Reoptantom a Černobyľčanom prehodnotia dôchodky
Koordinačný výbor reoptantov (KVR) a Slovensko-ukrajinská spoločnosť na Slovensku celé mesiace bojovali za svojich rodákov, ktorí sa v rokoch 1993 - 1999 vrátili z Ukrajiny na Slovensko. Druhou skupinou sú vysídlenci z Černobyľu, ktorí po havárii jadrového reaktora v roku 1991 využili ponúknutú možnosť a usadili sa vo vtedajšom Československu.
PREŠOV. Cieľom ich snáh bolo upozorniť politikov aj inštitúcie na nespravodlivosť, s ktorou obe skupiny ľudí zápasia. Dlhodobo mali problém získať nárok na plnú výšku starobného dôchodku či iné sociálne dávky. Ich životné podmienky sa ešte zhoršili v januári 2002, keď začala platiť Dohoda medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení.
"Slováci si nevedia ani predstaviť, že oni žili 7 rokov s dôchodkami okolo 3-tisíc korún, z toho platili nájom, niektorí úver a hradili všetky výdavky. Celoživotné vklady mnohých z nich sa na Ukrajine zmrazili v skrachovaných bankách," pripomenul situáciu Štefan Kruško. Ľudia boli zúfalí. Napríklad Jozef Džubinský z Prešova a Marta Ščeglovská z Košíc sa po viacerých odmietnutiach so žiadosťou o priznanie dôchodku obrátili na súd.
Nízke dôchodky
Reoptanti, ktorým nárok na starobný dôchodok vznikol v roku 2002 dostávali z Ukrajiny 220 hrivien, aj keď tam odpracovali 30 - 40 rokov, čo bolo asi 1 400 korún. Na Slovensku im priznali dôchodok od 300 do 800 korún. Sú však aj rodiny, ktorým na Slovensku nepriznali žiadny dôchodok. To všetko spôsobil nesúlad v dohode o sociálnom poistení medzi Ukrajinou a Slovenskom. Rovnako to pociťovali aj Černobyľci, ktorí pracovali a platili si sociálne poistenie na Ukrajine. Na Slovensku, kde väčšina z nich už má aj štátne občianstvo, však tieto roky poistenia odmietli akceptovať.
Zmena zmluvy vyrieši problém
Diskusia vo verejnosti a sťažnosti aktivistov priniesli svoj efekt. Sporné ustanovenia zmluvy boli zmenené, čo nám potvrdilo aj Ministerstvo zahraničných vecí SR. Zmenená zmluva o sociálnom zabezpečení bola podpísaná v októbri 2007 a nadobudne účinnosť 1. júla 2009. "Všetky lehoty poistenia získané na Ukrajine osobami presídlenými z Černobyľskej oblasti do Slovenskej republiky od roku 1986 do decembra 2001 sa považujú za lehoty poistenia v Slovenskej republike a naopak," uvádza sa v dokumente Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR publikovaného v Zbierke zákonov SR. Tento záväzok je pre obidva štáty rovnaký. Dôchodky budú hradené zo Sociálnej poisťovne a podľa ich odhadov by malo ísť o sumu 1,6 milióna korún.
"Už sme rokovali so Sociálnou poisťovňou, hľadajú vhodný mechanizmus prehodnocovania dôchodkov. Prehodnotené budú všetky. Jedinou podmienkou je, aby žiadateľ mal trvalý pobyt na Slovensku od 31. 12. 2001," konkretizoval Štefan Kruško, ktorý vedie kampaň za spravodlivosť už od roku 2002, teda od času, keď ľudia dostali prvé (nízke) dôchodkové výmery.
"Uvidíme, aké reálne dopady to bude mať na ľudí," dodal podpredseda Slovensko-ukrajinskej spoločnosti Michal Kaliňák.
Anna Košuthová
PREŠOV. Cieľom ich snáh bolo upozorniť politikov aj inštitúcie na nespravodlivosť, s ktorou obe skupiny ľudí zápasia. Dlhodobo mali problém získať nárok na plnú výšku starobného dôchodku či iné sociálne dávky. Ich životné podmienky sa ešte zhoršili v januári 2002, keď začala platiť Dohoda medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení.
"Slováci si nevedia ani predstaviť, že oni žili 7 rokov s dôchodkami okolo 3-tisíc korún, z toho platili nájom, niektorí úver a hradili všetky výdavky. Celoživotné vklady mnohých z nich sa na Ukrajine zmrazili v skrachovaných bankách," pripomenul situáciu Štefan Kruško. Ľudia boli zúfalí. Napríklad Jozef Džubinský z Prešova a Marta Ščeglovská z Košíc sa po viacerých odmietnutiach so žiadosťou o priznanie dôchodku obrátili na súd.
Nízke dôchodky
Reoptanti, ktorým nárok na starobný dôchodok vznikol v roku 2002 dostávali z Ukrajiny 220 hrivien, aj keď tam odpracovali 30 - 40 rokov, čo bolo asi 1 400 korún. Na Slovensku im priznali dôchodok od 300 do 800 korún. Sú však aj rodiny, ktorým na Slovensku nepriznali žiadny dôchodok. To všetko spôsobil nesúlad v dohode o sociálnom poistení medzi Ukrajinou a Slovenskom. Rovnako to pociťovali aj Černobyľci, ktorí pracovali a platili si sociálne poistenie na Ukrajine. Na Slovensku, kde väčšina z nich už má aj štátne občianstvo, však tieto roky poistenia odmietli akceptovať.
Zmena zmluvy vyrieši problém
Diskusia vo verejnosti a sťažnosti aktivistov priniesli svoj efekt. Sporné ustanovenia zmluvy boli zmenené, čo nám potvrdilo aj Ministerstvo zahraničných vecí SR. Zmenená zmluva o sociálnom zabezpečení bola podpísaná v októbri 2007 a nadobudne účinnosť 1. júla 2009. "Všetky lehoty poistenia získané na Ukrajine osobami presídlenými z Černobyľskej oblasti do Slovenskej republiky od roku 1986 do decembra 2001 sa považujú za lehoty poistenia v Slovenskej republike a naopak," uvádza sa v dokumente Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR publikovaného v Zbierke zákonov SR. Tento záväzok je pre obidva štáty rovnaký. Dôchodky budú hradené zo Sociálnej poisťovne a podľa ich odhadov by malo ísť o sumu 1,6 milióna korún.
"Už sme rokovali so Sociálnou poisťovňou, hľadajú vhodný mechanizmus prehodnocovania dôchodkov. Prehodnotené budú všetky. Jedinou podmienkou je, aby žiadateľ mal trvalý pobyt na Slovensku od 31. 12. 2001," konkretizoval Štefan Kruško, ktorý vedie kampaň za spravodlivosť už od roku 2002, teda od času, keď ľudia dostali prvé (nízke) dôchodkové výmery.
"Uvidíme, aké reálne dopady to bude mať na ľudí," dodal podpredseda Slovensko-ukrajinskej spoločnosti Michal Kaliňák.
Anna Košuthová
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Palinka to micna syla - vypyla jem i všytko zabyla...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať