Rodáci z východu sa preslávili v Severnej Amerike

Architekt Manhattanu, filmová hviezda aj magnát. 

Východniari prerazili v zámorí. Slovenskí rodáci žili americký sen.

Architekt Emery Roth, rodák zo Sečoviec, má na konte desiatky amerických budov.

Do Spojených štátov či Kanady emigrovalo v prvej polovici 20. storočia množstvo Slovákov. Snívali o lepšom živote či kariére.

Iba zopár šťastlivcom sa však podarilo dosiahnuť ten povestný americký sen.

Aj napriek ťažkým začiatkom, bez rodiny a peňazí sa nenechali zastaviť a vypracovali sa až na vrchol.

Medzi nimi nájdeme i rodáka zo Sečoviec, ktorý dal tvár desiatkam newyorských budov, vlastníka najväčších uránových baní, ktorý do smrti nezabudol na Nový Ruskov, ba i herečku s koreňmi vo Vojčiciach, ktorá dobyla strieborné plátno bez jediného slova.

Emery Roth
Z chlapca strateného vo veľkomeste až na svetovo uznávaného architekta.

Život Emeryho Rotha sa trocha podobá na scenár z amerického filmu.

Narodil sa v roku 1871 v Sečovciach (okres Trebišov) vo vcelku dobre zabezpečenej rodine, ako jedno z ôsmich detí.

Jeho rodičia vlastnili malý hostinec, ktorý slúžil ako centrum kultúrneho života v meste. Už vtedy sa u Emeryho prejavovalo nadanie na kreslenie.

Keď však jeho otec zomrel, rodina sa dostala do zlej finančnej situácie.

Chlapcovi však chceli zlepšiť život, preto ho poslali do Spojených štátov, mal sa dostať k strýkovi Aladárovi Kissovi, ktorý žil v Chicagu. Písal sa rok 1884.

Po príchode do New Yorku sa veci trocha skomplikovali. Kiss dal Emerymu peniaze na vlak s adresou, kam má chlapec prísť.

Ten však Emery stratil, a tak sa odrazu ocitol uprostred veľkomesta sám. Aby sa uživil, pretĺkal sa ako sa dalo, robil rozličné drobné práce, až sa mu napokon podarilo riadne sa zamestnať.

Dostal prácu ako kreslič v spoločnosti Burnham & Root. Tam navrhol jeden z jeho prvých projektov - pavilón, v ktorom bola umiestnená čokolatéria.

Jeho talent si všimol popredný newyorský architekt Richard Morris Hunt a pozval ho pracovať pre neho.

Po Huntovej smrti v roku 1895 prešiel Emery k nemenej slávnemu architektovi Ogdenovi Codmanovi mladšiemu a spoločne navrhovali newyorské apartmánové budovy. Postupne získaval skúsenosti, až sa nakoniec v roku 1898 osamostatnil.

V ten rok ho čakala ešte jedna zmena - svadba s Ellou Grosmanovou. Spoločne mali štyri deti, Juliana, Richarda, Elizabeth a Kathrin.

Už ako samostatne pracujúci architekt navrhol Emery množstvo dodnes známych budov.

Jeho sláva a popularita rástla, až bol po prvej svetovej vojne považovaný za jedného z najlepších architektov.

Pripisuje sa mu projektovanie niektorých z prvých mrakodrapov v New Yorku, no aj hotelové skvosty ako Hotel Bellaclaire na Broadway, kritikmi pomenovaný ako “nezvyčajný šperk”, prestížny Ritz Hotel Tower, či ďalšie známe budovy, ako Warwick Hotel, St. Moritz (Ritz-Carlton) Hotel, The Eldorado, The Beresford a podobne.

Okrem hotelov sa podpísal aj pod mnohé luxusné apartmánové byty.

Jeho charakteristický štýl bol eklektizmus, v ktorom spájal do jedného celku klasické aj moderné prvky s Art-Deco a Beaux-Art detailmi.

Svoje architektonické zručnosti a skúsenosti ďalej podával svojim synom. Spoločne v roku 1938 založili rodinnú spoločnosť Emery Roth & Sons.

Firma pokračovala v úspechoch aj po smrti slávneho architekta, ktorý zomrel v roku 1948.

Spoločnosť má taktiež na konte mnohé známe newyorské budovy, ako Park Lane Hotel, budovu MetLife či strednú školu v Bronxe.

Spolupracovala tiež na návrhu Svetového obchodného centra (World Trade Center), súčasťou ktorého boli aj ikonické dvojičky.

Štefan Boleslav Roman
Štúdium nie je to jediné, čo dáva človeku možnosť uspieť vo veľkom svete.

Štefan Boleslav Roman (*1921 - † 1988), pôvodom z Nového Ruskova (okres Trebišov), okrem domácej výchovy absolvoval úspešne len základnú školu.

Strednú poľnohospodársku v Košiciach nedokončil, pretože štúdium prerušil.

Krátko pred druhou svetovou vojnou v roku 1937 sa len 16-ročný Štefan vybral aj s bratom Jurajom do Kanady.

Spočiatku si zarábal ako sa dalo, - najprv to bola farma v Port Perry, neskôr automobilová spoločnosť General Motors.

Keď však Kanadu zasiahla vojna, narukoval a bojoval pod vlajkou s javorovým listom.

Po jej skončení sa u 24-ročného Štefana prejavili obchodné sklony.

V roku 1945 začal podnikať v banskom priemysle s Concord Mining Syndicate a o pár rokov neskôr založil Dension Mines Limited.

V tom čase sa spoločnosť stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete.

Štefan Roman okrem toho založil a vybudoval aj ďalšie finančné a priemyselné spoločnosti.

