Recenzia: Lásku a priateľstvo vyskúša vojna a odlúčenie

Zuzana Artimová

Vďaka rodinnej histórii Marka Wansu a jeho hĺbkovému výskumu rusínskych dejín dostáva čitateľ do rúk román o jednoduchých, ale obdivuhodných ľuďoch.

Keď raz začnete čítať románovú ságu Lipa a dub, ktorú Spolok svätého Vojtecha prináša svojim členom ako podielovú knihu, už ju z rúk nepustíte. A po dočítaní šesťstostranového eposu si budete priať jediné: aby to pokračovalo.

Spisovateľ Mark Wansa nás vo svojom románe Lipa a dub prenesie v čase o vyše sto rokov dozadu. Je tesne pred prvou svetovou vojnou, nik o nej ešte netuší a ani si jej hrôzu nevie predstaviť.
Do malej rusínskej dedinky Stará Polianka na východe Rakúsko-Uhorska sa po štyroch rokoch v Amerike vracia Vasil Rusinko. Z bezstarostného mladíka sa stal dospelý muž a dobrá partia na ženenie s ťažko zarobenými dolármi vo vrecku. 

Z jeho návratu sa tešia všetci, okrem staršieho brata Petra. Najviac pri pohľade na Vasila poskočí srdce Jevke, Petrovej manželke. Ako dievča bola do neho zaľúbená a venovala mu nádhernú kraslicu – „pysanku“. Aj keď ju vydali za iného, romantický cit prvej platonickej lásky nevyprchal.   

Hoci takmer vôbec nepoznáme myšlienkové pochody jednotlivých postáv ani vnútorné pohnútky ich konania, a niektoré rozprávajú skutočne málo, Mark Wansa vykresľuje ich charaktery prostredníctvom správania a skutkov. Až tak,
že čitateľ si vie živo predstaviť plastický obraz dediny i jej obyvateľov, ale aj vojnového besnenia.

Ani jedna postava nie je úplne kladná, ale ani jedna si nezaslúži odsúdenie. Stačí, aby si čitateľ položil otázku, čo by robil na ich mieste, keby zoči-voči prežil delostreleckú kanonádu, zabíjanie, vypaľovanie, znásilnenie, nekončiaci hlad alebo inú tragickú situáciu.

Zatiaľ čo Vasil sa hneď po návrate chopí domáceho gazdovstva, Petro začne snívať svoj americký sen. Onedlho po tom, čo mu Jevka porodí syna Danka, odíde za oceán. Ďalších deväť rokov o ňom nikto nič nevie. Jeho blízki sa môžu len dohadovať, či zomrel, alebo si v Amerike založil nový život s inou ženou.

Vojna a hroby
Keď vypukne prvá svetová vojna, prídu verbovať aj do Starej Polianky. S Vasilom odíde i Vasko Ivančin, manžel Jevkinej sestry Parasky, a ich kamarát Jurko Kriak.

Vojna je v románe Lipa a dub zobrazená z pohľadu obyčajných chlapov, ktorí sa zo dňa na deň stali vojakmi a nielenže videli strašné veci, ale sami sa stali ich aktérmi, keď museli strieľať na iných mužov. Aby oni sami prežili, aby sa raz mohli vrátiť domov, aby mali budúcnosť.

Jedna z pasáží knihy, ktorá utkvie v pamäti, je o sedliakovi, ktorý sa počas jednej noci pridá k Vasilovi, Vaskovi a ďalším vojakom. Dedinčan im rozpráva, ako s tehotnou ženou utekali pred frontovou líniou a ona začala rodiť uprostred lesa. 

„Keby ste vedeli, ako kričala! Boje sa uprostred noci nebezpečne priblížili a ja som päsťami tĺkol do zeme. Dieťa sa napokon narodilo tesne pred východom slnka. Položil som ho žene na brucho a pridržal ho, lebo ona by ho od vyčerpania neudržala. Ráno bolo po nej, no dieťa plakalo a... Dieťa potrebuje matku... chápete. Bez matky neprežije. Vykopal som jej hrob - hlboký. Taký hlboký, ako som len vládal. Použil som latu z voza. Vložil som ju dnu a na hruď som jej položil plačúce dieťa. Hrob som okamžite zasypal a uháňal kadeľahšie.“

Sedliak sa s vojakmi ohrial pri ohni a vyfajčil ponúknutú cigaretu. Ráno ho našli obeseného na popruhoch z pušiek.

Vaskova smrť, či skôr jeho pohreb, ponúka ďalšiu silnú scénu. Hoci si všetci myslia, že mĺkvy Jurko má vo vreci psa, až Vasilovi odhalí pravdu. „... šmahom vrece odtiahol a ukázal mu, čo to tam ukrýva. Bol to človek.“
Jurko za nič na svete nechce pochovať kamaráta do masového hrobu s ďalšími padlými vojakmi. Chce dopriať Vaskovi miesto posledného odpočinku, aké by si želal – na cintoríne s krížom. Spolu s Vasilom mu toto prianie splnia.

