži slovensky v Havaji, Makovciach, Vyšnej a Nižnej Olšave, Bystrej, Staškovciach, Kružľove, Vyrave ...... atď., keď materinský jazyk tu žijúcich gréckokatolíkov je rusínsky? Tu vari neplatí cirkevné právo? Ani v čase najtuhšej maďarizácie sa na rusínskych dedinách niečo také nedialo. Keď bol kňaz Maďar, tak sa naučil rusínsky a kázal národu tak, ako si národ želal. Preto v našom biskupstve neboli dlhé roky nijaké národnostné problémy. Na porovnanie, dnes sledujeme pravý opak. Na rusínsku farnosť príde slovenský kňaz, ktorý z dňa na deň, bez toho, aby sa opýtal veriacich zavedie slovenčinu, lebo je to moderné, krásne..... nájde si snáď sto argumentov. Spustí tak vlnu nepokojov, ktorých pôvod je v konečnom dôsledku vedením biskupstva pripisovaný opäť Rusínom. Je to hanba našej cirkvi!

Napokon absurdnosť toho, že do riešenia citlivých cirkevných záležitostí sa zapojilo niekoľko svetských rusínskych organizácií môžeme vyvrátiť tým, že rusínski gréckokatolícki veriaci sa počas obdobia mnohých rokov snažili o riešenie svojich doslova existenčných problémov, obracali sa na vedenie Prešovského biskupstva s rôznymi oprávnenými žiadosťami snáď 1000 krát, no ich riešenia sa nikdy nedočkali. Stredoveké ignorantské praktiky biskupstva nás Rusínov preto doslova prinútili vydobyť si riešenie rusínskej otázky už prostredníctvom rusínskych občianskych združení a organizácií. Nech to teda nikoho neudivuje. Biskupstvo totiž problémy Rusínov buď nerieši vôbec, alebo tak pomaly a premyslene, že to neprináša potrebné uspokojenie. To totiž na našich rusínskych farnostiach práve z dôvodu rozpínajúceho sa slovenského nacionalizmu pretrváva minimálne od obdobia 60-tych rokov 20.storočia, kedy pod rúškom chaosu komunizmu dochádza k obrovskej nespravodlivosti. Slovenskí gréckokatolíci doslova obsadili Prešovské biskupstvo pre Rusínov (čo sa napokon uvádza aj v bule RELATA SEMPER, ktorou sa potvrdilo zriadenie Prešovského biskupstva z roku 1818) a okupujú ho dodnes, nerešpektujúc názor tých, ktorí za záchranu gréckokatolíckej cirkvi trpeli azda najviac – rusínskych gréckokatolíkov.

Na základe horeuvedených bodov a faktov Rada SRMS prehlasuje, že spomínané vyhlásenie Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove v médiách z dňa 4.3.2005 považuje za zavádzajúce a nedôstojné. My, mladí Rusíni, cítime zámer vedenia biskupstva opäť verejne manipulovať a zakrývať skutočnú pravdu aj za cenu niekoľkých otvorených protirečení, ktoré sú vo vyhlásení uvedené. Z tohto dôvodu aj naďalej trváme na požiadavkách, ktoré sme vyslovili a nehodláme z tejto spravodlivej kampane ustúpiť a veríme, že tak neurobí žiadna zainteresovaná organizácia. Sme toho názoru, že Rusíni už počas 50-tich rokov ustupovali dosť. Vysmievali ich, prenasledovali, perzekuovali, nerešpektovali. No to, čo ich bolí najviac je skutočnosť, že ich odvrhla vlastná cirkev.

Za Radu Spolku rusínskej mládeže Slovenska: