Rok Leonarda Stöckela v Bardejove vyvrcholí v októbri

 

Bardejov oslávi v tomto roku 500. výročie narodenia jednej zo svojich najvýznamnejších osobností - humanistu Leonarda Stöckela. Rok Leonarda Stöckela bude v znamení viacerých podujatí. Organizujú aj zbierku na zhotovenie pamätníka.

Rok Leonarda Stöckela prináša klubový večer, pripravuje sa internetová stránka, vedomostná i literárna súťaž, tiež televízny film. Oslavy vyvrcholia v októbri vedeckou konferenciou. Mesto na oslavy prispeje sumou 5-tisíc eur. Schválili to poslanci na ostatnom rokovaní zastupiteľstva. Osobitnú iniciatívu začala nezisková organizácia Iuvenes pri bardejovskom gymnáziu, ktoré nesie meno Leonarda Stöckela.

Vyhlásili zbierku
Pamätníkom bude trojmetrová socha z bulharského vápenca. Zhotoví ju bardejovský akademický sochár Martin Kutný. Prácu má o to zložitejšiu, že história nezachytila svedectvo o tom, ako Stöckel vyzeral. Socha bude umiestnená v parčíku pred gymnáziom. Odhalia ju v októbri, počas vyvrcholenia osláv Roka Leonarda Stöckela. Riaditeľ gymnázia Marcel Tribus pre Korzár uviedol, že zbierku spustili už koncom júna, ale zatiaľ nespĺňa očakávanie organizátorov. "Rozbieha sa pomaly, asi málo Bardejovčanov je evanjelického vyznania," podotkol. Do zbierky na pamätník L. Stöckela sa dá prispieť na účet v banke, ale aj osobne v Poľsko-slovenskom dome. Každý darca dostane od organizátorov poďakovanie - jubilejnú pohľadnicu vydanú k 500. výročiu narodenia L. Stöckela.

Kto bol Leonard Stöckel
L.Stöckel sa narodil aj zomrel v Bardejove. Žil v rokoch 1510 - 1560. Ide o významného uhorského humanistu, spisovateľa, teológa, tiež riaditeľa bardejovskej mestskej školy.
Študoval vo Wittenbergu pod vedením predstaviteľa nemeckej reformácie Martina Luthera a Filipa Melanchtona. Je autorom niekoľkých učebníc a tiež po nemecky písanej školskej drámy Príbeh o Zuzane, vydanej v roku 1559 vo Wittenbergu.

Patril k hlavným šíriteľom reformného učenia. Napísal niekoľko prác na ochranu protestantizmu.
Osobitný význam majú jeho Poznámky ku všeobecným zásadám kresťanskej náuky Filipa Melanchtona (vydané v Bazileji roku 1560) a vyznanie viery Confessio Pentapolitana, ktorým sa združenie piatich hornouhorských miest prihlásilo k protestantizmu v roku 1549.

Marianna Petejová Meššová