Reportáž z hraničnej Uble Aj po 70-tisícovej vlne utečencov sa tu nájdu takí, ktorí za všetkým vidia NATO

Na hranici i v dedine po viac ako mesiaci vojny zavládol pokoj. Prvú vlnu utečencov Ubľa zvládla, pripravuje sa už na ďalšiu?

Pár dní pred Veľkou nocou nás po príchode do Uble prekvapí pokoj, minimum ľudí a tiež áut na hlavnej ceste. Pri tom tichu len ťažko uveriť, že za posledné týždne touto dedinou prešlo viac ako 70-tisíc vojnových utečencov z Ukrajiny a prišli sem desiatky zahraničných novinárov a televíznych štábov.

Prví utečenci prešli hranicou v Ubli pred polnocou 24. februára, v deň, keď ruské vojská napadli Ukrajinu. Prvá päťdesiatka ľudí, prevažne matiek s deťmi, nevedela, kam má ísť. Tí najmenší po prechode cez hranicu spali v tráve, v lepšom prípade na kufroch, vonku boli ešte mínusové teploty.

Starostka Uble Nadežda Sirková (Hlas, predtým za Smer) bola v tom čase na liečení, ale zmobilizovala poslancov a celý úrad, aby pripravili obecnú obradnú sieň, kam policajti postupne zvážali utečencov.

„Potom sme otvorili telocvičňu, v celom okrese sme zháňali ležadlá a do večera sme mali toľko jedla a humanitárnej pomoci, že to bol zázrak. Všetkého bol zrazu dostatok. Doteraz neviem, odkiaľ sa vzalo všetko to ovocie,“ spomína starostka, ktorá obec vedie 16 rokov, no v jesenných voľbách už kandidovať neplánuje.

Ľudia do Uble nosili deky, spacáky, karimatky, potraviny, šaty, kočíky či autosedačky. Prví tak pomáhali utečencom Ubľania, ktorí zareagovali na výzvu v obecnom rozhlase a ťahali aj 24-hodinové služby.

„Vedúca školskej jedálne doslova spala pod stolom. Dokázali sme sa postarať o každého, nikto z Uble neodišiel hladný, nik neodišiel naprázdno,“ hovorí starostka.

Ukrajinky sa báli, že im vezmú deti
Kritická situácia prekvapila Ubľanov hneď na začiatku, keď vystrašené ukrajinské mamičky odmietali komunikovať a nasadať do pripravených autobusov, ktoré by ich odvážali ďalej.

Starostka ovláda ukrajinčinu aj ruštinu, snažila sa im cez megafón prihovárať, aby bez obáv nastúpili. „Vôbec to nezaberalo. Mamičky nechceli komunikovať a zistili sme, že na Ukrajine ich strašili, že v Európe im zoberú pasy, odoberú deti alebo ich dajú na prostitúciu.“

Čo napokon prelomilo ľady? Ubľanom začala pomáhať Ukrajinka Aňa, vďaka nej vypravili do Prešova osem autobusov a uvoľnil sa priestor pre ďalších prichádzajúcich utečencov.

Cez priechod v Ubli prešla v marci peši aj rómska matka so siedmimi deťmi z neďalekej ukrajinskej obce Veľké Berezné. V Ubli zostali. S deťmi a partnerom bývajú v starom dome, ktorý im poskytol miestny obyvateľ. 

Vo veľkom dome sa však tlačia, obývajú len dve izby na prízemí – kuchyňu a spálňu s posteľami pre deti. Ivana má 39 rokov a v Ubli by sa jej páčilo, ale dom jej nevyhovuje, zatiaľ však nevie, kam ďalej.

„Keby bol dom normálny, zostali by sme tu. Deti chodia do školy, veľmi sa im tu páči, aj učiteľky ich chvália, že sú šikovné. Majú kamarátov, sú tu spokojné,“ hovorí Ivana po ukrajinsky a deti prikyvujú.

Na fotke nám pózujú bez brata, ktorý si už našiel brigádu. V Ubli žije odhadom vyše 150 Rómov, s ktorými dobre vychádzajú všetci obyvatelia, a so segregáciou podľa starostky problém nikdy nebol.

„Detí u nás nie je veľa, preto sa musia spolu kamarátiť,“ tvrdí.

Vojna je zlá, ale Putin nie je zločinec
V obci, kde žije podľa posledného sčítania 792 obyvateľov, stretávame zhovorčivého dôchodcu. Ako vníma aktuálnu situáciu? Za všetko môže NATO, tvrdí hneď na začiatku. Dodáva, že najviac ľutuje ženy s deťmi a starých ľudí.

Ukrajinského prezidenta nazýva „mladým artistom“ a myslí si, že obe strany – Ukrajina aj Rusko – musia ustúpiť.

