Regionálny rozvoj je pre mnohých len prázdnym pojmom

Jednou z tém, ktorá sa v samosprávnych krajoch a väčších mestách často skloňuje, je regionálny rozvoj a regionálna politika. Súvisí to pravdepodobne s tým, že regionálny rozvoj a vyrovnávanie medziregionálnych rozdielov je jednou zo základných funkcií samosprávneho kraja. Je takmer samozrejmé, že keď sa hovorí o regionálnom rozvoji, prijíma sa predpoklad, že ide v prvom rade o ekonomický regionálny rozvoj.

Veľké rozdiely medzi jednotlivými slovenskými  regiónmi sú jasným dôkazom toho, že doterajšia politika vyrovnávania regionálnych rozdielov bola málo účinná. Množstvo aktivít a ich financovanie sa schovalo za vyrovnávanie rozdielov v regióne, pričom značná časť finančných aktivít nedosiahla požadovaný výsledok. Chyba je aj v tom, že sa dopad finančných aktivít spätne dôsledne neanalyzoval. Podľa mnohých aj načo a prečo, keď dôležité je hlavne to, že nejaké peniažky do regiónu došli a naši „chlapci“ si prídu na svoje. Mnohokrát na zasadnutiach zastupiteľstva samosprávneho celku, v oficiálnych a neoficiálnych  rozhovoroch so zodpovednými, či pozorne načúvajúc vyhlásenia politikov na všetkých úrovniach  nadobúdam pocit, že pojem „regionálny rozvoj“ mi pripomína slovo, ktoré nič neobsahuje. Kto vysloví slová regionálny rozvoj, nič nepomenuje, ale si prisvojuje všetky dobré predsavzatia tohto sveta.

Regionálny rozvoj sa stal pre mnohých volených zástupcov len prázdnym pojmom a stále viac ho používajú ti, ktorí mu ani nerozumejú. Základným predpokladom realizácie zmysluplného regionálneho rozvoja je jeho kompetentné plánovanie. Pod plánovaním rozumiem činnosť k ovplyvňovaniu budúcich dejov tak, aby sme dosiahli vopred stanovené ciele. Každé plánovanie by malo v sebe obsahovať zabudovaný systém spätných väzieb. Takýto plán by mal byť reálny, flexibilný, transparentný, vyjadrovať spoločný postup, má byť monitorovateľný a hodnotiteľný. Plán regionálneho rozvoja, strategický plán, či iné formy plánovania regionálneho rozvoja majú slúžiť pre miestne zložky samosprávy ako programový dokument, pre politické strany na prípravu volebného programu, pre podnikateľskú sféru plní garančnú funkciu, pre vyššiu úroveň štátnej správy môže slúžiť na prejednávanie o účasti štátu na rozvoji mesta.

Je tomu tak aj v skutočnosti? Mnohokrát nie! Územné plány miest a obcí, vypracované za nemalé finančné prostriedky, po zmene vedenia samosprávy, či pod tlakom rôznych záujmov sa menia na úsmevné čítanie. Zastávam názor, že územný plán či plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja ako strategické dokumenty sa majú rešpektovať pre systémový rozvoj územia a za flexibilitu sa nesmie skrývať záujem úzkej skupiny ľudí.

Ing. Jaroslav Regec, poslanec
Prešovského samosprávneho kraja