Reakcie MK SR a Pamiatkového ústavu SR na návrh premenovanie "kostolov" na "cerkve"

Pán J.Kaliňák, zástupca rusínskej národnostnej menšiny vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády SR podal návrh vo výbore  na premenovanie chrámov východného obradu v Centrálnej evidencii Národných kultúrnych pamiatok z názvu "kostol" na názov "cerkov".

Svoj návrh odôvodnil následovne:
Ministerstvo kultúry SR, Centrálna evidencia Národných  kultúrnych pamiatok (NKP) má neodborné  názvoslovie sakrálnych stavieb, lebo nesprávne identifikuje sakrálne stavby východného obradu.  Podľa  názvoslovia Centrálnej evidencie NKP vyzerá tak, že všetky pamiatkovo chránené kresťanské sakrálne objekty na Slovensku sú iba katolícke či evanjelické a žiadna nie je pravoslávna či gréckokatolícka, čo nezodpovedá reálnemu stavu ochrany kultúrneho dedičstva na Slovensku.  Sakrálne  stavby východného obradu sa nazývajú cerkvi. Názov cerkov v Centrálnej evidencii NKP sa nenachádza. Všetky cerkvi sú v Centrálnej evidencii NKP pomenované ako kostoly. Keďže nikto z pamiatkarov v Centrálnej evidencii NKP nenazýva kostolom synagógu ani mešitu, lebo sa pridržiavajú názvoslovia tej kultúry, ktorú práve chránia, tak by nemali nazývať kostolom ani cerkov, lebo cerkov je prejavom kultúry východných či južných Slovanov, ktorí prijali kresťanstvo z Byzancie, nie z Ríma a táto historická skutočnosť je dostatočne vážna na to, aby bola vyznačená aj v názvosloví Centrálnej evidencie NKP na Slovensku. 

Cerkov je slovo medzinárodného významu v kresťanskom svete východného obradu.  Cerkov je objekt na vykonávanie náboženských obradov u   kresťanov východného obradu,  má vo svojom interiéri - ikonostas. Kostol vo svojom interiéri ikonostas  nemá.  Ikonostas to je drevená stena zložená z ikon, ktorá oddeľuje svätyňu od lode cerkvi.  Veriaci východného obradu nikdy nechodili vykonávať svoje náboženské obrady do kostola,  ale vždy iba do cerkvi. Na tento fakt poukazujem, ako na  prejav porušovania dohôd o ochrane kultúr národnostných menšín Slovenskej republiky, ktoré svojim vierovyznaním patria k východnému obradu a to sú Rusíni, Rusi, Ukrajinci, Bulhari a Srbi.  V lokalitách, kde gréckokatolícka cirkev už demontovala ikonostats z chrámu, tam je možné hovoriť aj o kostole, ale nesmie sa nazývať kostolom kresťanský bohoslužobný chrám s ikonostasom, lebo to je znehodnocovanie a likvidácia názvoslovia veriacich kresťanov východného obradu žijúcich na Slovensku. Tu podľa mňa štátna  inštitúcia porušuje to, čo má obhajovať tento výbor.   Preto navrhujem  Ministerstvu kultúry SR, aby nariadilo  zavedenie názvu  cerkov do Centrálnej evidencie NKP v chrámoch, v ktorých sa nachádza ikonostas. 
 
*********
Odpoveď MK SR:

Stanovisko Ministerstva kultúry SR k návrhu p. Kaliňáka  na premenovanie  "kostolov" na "cerkve"

Porovnanie s mešitou a synagógou neobstojí, pretože nejde o kresťanské náboženstvá. Pomenovanie kostol slúži na označenie kresťanských chrámov vo všeobecnosti.

Nie je možné označenie kostolov (chrámov) východného obradu u nás spájať s uplatňovaním práv jednej národnostnej menšiny, pretože členmi cirkvi s východným obradom sú prevažne Slováci a ostatné národnosti tvoria len časť tejto cirkvi.
Výraz „cerkov“ je ukrajinská jazyková podoba na označenie chrámu východného obradu a je nevhodné túto podobu uplatňovať na označenie kostolov a cirkvi, ktorá združuje veriacich viacerých národností (predovšetkým veriacich slovenskej národnosti).

Názvy kultúrnych pamiatok, kde patria aj kostoly, sa v Slovenskej republike štandardizujú v štátnom (slovenskom) jazyku rozhodnutím predsedu Úradu, geodézie, kartografie a katastra SR na základe zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

Mgr. Branislav Rezník,
generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR

***********************
 

 

 

Vec:Žiadosť o zmenu terminológie ÚZPF pri sakrálnych pamiatkach východného rítu z „kostol“ na „cerkov“.

K Vašej žiadosti zaslanej e-mailom dňa 9.11.2011 vo veci podnetu Mgr. J. Kaliňáka na terminologickú zmenu v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ďalej len „ÚZPF“) unifikovaného názvu „kostol“ na „cerkov“ v prípade sakrálnych pamiatok východného rítu, v ktorých sa nachádza ikonostas, vydávame nasledovné odborné vyjadrenie:

Unifikované názvy nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ďalej iba „NKP“), používané v súčasnosti v ÚZPF, boli vytvorené na základe početných odborných podkladov, rozsiahlych konzultácií s odborníkmi aj príslušnými inštitúciami a boli riadne oponované. Ako hovorí už ich označenie „unifikované“, ide o názvy „zjednotené“.  Ich obsah je bližšie špecifikovaný v Terminologickom slovníku unifikovaných názvov architektúry a nehnuteľných výtvarných diel  (zost. Cónová, I., Lacková D., 1999. rkp.).  Základnou požiadavkou, ktorej bol podriadený celý spôsob tvorby unifikovaných názvov, bola nutnosť evidovania jednotlivých druhov stavieb alebo ich častí pod jediným záväzným názvom. Splnenie tejto podmienky je nevyhnutným predpokladom prehľadnej evidencie NKP, ale aj pre počítačové spracovanie databázy a vytvorenie automatizovaného registra ÚZKP, pre vyhľadávanie v databáze, pre potreby spracovávania štatistík a aj kvôli praktickej potrebe systematického terminologického zjednotenia.
Problematika rôznych názvov niektorých druhov a typov NKP už bola predmetom odborných diskusií, keďže v praxi existuje značná terminologická nejednotnosť používaného názvoslovia. Pre odbornú evidenciu i pre prax ochrany pamiatkového fondu je však akceptovanie rôznych, napr. regionálne alebo národnostne špecifických názvov pre ten istý druh a typ NKP z vyššie uvedených dôvodov nevhodné.
Bližšiu špecifikáciu konkrétnej NKP umožňujú v evidencii ďalšie údaje. Popri unifikovanom názve „kostol“ sa v ÚZPF uplatňuje aj bližšie určenie, ktoré vyjadruje konfesijnú príslušnosť a patrocínium, t.j. uvádza, či ide o kostol gréckokatolícky, pravoslávny, evanjelický a.v., rímskokatolícky a pod. a v prípade kostolov s patrocíniom uvádza aj zasvätenie.
Okrem toho v rámci údaja zaužívaný názov sa môže uviesť v prípade potreby ďalší pojem, zväčša názov predmetnej NKP podľa špecifických regionálnych či miestnych zvyklostí a tradícií, alebo podľa odborných potrieb. Pri pamiatkach východného rítu sa práve v tomto údaji uplatňuje pomenovanie „chrám“ ako zvolený ekvivalent pojmu „cerkov“.  Pomenovanie „chrám“ regionálne užívajú aj samotní príslušníci predmetných konfesií.
Zavedenie unifikovaného názvu „kostol“ pre kresťanské sakrálne stavby však okrem vyššie uvedených odborných hľadísk vyplynulo aj z jazykových požiadaviek. Ako štátna inštitúcia sme povinní používať spisovný štátny jazyk a unifikované názvy NKP boli preto konzultované aj s Jazykovedným ústavom SAV.  Pri tvorbe názvov sme samozrejme vychádzali aj z kodifikovaného Slovníka slovenského jazyka, podľa ktorého je kostol „budova na (kresťanské) bohoslužby“, pričom termín cerkov nie je uvedený ako spisovné slovo, ba ani ako synonymum k slovu kostol.  Následne podľa terminologického slovníka je kostol „druh sakrálnej stavby, slúžiacej na výkon pravidelných verejných bohoslužieb, príp. iných cirkevných  úkonov“.
Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností, zaviedli sme unifikovaný názov „kostol“ (prípadne „kaplnka“) pre všetky kresťanské stavby, v ktorých sa slúžia cirkevné obrady bez ohľadu na to, či ide o katolícke, evanjelické a.v. alebo kalvínske,  gréckokatolícke  či pravoslávne. 
Z doterajšej praxe sa ukazuje toto rozlíšenie s uvedeným používaním názvoslovia ako vyhovujúce. Rozlišovanie názvov sakrálnych pamiatok podľa toho, či sa v nich nachádza alebo nenachádza ikonostas, nie je z odborného pohľadu relevantným argumentom, pretože v princípe ide v oboch prípadoch o rovnocenné sakrálne objekty, čo je potrebné zohľadniť aj v rovnakom názve. Špecifikum terminológie sakrálnych stavieb východného rítu riešime pre potreby evidencie tak, že uvádzame pojem „chrám“ ako zaužívaný názov. Je nám známe, že názov „chrám“ je užívaný viac v gréckokatolíckej než pravoslávnej cirkvi, okrem neho a pojmu „cerkov“ sa však na Slovensku regionálne používajú ešte aj pojmy „sobor“, „sobra“, „cerkev“, „cirkva“ a pod. V prípade potreby bude možné uvažovať o zmene v evidencii pravoslávnych objektov zaužívaný názov „chrám“ jedným z uvedených pojmov, avšak až po vyjadrení zodpovedných predstaviteľov príslušných cirkví o ich zaužívanej súčasnej terminológii.
Pokiaľ sa týka pojmov „mešita“ a „synagóga“, ktorými sa v podnete argumentuje, žiadna mešita sa v evidencii NKP nenachádza a synagógu nemožno z odborného hľadiska nazvať kostolom, pretože jej funkcie sú širšie. Synagóga je ústrednou budovou židovského geta alebo suburbia, centrum náboženského a verejného života židovskej obce, pričom spravidla plní nielen funkciu miesta náboženských obradov, ale aj školy a miesta verejných rokovaní. Jej súčasťou bývajú aj základná škola (cheder), vyššia škola (talmud tóra), rabínska škola (ješiva), rituálny kúpeľ (mikve), ale aj byty zamestnancov a pod.

Dovoľujeme si týmto vyjadriť názor, že je dostatok odborných argumentov pre to, aby aj objekty východného rítu boli v evidencii NKP ponechané s unifikovaným názvom „kostol“.

S pozdravom                           
PhDr. Katarína Kosová,
generálna riaditeľka PÚ SR