„Európa bez Ruska nebude,“ vyhlasuje ďalej Ubľan po sedemdesiatke, ktorý presne vie, kedy má Putin narodeniny. Ku koncu priznáva, že neveril, že k vojne vôbec dôjde.

„Čo mám na to povedať, som sklamaný. Do politiky obyčajní ľudia nevidia, ale niečo tam muselo byť... Vojna je zlá,“ lúči sa s nami Ubľan, ktorého nikto nepresvedčí o tom, že Putin je vojnový zločinec. A nie je vôbec jediný.

Pokoj na hranici
Obec zdobí v týchto dňoch už na prvý pohľad netradičná výzdoba. Nezvyčajnou ju robí veľké vajce namaľované vo farbách ukrajinskej vlajky s holubicou a štátnym znakom Slovenskej republiky.

Je umiestnená na hlavnom rázcestí, takže si ju všimnú všetci, ktorí Ubľou prechádzajú. Autorkou vajíčka, ktoré symbolizuje spoluprácu Slovenska a Ukrajiny, je 13-ročná utečenka Sofia, ktorá prešla hranicou v Ubli s mamou a aktuálne býva v Michalovciach.

Na hraničnom priechode je už podobne ako v obci pokoj. Pohyb ľudí je minimálny, stretávame tu len Jilenu so psom, ktorá utiekla z Buče.

Obyvateľka krvavého mesta je už na pohľad unavená. V stane si odpočinula len krátko, chce ísť ďalej a na Ukrajinu sa už neplánuje vrátiť.

„Tam už nikdy,“ ukáže smerom za hranicu a spolu so synom a mamou nastupujú do dodávky, ktorá ich odvezie do Nemecka.

Psychológovia ratovali aj dobrovoľníkov
Z veľkého kultúrneho domu v Ubli sa stal dôležitý hotspot pre utečencov. Má wifi, bankomat, kútik s hračkami, jedlo, postele, ako aj usmievajúcu sa psychologičku. Sála je plná prázdnych postelí, pri našej návšteve využila miesto na odpočinok len jedna rodina.

Podľa koordinátorky Darinky Luščíkovej do Uble už od začiatku smerovalo veľké množstvo dobrovoľníkov, ktorí boli odhodlaní pomáhať.

„Zhruba po týždni to malo hlavu a pätu. Učili sme sa za pochodu, bolo nás aj 30 na zmene a naozaj sme tu boli potrební. Ležadlá boli síce v celom kultúrnom dome, ale ľudia niekedy spali aj na zemi,“ hovorí.

Psychológovia museli počas najvyťaženejších dní pomáhať nielen utečencom, ale aj dobrovoľníkom. „Mali sme tu ukrajinského chlapca, ktorý ušiel z Prahy a chcel ísť bojovať na Ukrajinu. Mama mu schovala doklady, takže sa zastavil v Ubli a pomáhal ako dobrovoľník, prvé týždne sa nezastavil,“ opísala jeden z príbehov.

Veľmi nápomocní podľa nej boli už od začiatku ľudia z charity a utečenci veľmi dobre reagovali aj na rehoľné sestry, ktoré sa do Uble prihlasovali cez aplikáciu.

Dobrovoľníci aj obec sa zhodujú, že prvá vlna im dala cenné skúsenosti a vedia, čo môžu očakávať. Druhej vlny sa neobávajú.

„Keď príde druhá vlna, myslím, že budeme pripravení. Je tu plán B, veľkokapacitné centrum v Humennom,“ avizuje koordinátorka Darinka. Nie všetci Ukrajinci však chcú a môžu pred vojnou utekať. „Mnohí z nich chovajú dobytok, ošípané, kone, sú to poľnohospodári, začínajú sadiť, nedokážu zanechať dobytok,“ vysvetľuje starostka.

Ubľa je stále aktívna v pomoci Ukrajincom a do spriatelenej obce Veľké Berezné posiela pravidelne hmotnú aj humanitárnu pomoc. Delí sa tak o svoje plné sklady pomoci. Lieky, obväzy i gázy smerujú z Uble až do nemocnice v Charkove.

Už pred vojnou Ubľa bežne zažívala kolóny áut pri hraniciach, zvýšený pohyb ľudí bol vždy hlavne počas sviatkov. Pracovné a študentské migrácie boli takisto bežnou záležitosťou. Slováci obľubovali lacnejšie nákupy v blízkom Užhorode a do Veľkého Berezného chodili na ovocie, zeleninu či natankovať benzín.

Dnes si všetci oslovení Ubľania úprimne želajú, aby sa vojna čo najskôr skončila a mohli pokračovať vo svojom predchádzajúcom živote. Bez vojny za plotom.

Jana Holubčíková

Zdroj:
https://www.postoj.sk/103669/aj-po-70-tisicovej-vlne-utecencov-sa-tu-najdu-ti-ktori-za-vsetkym-vidia-nato

Foto: Ubľa