Rodáčka z Humenného prežila prvý transport do Auschwitzu i pochod smrti

Od jej narodenia uplynie 100 rokov.

HUMENNÉ. Konca druhej svetovej vojny sa dožilo iba približne dvadsať z tisíc židovských dievčat, ktoré vypravili v prvom transporte v marci 1942 zo železničnej stanice v Poprade do nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau. Jedna z preživších bola aj Edita Grosmanová. Od jej narodenia uplynie vo štvrtok (11. júla) 100 rokov.

Rada spomínala na Vihorlat
Edita Grosmanová, rodená Friedmannová, sa narodila 11. júla 1924 v Humennom ako tretie zo siedmich detí. Ich otec pracoval ako sklenár. Mama bola dlhodobo chorá, mala vysoký tlak, a lekár jej už po prvom pôrode neodporúčal mať ďalšie deti. Napriek tomu ich mala ešte šesť.

Celé detstvo prežila v rodnom meste, na ktoré spomínala často a veľmi rada, najmä na Vihorlat, ktorý sa jej vždy spájal s domovom.

"My sme mysleli, že sme v raji, že to je maximum, čo dieťa môže dostať," povedala o svojom detstve pre projekt Príbehy 20. storočia Post Bellum SK.

Žltá páska na rukách
Zmenu postoja k Židom na Slovensku pocítila už ako štrnásťročná v roku 1938 v škole, keď židovské deti začali oddeľovať od ostatných a usádzať do zadných lavíc. Nariadení a zákazov postupne pribúdalo.

Jedným z najväčších obmedzení však bolo, že nemohla chodiť slobodne po uliciach a vždy musela mať na rukách žltú pásku.

"Nikdy som nesmela zabudnúť žltú pásku. Žltú hviezdu som už nezažila, to bolo neskoršie, to už som bola v koncentráku," spomínala na toto obdobie Edita Grosmanová.

Prezidentská výnimka prišla neskoro
V roku 1942, keď sa začal pripravovať prvý transport Židov z územia Slovenska, otec ako potrebný remeselník dostal prezidentskú výnimku, ktorá platila pre celú rodinu. Tá však prišla neskoro a preto do transportu zobrali aj vtedy osemnásťročnú Editu spolu so staršou sestrou Leou - mysleli si, že idú na prácu do Poľska.

Transport do koncentračného tábora Auschwitzu-Birkenau odišiel z Popradu 25. marca 1942. Spolu so sestrou Leou boli zaradené do tej istej pracovnej skupiny. Po krátkom čase obe sestry ochoreli.

Lea dostala škvrnitý týfus, do plynovej komory ju nacisti poslali v noci zo 4. na 5. decembra 1942.

V pochode smrti
Edita neskôr tiež ochorela - dostala kostnú tuberkulózu. Život jej zachránila slovenská lekárka Mancy Schvalbová, slúžiaca na ošetrovni. Na konci vojny sa Edita Grosmanová ocitla v pochode smrti z Auschwitzu-Birkenau.

Dostala sa do Varšavy. Domov išla čiastočne pešo alebo nákladnými vlakmi. V koncentračnom tábore strávila tri roky a tri mesiace.

V rodnom Humennom sa po skončení druhej svetovej vojny zoznámila aj so svojím budúcim manželom, spisovateľom a novinárom Ladislavom Grosmanom.

Práve on je autorom literárnej predlohy filmu Obchod na korze, ktorý v roku 1965 nakrútili Elmar Klos a Ján Kadár a ktorý o rok neskôr získal prestížnu sošku Oscar.

Začala študovať biológiu
Po liečení sa presťahovala do Prahy a začala študovať biológiu na Karlovej univerzite. V septembri 1968 emigrovala celá rodina cez Rakúsko do Izraela, kde v roku 1981 Ladislav Grosman zomrel. Po smrti manžela sa aj so synom Jirkom presťahovala do Kanady. Edita Grosmanová zomrela 31. júla 2020 v Toronte vo veku 96 rokov. Slovensko navštívila naposledy tri roky pred smrťou.

Prvá vlna transportov slovenských Židov do koncentračných táborov trvala od 25. marca do 20. októbra 1942. Režim sa počas nej zbavil 57 628 Židov. Celkovo v nacistických koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska zahynulo viac ako 70 000 židovských spoluobčanov.

TASR
Tlačová agentúra

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23355771/rodacka-z-humenneho-prezila-prvy-transport-do-auschwitzu-i-pochod-smrti.html

foto: Edita Grosmanová.
(zdroj: SITA)