Bohatý priemyselný magnát však v cudzine na svoje korene nezabudol. Do rodného Nového Ruskova sa vrátil v roku 1966.

Navštívil svojich príbuzných, no aj miestny cintorín, kde si uctil pamiatku svojho synovca Jána Romana, ktorý padol v druhej svetovej vojne.

Azda i táto návšteva ho podnietila k pomoci krajanom. Ako verný gréckokatolík sa v roku 1968 významne pričinil o obnovenie tejto cirkvi na Slovensku.

Vďaka nemu vznikla v Toronte gréckokatolícka Eparchia svätých Cyrila a Metoda, vytvorená pre slovenských Kanaďanov.

Finančne podporil aj výstavbu katedrály Premenenia Pána v Markhame, ktorej architektúra sa ponáša na gréckokatolícky kostol v jeho rodnom Novom Ruskove.

Založil tiež Svetový kongres Slovákov, ktorého sa stal aj prvým predsedom a viedol ho až do svojej smrti.

V 60. rokoch ho počas Druhého vatikánskeho koncilu pápež Pavol VI. menoval za laického delegáta.

Bol tiež vyznamenaný Radom veliteľa rytierov svätého Gregora Veľkého. Kanadská vláda mu udelila najvyššie civilné vyznamenanie Rad Kanady. Uctili si ho dokonca aj Nemci Cenou Karola IV.

Na Slovensku sa mu dostalo uznania v roku 1990 v podobe Národnej ceny SR in memoriam a o päť rokov neskôr dostal aj Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam, ktorý mu udelil vtedajší prezident Michal Kováč.

Lya de Putti
Bola krásna a často stvárňovala takzvané vamp postavy, teda osudové, záhadné a zvodné ženy, ktoré mužov často zlákali do smrteľnej pasce.

Hviezdu strieborného plátna a nemého filmu, ktorú zbožňovali diváci v celej Európe aj za morom, by sme dnes pokojne mohli označiť ako rodenú východniarku.

Lya de Putti totiž pochádza z Vojčíc neďaleko Trebišova.

Často sa jej ako krajina pôvodu pripisuje Maďarsko, čo je pochopiteľné, keďže na svet prišla v roku 1897, teda v čase, keď jej rodisko, vtedy s názvom Vecsés, bolo ešte súčasťou Uhorska.

Narodila sa ako Amália a po oboch rodičoch mala šľachtický pôvod.

Jej mama - grófka Mária Rozália Kamila Hoyos von Guttenstein, bola dokonca v príbuzenskom vzťahu s Bismarckom.

Otec Gyula Gábor Jószef Putti bol zasa barón a dôstojník. Okrem Amálie mali jej rodičia ešte tri staršie deti, synov Gézu a Sándora a aj ďalšiu dcéru Máriu.

Podľa Ľudovíta Petraška, ktorý sa životu herečky venoval, sa túžba vystupovať pred ľuďmi u Amálie prejavila už v mladom veku a svojim rodičom spôsobovala nemalé starosti.

Ako 11-ročná ušla z domu za cirkusom. Hoci ju sestra na druhý deň priviedla domov a neskôr ju zverili do výchovy sestrám uršulínkam, jej túžbu to nezmenšilo.

Po smrti otca Gyulu sa preto matka rozhodla, že dcéru pre istotu čo najskôr vydá.

A tak sa len 17-ročná Amália stala v roku 1913 ženou župného sudcu Zoltána Szepessyho. Z manželstva vzišli dve deti, Ilona (1914) a Judita (1916).

Krátko pred koncom vojny však Liu zlákala Budapešť, kam prakticky ušla.

Po tomto čine ju rodina odvrhla, manželstvo skončilo rozvodom a svoje dcéry už nikdy nevidela.

Rok 1918 však pre Amáliu nesymbolizoval len koniec manželstva, ale aj začiatok niečoho nového.

V tom čase totiž debutovala na maďarských divadelných doskách vo filme A császár katonái (Vojaci cisára).

Pre nepokoje v krajine ušla najprv do Bukurešti, kde vystupovala už ako Lya de Putti, neskôr do Berlína, kde sa stala tanečnicou a účinkovala v divadle Berlin Wintergarten.

Všimol si ju nemecký filmový režisér Joe May a obsadil ju do prvej veľkej roly v snímke The Mistress of the World (1919).

Neskôr si zahrala hlavnú úlohu vo filme Fantóm a Horiaca zem (1922), no ozajstnú slávu jej priniesli až filmy Varieté a Manon Lescaut (1925).

Úspechy v Nemecku otvorili Lyi bránu do amerického Hollywoodu a ona nezaváhala.

V tom čase už 30-ročná herečka tvrdila novinárom, že má len 22 rokov.

Jedna z jej najslávnejších rolí bola princezná Olga Godovsky v snímku The Sorrows of Satan (Diablove starosti - 1926).

V Štátoch však až taký úspech, ako dosiahla v Nemecku, zopakovať nestihla. Problémy síce nastali už s nástupom zvuku do filmu, no kariéru definitívne ukončila jej predčasná smrť. Svet opustila ako 34-ročná.

Po neodbornom odstránení kosti z hrdla sa jej stav vážne skomplikoval a 27. novembra 1931 na ich následky zomrela.

Jej pozostatky sú uložené na cintoríne Ferncliff Cemetery v Hartsdale v New Yorku.

Zdroj: wikipedia.org, csfd.cz, korzar.sk, novyruskov.sk

DANIELA MARCINOVÁ

Zdroj: 
https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22504475/architekt-manhattanu-filmova-hviezda-aj-magnat-vychodniari-prerazili-v-zamori.html

Foto: 
Štefan Boleslav Roman.
Zdroj: novyruskov.sk