Republika Podkarpatska Rus - stáročný nenaplnený sen Rusínov

Na naše otázky týkajúce sa tejto témy, nám odpovedal predstaviteľ Združenia inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) Ján Lipinský (J.L.) a Svidníčan, rusínsky aktivista Jozef Keselica (J.K).

Čo si myslíte o snahách realizovať autonómiu a o ultimátnych požiadavkách Rusínov na Zakarpatí?
J.L.: Na Ukrajine existujú veľmi priaznivé podmienky na radikalizáciu názorov a požiadaviek. Krajina je na pokraji ekonomického kolapsu. Nezabúdajme ani na katastrofálnu ekonomickú situáciu na samotnom Podkarpatí, región sa devastuje, 350 000 ľudí pracuje v zahraničí. Niet nádeje na zlepšenie situácie, teda ideálna situácia na šírenie mýtov a predkladanie radikálnych riešení.
J.K.:Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a ani jednoznačná. Podľa môjho názoru Rusíni by mali mať rovnaké práva ako ktorákoľvek iná národnostná menšina, ale na druhej strane ťažko súhlasiť so všetkým, čo sa v týchto dňoch deje na Zakarpatí. Ukrajina príliš dlho ignorovala prirodzené práva Rusínov, pričom okolité krajiny, napríklad Slovensko, Maďarsko a Poľsko, priznali Rusínom všetky práva, ktoré im pri náležia podľa platných medzinárodných dohovorov. Neviem, či by bolo dobre meniť povojnové usporiadanie, či by bolo dobré meniť hranice. Skôr nie. No páčil sa mi zaujímavý anonymný názor, ktorý bol uverejnený asi pred tromi týždňami na mládežníckej rusínskej webovej stránke www.holosy.sk, kde bolo uvedené: „Buď Rusíni na Zakarpatí majú viac rozu mu ako ostatní Rusíni, ale bo už úplne stratili rozum, lebo to môže viesť až k ozbrojeným konfliktom.“

Myslíte si, že Ukrajina má problém s vlastnou národnostnou politikou a utláča, či dokonca likviduje rusínske etnikum?
J.L.: Ukrajina v 21.storočí odmieta právo Rusínov prihlásiť sa k svojej národnosti. Známy je „tajný“ Plán na likvidáciu Rusínov z dielne vlády Ukrajiny. Nakoniec, kto trochu pozornejšie sledujú problematiku Rusínov na Slovensku, vie že sme pravidelne boli upozorňovaní na delikátnosť riešenia našich požiadaviek s ohľadom na dobré susedské vzťahy s našim východným susedom. Niekedy bolo až smutné počúvať názory našich politikov o ich vernosti európskym hodnotám a zároveň sledovať ich ústretovosť k susedovi s postsovietským hodnotovým rebríčkom. Našťastie, nie všetci boli takí.
J.K.: Neviem do akej miery, ale myslím si, že sa to deje. Ukrajina sa dlhé desaťročia snaží o potlačenie rusínskeho povedomia a sebauvedomenia.

Je reálny v takomto prípadne akýsi „novodobý iredentizmus“ a začleňovanie Rusínov do spoločného štátu aj z ostatných krajín?
J.L.: Nie, nielenže takéto požiadavky nikdy nezazneli, ale myslím si, že absentuje akékoľvek spojivo k takémuto kroku.
J.K: Je veľmi predčasné takto uvažovať. Neviem, či je to reálne. Myslím si, že takýto vývoj je veľmi málo pravdepodobný. Podľa mňa je to nereálne.

-i.v.-