Reč očí: Spôsob, ako naplniť život láskou

Skúsenosti potvrdzujú, že väčšina ľudí si neuvedomuje, akým silným prostriedkom sú naše oči. Väčšinu našej argumentácie v medziľudských kontaktoch vkladáme do slov. Zabúdame však, že prv, než sa ľudia naučili rozprávať, dorozumievali sa navzájom práve prostredníctvom očí. Z úprimného pohľadu očí rozprávajúceho môžeme vydedukovať mentorské sklony, silno vyvinuté ego. Pohľad očí „nabok“ pri slovnej komunikácii svedčí o mierumilovnosti a úcte. Priamy pohľad počúvajúceho vyjadruje spriaznený stav s osobou a témou, o ktorej rozpráva. Oči nám umožňujú aj mimo slovnú komunikáciu, a to nielen s ľuďmi, ale aj so zvieratami, rastlinami a celým vesmírom.

Tajomstvo úspechu vo vzťahoch
Istotne poznáme staré príslovie: „hovoriť striebro, mlčať zlato.“ Toto príslovie nepriamo dokazuje, že prílišné rečnenie dokáže napáchať v medziľudských vzťahoch veľa zla. Múdry človek sa vyhýba rečneniu a dáva prednosť neverbálnej - slovnej komunikácii. Teda oči sú najlepším prostriedkom na vizuálny kontakt a komunikáciu. Takmer všetci vieme, že očami môžeme vyjadriť takmer všetko. Napriek tomu nato zabúdame a v každodennom živote dospelých je zriedkavý. Rozšírený je najmä medzi matkou a malým dieťaťom.

Pohládzanie očami
Pohládzať očami môžeme nielen ľudí, ale aj prírodu, veci a všetko, čo nás obklopuje. Pri pohládzaní očami posielame do svojho okolia lásku. Na tomto mieste si pripomeňme jednu myšlienku: „odtrhol som kvetinu a zvädla, chytil som motýľa a zahynul mi v dlani, až vtedy som spoznal, že prírody sa môžem dotknúť iba očami a srdcom.“ Či nie je to pravda? Očami môžeme aj iným pomáhať a riešiť všetky konflikty. Potrebujeme pochopiť, že prebudením lásky vo svojom vnútri môžeme zmeniť svoje vedomie a keď ho zmeníme, zmení sa aj náš vnútorný i vonkajší svet a jeho správanie k nám. Prijímajme ľudí takých, akí sú. Nehodnoťme ich a nedeľme ich na dobrých a zlých. Keď pestujeme vo svojom vnútri krásu a dobro, šírime ich okolo seba, zlo a škaredosti ubúda aj v mysliach našich blížnych. Krásu, dobro a lásku objavíme aj vizualizáciou aj u ľudí, o ktorých si myslíme, že v nich niet ani kúska dobra.

Ešte väčšmi nás však prekvapí skutočnosť, že keď naše vedomie dokážeme udržať v pozitívnom moduse, nikto nám už neublíži. Všetky ľudské nepríjemnosti, starosti a bolesti sú len materializáciou ich obrazov vo vedomí človeka. Ľudská bytosť sa skladá z troch dimenzií-úrovní: fyzickej, psychickej a duchovnej. Lásku (s malým l) vnímame na fyzikálnej úrovne v podobe sexu. Na psychickej úrovni ľudskej bytosti je láska (s malým l) cit. Skutočná láska (s veľkým L) sa nám zjavuje až na duchovnej úrovni. Kto jej závan nepocítil aspoň raz v živote, môže sa cítiť veľmi chudobný. Pravá podstata bytia mu v takomto prípade uniká.

Dotyky
Výskumy ukázali, že ľudia, ktorí nemajú s nikým fyzický kontakt, sú neistí, plachí a často sa veľmi ťažko prispôsobujú svojmu okoliu a sú náchylní na chorobu. Veľa ľudí si myslí, že dotyk znamená iba sexuálny záu jem a nevedia, v akej nevedomosti žijú. Láskavý dotyk je krásnou, upokojujúcou a aj uzdravujúcou formou medziľudských vzťahov. Ako dobre padne dotyk matky dieťaťu ak je choré alebo zarmútené. Aby sme mohli využívať jeho priaznivé účinky, potrebujeme sa naučiť nespájať dotyk, pohladenie a objatie iba sexom. Často je dotyk považovaný za tabu. Ak si teda uvedomíme tri roviny ľudského bytia a poznáme liečivú silu dotyku, pohladenia očami a objatia, nebudeme ich považovať za nemorálne.

Nech počas vianočných sviatkov zavládne v našich rodinách závan úprimného objatia, dotyku a pohladenia očami našich blízkych a všetkých ľudí, s ktorými sa budeme stretávať.

PaedDr. Jozef Mandzák