Poverčivosť a slivovica
Vasil príde vo vojne o ruku. Keď sa po strastiplnej ceste napokon vráti domov, nedarí sa mu zaspať. Túla sa v noci po dedine, až ľudia začnú hovoriť, že v Starej Polianke straší. 
Ako prvá odhalí pravdu Jevka, ktorá nasleduje malé záblesky cigariet, ale najmä hlas srdca. Mark Wansa neponúka čitateľovi detaily ľúbostného pomeru, takže možno iba uvažovať o tom, či Vasil a Jevka hľadali a našli v sebe navzájom viac lásku alebo zabudnutie na dramatické roky vojny.

Ich pomer však nezostane nepovšimnutý. Najprv to zistí Paraska, ktorá potajomky sleduje sestru. Keď Jevka otehotnie, reaguje búrlivo. Až španielska chrípka zmení jej názor. Paraska si epidémiu kladie za vinu, podľa nej je to trest za to, že sa správala zle k tehotnej sestre.

Keď neskôr Jevka privádza dieťa na svet v malej chalúpke, Paraskina poverčivosť sa prejaví naplno. Pod dohľadom babice behá po chyži a rozväzuje uzly na šatách, plachtách i na svojej šatke, aby sa Jevke ľahšie rodilo. Potom sestre zavesí na krk cesnak, aby ju aj dieťa ochránil pred pôsobením zlého. 

Medzitým vytiahne fľašu domácej slivovice, na zahriatie pre babicu i seba. Babici zachutí pálenka až tak, že nakoniec nerozozná pohlavie dieťaťa. Zvedavé dedinské dievky, ktoré postávajú pod oknom, pošle za Vasilom Rusinkom, aby mu povedali, že má dcéru. Pritom sa mu narodil syn.

Jednotlivec a ideály
Okrem vojny sa autor v knihe dotýka aj októbrovej revolúcie v Rusku v roku 1917. Aký mala vplyv na jednotlivcov, ukazuje na Vasilovom bratovi Andrijovi. Najprv študoval v Prešove a túžil sa stať gréckokatolíckym kňazom, potom prežíval poblúznenie komunistickými ideálmi. Po vojne ostro sleduje politické dohody a hlavne, či sa naplní túžba Rusínov po samostatnom štáte.

Vasil prijíma spoločensko-politické zmeny s nadhľadom a dáva mladšiemu bratovi čas a priestor, aby začal vnímať svet opäť s chladnou hlavou. Až potom si Andrij uvedomí, čo je najdôležitejšie pre spoločný život na dedine, ale aj pre jeho vlastný, ktorý by chcel znovu nasmerovať do kňazského seminára.

Amerika a detská zvedavosť
Po naplnení dávnej lásky sa Vasil stiahne, bočí od Jevky i syna Tomáška. Môžeme si len domýšľať, aká zmes pocitov ho priviedla k rozhodnutiu dať Jevke peniaze, aby sa mohla s Dankom a Tomáškom, spolu s Paraskou a jej synom Mikom, vybrať do Ameriky. Do krajiny, kde sa nehladuje. Pritom si je vedomý skutočnosti, že už možno nikdy neuvidí ani ju, ani svojho syna.

Hoci Parasku na ceste zo Starej Polianky do New Yorku potrápi morská choroba, na lodi spoznáva krajana Andrija Kupku. Medzi vdovou a vdovcom preletí iskra sympatie. Bude z toho manželstvo? A ako dopadne vzťah Jevky a Petra, ktorý sa odrazu objaví v New Yorku?

Je na čitateľovej fantázii, aby si zodpovedal mnohé otázky o Vasilovi, Jevke a Paraske. A tiež o Dankovi, Tomáškovi a  Mikovi, ktorých detská úprimnosť a zvedavosť čitateľa neraz pobaví. Hlavne, keď sa prvý raz stretávajú s vecami, ktoré nikdy predtým nevideli, neochutnali, nepočuli – ako je splachovacia toaleta, banány či hrubý vulgarizmus v angličtine, ktorému síce nerozumejú, ale naučia sa ho hneď vyslovovať.

Vďaka rodinnej histórii Marka Wansu a jeho hĺbkovému výskumu rusínskych dejín dostáva čitateľ do rúk román o jednoduchých, ale obdivuhodných ľuďoch. O ľuďoch, ktorí odišli hľadať šťastie na druhý koniec sveta, ale nikdy nezabudli na to, odkiaľ pochádzajú. Aj preto sa Wansov literárny epos končí slovom, ktoré je mnohým ľuďom najdrahšie na svete: Domov.

Zuzana Artimová, Katolické noviny 2.11.2015

Foto: Spolok svätého Vojtecha prináša svojim členom ako podielovú knihu na rok 2026 výnimočný román Lipa a dub, ktorého autorom je Mark Wansa 
zdroj: Facebook